Za toto obdobie na daniach odviedli viac ako dostali na sociálnych benefitoch – teda dávkach. OECD tvrdí, že celkový fiškálny príspevok prisťahovalcov na verejné financie je z dlhodobého hľadiska pozitívny.
„Trvá to však nejaké obdobie. Odhadujeme to približne na desať rokov, kým sa migranti integrujú do spoločnosti. Jednak sa musia mnohí naučiť jazyk, získať ešte potrebnú kvalifikáciou, a tak môžu byť prínosom pre ekonomiku,“ povedala Mari Kiviniemi, námestníčka generálneho tajomníka OECD a bývalá premiérka Fínska. Kiviniemi vystúpila na minulotýždňovom Tatra summite v Bratislave, kde bola hlavnou témou utečenecká kríza. Do času aklimatizácie musia štáty počítať so sociálnymi dávkami pre utečencov. Časť z utečencov je negramotná a nemusia sa začleniť na pracovnom trhu nikdy. Existujú tiež bezpečnostné riziká, keďže migranti prichádzajú z prostredia, kde pôsobia džihádisti.
Fínsko s 5,5 milióna obyvateľmi má bohaté skúsenosti s prisťahovalcami. Fínska vláda sa najnovšie vyjadrila, že je schopná v tomto roku akceptovať okolo 30-tisíc migrantov. Najväčšia časť žiadateľov o azyl je z Iraku a zo Somálska. Na druhej strane len Nemecko očakáva, že bude musieť tento rok vyriešiť až milión žiadostí o azyl. Fíni hovoria o menších počtoch. Fínsky premiér Juha Sipilä dokonca ponúkol svoj vlastný dom ako ubytovňu pre utečencov. „Žiadna krajina nedokáže zvládnuť súčasnú utečeneckú krízu sama. Potrebujeme koordinovaný postup naprieč všetkými krajinami. V prvom rade musíme zachraňovať životy utečencov na mori, posilniť hraničné kontroly, ale aj nezavádzať verejnosť katastrofickými scenármi, ktoré vyvolávajú odpor voči migrantom,“ tvrdí Kiviniemi. Viacerí európski politici však zastávajú presne opačný názor.
Rozdelená Európa
Súčasná utečenecká kríza rozdeľuje celú Európu. Aj Fínsko, ktoré je považované za príkladnú krajinu v oblasti migračnej politiky, má výrazných odporcov migrácie v parlamente. Kým vládna sociálno-liberálna strana Fínsky stred premiéra Juhu Sipilä hovorí o Fínsku ako o otvorenej multilikultúrnej krajine, euroskeptická Strana Fínov prirovnáva prisťahovalcov k „nočnej more“. „Snívam o silnom, odvážnom národe, ktorý porazí túto nočnú moru zvanú multikulturalizmus. Hlboko dôverujem svojim spolubojovníkom. Budeme bojovať do konca za našu vlasť a jediný skutočný fínsky národ,“ napísal na sociálnej sieti Twitter 29-ročný poslanec parlamentu za Stranu Fínov Olli Immonen. V krajine je momentálne najpočetnejšia moslimská menšina.
Iný kontinent, iný typ prisťahovalcov
Analytici upozorňujú, že migrantov treba rozlišovať aj podľa toho, na aký kontinent smerujú. „V tomto bode vidím zásadný rozdiel medzi Európou a USA. V USA sú si všetci vedomí, že pokiaľ sa nepostarajú sami o seba, spôsobia si vážne ťažkosti. Európa láka aj takú formu migrácie, ktorá sa nezameriava na integráciu do pracovného trhu, ale využívanie neoptimálne nastaveného systému sociálnej pomoci,“ skonštatoval analytik Sberbank Vladimír Vaňo. USA dokážu ročne integrovať asi jeden milión migrantov. Len do Nemecka by ich v tomto roku malo prísť ešte viac, čo zaťaží ich rozpočet sumou desať miliárd eur. „Pre verejné financie to bude záťaž v rozsahu 0,2 až 0,3 percenta z hrubého domáceho produktu. Tie peniaze sa však nestratia, podporením domáceho dopytu to môže byť prínos pre ekonomiku. Dôležité bude, či sa podarí scenár ako v USA, kde sa migranti začleňujú do domácej ekonomiky, alebo vývoj ako vo Francúzsku, kde si vyvárajú uzatvorené subkultúry,“ dodal Vaňo.
