Porucha kapitalizmu sa u nás ešte naplno neprejavila

Jedna z chýb kapitalizmu, ktorou je nahromadenie majetku úzkou skupinou ľudí, sa na Slovensku ešte nestihla naplno prejaviť.

, 04.11.2015 06:00
debata (240)

Pri tejto poruche systému bohatí bohatnú a chudobní viac-menej prešľapujú na mieste alebo ešte viac chudobnejú. V ideálnom prípade by kapitalizmus založený na súkromnom vlastníctve mal priniesť konkurenciu, vyššiu tvorbu ziskov a tiež spravodlivé prerozdelenie daní tak, aby zo systému profitovali všetky vrstvy obyvateľstva. Slováci však často vnímajú, ako niektorí podnikatelia nielen vďaka vlastným schopnostiam raketovo zarobili aj na úkor ostatných.

Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa začali prudko otvárať po nežnej revolúcii v roku 1989. Podľa Credit Suisse Global Wealth reportu za rok 2015 sú na tom však mnohé krajiny, v ktorých funguje kapitalizmus dlhšie, oveľa horšie. Slováci majú podľa spomínanej štúdie najrovnomernejšie rozdelený majetok spomedzi 200 krajín celého sveta. Najbohatších desať percent obyvateľov u nás vlastní 32,8 percenta celkového bohatstva, zatiaľ čo v prípade Spojených štátov, ako majetkovo najnerovnejšej krajiny, je to až 75 percent. Naopak, chudobnejšia polovica ľudí žijúcich na Slovensku vlastní 28,9 percenta celkového majetku, no v prípade USA je to len 1,1 percenta.

zväčšiť
majetok, rozdelenie, svet, bohatstvo, graf

Analytici Credit Suisse upozorňujú na problém súčasnosti, a to, že chudobným a strednej triede sa zvyšuje životná úroveň pomalšie ako bohatým. „Stojí za tým 40-ročná prítomnosť komunizmu s ideológiou beztriednej spoločnosti, ktorá bránila vytváraniu veľkých majetkových nerovností netrhovým prerozdeľovaním zdrojov a prakticky zákazom súkromného podnikania v rámci ideológie spoločného vlastníctva výrobných prostriedkov. To bola zároveň jedna z hlavných príčin jeho ekonomického zaostávania za Západom,“ upozorňuje však analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Príjmovú nerovnosť sleduje aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá naposledy uviedla, že desať percent najbohatších Slovákov zarába takmer 6-násobne viac ako desať percent najchudobnejších ľudí v krajine. Napríklad 4-členná rodina s dvoma nezamestnanými, z ktorých si jeden privyrába, často žije mesačne spolu so sociálnymi dávkami zo sumy asi 500 eur. Naopak, domácnosť na opačnom konci príjmového rebríčka má na mesiac aj 3¤000 eur.

Roztváranie nožníc pokračuje

Aj napriek snahe svetových politikov zvrátiť trend roztvárania nožníc medzi bohatými a chudobnými počet dolárových miliardárov sa od krízy v roku 2009 zvýšil o 60 percent. Spolu vlastnia majetok vo výške päť biliónov eur. Ich spoločné bohatstvo dosahuje približne 70-násobok veľkosti slovenskej ekonomiky a prekonáva hrubý domáci produkt každej krajiny sveta s výnimkou USA a Číny. Medzi svetovú dvadsiatku najbohatších ľudí patria šéfovia IT firiem ako Microsoft, Google či Facebook-u a Oraclu. Aj na Slovensku sú medzi tridsiatkou najbohatších ľudí, vlastniacich dokopy 12 miliárd eur, štyria podnikatelia v IT sektore.

Zmena trendu?

Podľa niektorých zdrojov má byť tento rok, čo sa týka zväčšovania majetku bohatých, prelomový. Počet dolárových milionárov na svete sa v tomto roku medziročne znížil na 33,7 milióna, z 36,1 milióna. Ide o prvý pokles od obdobia globálnej finančnej krízy.

