Rizikom je aj ekonomický vývoj u zahraničných obchodných partnerov v súvislosti s oslabovaním druhej najväčšej ekonomiky sveta Číny. „Už ohlásený tretí sociálny balík predstavuje hlavné riziko prognózy rastu Slovenska na rok 2016. Ďalšie negatíva pramenia z nákladov spojených s plánovaným PPP projektom na dobudovanie bratislavského obchvatu,“ píše komisia v najnovšej prognóze, ktorú vydáva pre všetky členské krajiny Európskej únie. „My chceme, aby náš rozpočet plne zapadal do predstáv Európskej komisie o tom, aká by mala byť finančná, hospodárska a sociálna politika v rámci celej Európskej únie,“ reagoval na jesennú prognózu Bruselu premiér Robert Fico.
Komisia predpokladá na tento rok rast slovenskej ekonomiky o 3,2 percenta a v roku 2016 jeho mierne spomalenie na 2,9 percenta. Ministerstvo financií je v súvislosti s budúcoročným rastom optimistickejšie – očakáva rast o 3,1 percenta. Prognóza zahŕňa aj opatrenia z druhého sociálneho balíčka a to zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny z 20 na 10 percent, čo vyjde štátny rozpočet v budúcom roku na približne 77 miliónov eur. K ďalším opatreniam patrí podpora zatepľovania domov či dotácie školských výletov. Komisia zároveň podobne ako slovenský rezort financií zatiaľ nezahrnula do svojej prognózy vplyv príchodu automobilky Jaguar Land Rover, ktorá plánuje vybudovať závod pri Nitre.
Eurokomisár pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis počas včerajšej návštevy Slovenska pripomenul, že „Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim krajinám v rámci eurozóny, ako aj EÚ“. „Deficit slovenských verejných financií má klesajúcu tendenciu, teda neočakávame veľké problémy do budúcnosti,“ povedal Dombrovskis. Pripomenul však, že vláda musí pracovať na zlepšení podmienok v zdravotníctve, zlepšiť transparentnosť verejného obstarávania, efektívnejšie čerpať eurofondy, ako aj viac podporiť zaostalejšie regióny na juhu a východe krajiny.
Domácnosti pomáhajú ekonomike
Už ohlásený tretí sociálny balík predstavuje hlavné riziko prognózy rastu Slovenska na rok 2016.Európska komisia
V tomto roku by k rastu mali prispieť spotrebitelia cez lepšiu domácu spotrebu. Tá ide ruka v ruke s rastúcim reálnym disponibilným príjmom domácností. „Zlepšuje sa aj situácia na trhu práce a ekonomika tiež profituje z nízkych cien energií,“ uvádza komisia. Súkromnú spotrebu podľa komisie podporia reformy na trhu práce vrátane zvýšenia minimálnej mzdy a úľav zo sociálnych odvodov pre zamestnancov s nízkymi príjmami. Domáca spotreba tak podľa komisie zrýchli rast z tohtoročných 2,2 na takmer 3 percentá v roku 2016. Zlepšenie podmienok na trhu práce by sa podľa komisie malo prejaviť v poklese miery nezamestnanosti v tomto roku na 11,6 percent a v budúcom roku na 10,5 percenta. Tesne pod hranicu 10 percent má nezamestnanosť klesnúť v roku 2017.
Pokračovanie v úsporách
Brusel v prognóze dôveruje Slovensku, že bude pokračovať v nastavenom trende úsporných opatrení. Deficit hospodárenia verejnej správy by mal podľa jesennej prognózy klesať z vlaňajších 2,8 percenta hrubého domáceho produktu na 2,7 percenta HDP v roku 2015 a v roku 2016 na 2,4 percenta výkonu ekonomiky. Verejný dlh by mal klesnúť v tomto roku z vlaňajších 53,5 percenta hrubého domáceho produktu na 52,7 percenta HDP. V roku 2016 komisia očakáva jeho zníženie na 52,6 percenta HDP.Migranti pre ekonomiku prínosom
Komisia vo svojej najnovšej prognóze pre európske krajiny takisto uvádza, že do roku 2017 by malo o azyl v členských štátoch EÚ požiadať zhruba 3 milióny ľudí. Ich úspešná integrácia na trhu práce môže mať v dlhodobom horizonte pozitívny vplyv na hospodársky rast aj verejné financie, keďže európsky kontinent trápi problém so starnúcou populáciou. Ak prijatí imigranti budú mať rovnaké pracovné zručnosti ako obyvatelia prijímajúcich krajín, hrubý domáci produkt EÚ v roku 2016 vzrastie o 0,21 percent a v roku 2017 o ďalších 0,26 percent, tvrdí komisia. V prípade, že bude pracovná kvalifikácia novoprijatých imigrantov nízka, má HDP európskej dvadsaťosmičky v roku 2016 vzrásť o 0,14 percenta a v roku 2017 o 0,18 percenta.
V Nemecku, ktoré prijme podstatnú časť nových žiadateľov, EK v roku 2020 očakáva príspevok k tvorbe HDP na úrovni 0,72 percenta. Podmienkou je, aby bola štruktúra imigrantov z pohľadu kvalifikácie rovnaká ako u domáceho obyvateľstva. V rokoch 2016 a 2017 majú imigranti prispieť k zvýšeniu rozpočtového deficitu celej EÚ o 0,04 percenta HDP. Pozitívne dosahy na verejné financie sa podľa komisie prejavia v roku 2019, keď imigranti prispejú k zníženiu súhrnného deficitu o 0,03 percenta HDP Európskej únie. V roku 2019 majú imigranti zlepšiť celkovú bilanciu rozpočtových schodkov EÚ o 0,05 percenta HDP.