Najväčšia migrácia v histórii Nemecka
Počet žiadateľov o azyl v západnej Európe čoskoro prekoná doterajší vrchol migrácie z roku 1990, vyplývajúcej z násilného rozpadu Juhoslávie. Očakáva sa, že len Nemecko bude tohto roku bude musieť riešiť takmer milión žiadostí o azyl, čo predstavuje štvornásobok vlaňajšej úrovne. Ide o najväčšiu utečeneckú vlnu v histórii krajiny. Zatiaľ najviac migrantov dorazilo do Nemecka v roku 1992, keď v ňom požiadalo o azyl zhruba 440-tisíc ľudí.
Európska komisia vo svojej najnovšej jesennej prognóze pre európske krajiny uvádza, že do roku 2017 by malo o azyl v členských štátoch EÚ požiadať zhruba tri milióny ľudí. Ich úspešná integrácia na trhu práce môže mať v dlhodobom horizonte pozitívny dosah na hospodársky rast aj verejné financie, pretože sa európsky kontinent borí so starnúcou populáciou. Ak prijatí imigranti budú mať rovnaké pracovné zručnosti ako obyvatelia prijímajúcich krajín, hrubý domáci produkt EÚ v roku 2016 vzrastie o 0,21 percenta a v roku 2017 o ďalších 0,26 percenta, tvrdí komisia. V prípade, ak bude pracovná kvalifikácia novoprijatých imigrantov nízka, má HDP európskej dvadsaťosmičky v roku 2016 vzrásť o 0,14 percenta a v roku 2017 o 0,18 percenta.
Podľa šéfa Euroskupiny Jeroena Dijsselbloema by mali tie členské krajiny EÚ, ktoré sa nebudú podieľať na prijímaní utečencov, dostať menej finančných prostriedkov z Bruselu. Dijseelbloem poukázal na to, že krajiny dostávajú ročne z Európskej únie podporu vo výške rádovo miliárd eur, za ktoré možno očakávať aj protislužby. „Inak by sme mali azda časť rozpočtu EÚ, ktorá cez fondy smeruje napríklad do Poľska, Česka a Maďarska, využiť na financovanie starostlivosti o žiadateľov o azyl v Turecku,“ povedal.
Kríza si vyžaduje rýchlejšie riešenia
Podľa Medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's nekontrolovateľná migrácia by mohla ohroziť pokračovanie v štrukturálnych reformách, ktoré sú nutné na zotavenie sa európskych krajín z finančnej krízy. Aj keď je podľa analytikov agentúry nepravdepodobné, že príchod utečencov do únie výrazne oslabí hospodárstvo a rozpočty krajín, nepomôže to podľa nich ani úplne vyriešiť problém so starnúcou populáciou na starom kontinente.
Obávajú sa však toho, že sa k moci v tomto „supervolebnom roku“ v dôsledku narastajúceho počtu migrantov dostanú populistické strany, ktoré odmietajú rozpočtové škrty a mohli by vyvolať ešte väčšie sociálne nepokoje. „Rozhodovanie politikov v utečeneckej otázke je to, čo najviac zaváži v ďalšom vývoji. Národné záujmy jednotlivých štátov môžu byť prekážkou, ktorá obmedzuje dosiahnutie rýchlej a kolektívnej reakcie. To by mohlo ovplyvniť ratingy štátov EÚ a možnú ďalšiu finančnú krízu. Mohlo by to takisto viesť k väčšej podpore populistických, dokonca až xenofóbnych strán, ktoré odmietajú pokračovanie v reformách,“ povedal analytik Standard&Poor's Moritz Kraemer.