Stojí za tým v rozhodujúcej miere posilnenie sa dolára voči väčšine hlavných svetových mien. To má na svedomí aj pokles globálneho bohatstva o 12,4 bilióna dolárov, na 250,1 bilióna. Bohatstvo kleslo v každom svetovom regióne s výnimkou Spojených štátov a Číny, keďže kurz juanu sa až donedávna pohyboval vďaka zásahom lokálnej centrálnej banky v úzkom pásme voči doláru.

Trend rapídneho rastu miliardárov môže byť podľa štúdie Billionaire Report, ktorú vypracovala švajčiarska banka UBS a spoločnosť PwC, na konci. Dôvodom má byť predovšetkým slabnúci ekonomický rast rýchlo sa rozvíjajúcich trhov ako Čína či iné krajiny spoločenstva BRICS (označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín ako Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, pozn. red.), ako aj snaha mnohých krajín bojovať proti príjmovej nerovnosti, s čím sú spojené vyššie dane a regulácia.

Ďalším faktorom je, že väčšina svetových miliardárov sú starnúcou populáciou s vekom viac ako 60 rokov. Tento pohľad stojí v ostrom protiklade s názormi mnohých ekonómov či dokonca aj politických expertov, podľa ktorých nové technológie a stupňujúca sa globalizácia umožnia vytvoriť ďalšiu súťaž typu „víťaz berie všetko“ „Tá tak vo svojej prirodzenosti umožní vznik nových víťazov, teda miliardárov,“ doplnil Pánis. Za ostatné dve dekády pribudlo vo svete 900 nových miliardárov, z celkového počtu 1¤844.

Podiel svetového majetku v rukách jedného percenta najbohatších by sa podľa odhadov mal však aj naďalej zvyšovať, v roku 2016 prekročí 50 percent. V prepočte to znamená, že celkový majetok vo svete, odhadovaný podľa banky Credit Suisse na 263,2 bilióna dolárov, by pripadal spolovice na 70 miliónov topboháčov a druhú polovicu by si delilo zvyšných 99 percent ľudí, teda vyše sedem miliárd ľudí sveta.

Ohrozené euro

Projekt spoločnej meny euro je ohrozený aj pre narastajúcu príjmovú nerovnosť v európskych krajinách, ktorá je ako voda na mlyn pre radikálne a extrémistické strany. Roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými prispieva k podpore populistických strán, ktoré odmietajú preh­lbovanie európskej integrácie.

Ekonómovia preto vidia pre Európu potenciálne najväčšie riziko v nacionalizme a v populizme. „Ak sa pozrieme na vývoj preferencií strán ako Národný front Marine Le Penovej, nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko a napríklad aj Novej demokracie, že ich popularita rastie. Dôvodov je viacero, avšak spoločným menovateľom sú problémy v eurozóne, grécka kríza a rastúci počet utečencov zo subsaharskej Afriky,“ tvrdia analytici Trim broker. Či už dlhová kríza v Európe a s tým spojená príjmová nerovnosť, alebo utečenecká kríza nemajú jednoduché riešenie, sú však tematicky veľmi zaujímavé pre populistov. „Le Penová dokonca povedala o Nemecku, že prijíma utečencov, pretože potrebuje otrokov. Navyše ani v jednej téme neexistuje v Európe zhoda a súčasné štruktúry a riešenia sa zdajú nedostačujúce, nová pôžička Grécku problém odložila,“ hodnotí Trim broker.

Ako riešiť nerovnosť

Známy francúzsky ekonóm Thomas Piketty tvrdí, že svet sa vyhne špirále nerovnosti a dostane pod kontrolu znepokojujúcu dynamiku koncentrácie globálneho kapitálu v prípade, že sa zavedie progresívna globálna daň z kapitálu skombinovaná s medzinárodnou finančnou transparentnou daňou na veľmi vysokej úrovni. Takto podľa neho môže demokracia získať naspäť vládu nad globalizovaným finančným kapitalizmom tohto storočia. Piketty je v tomto ohľade realista, keď opisuje globálnu daň z kapitálu ako utopickú myšlienku.

„Je ťažké predstaviť si, že v dohľadom čase sa na niečom podobnom dokážu dohodnúť národy celého sveta. Aby dosiahli tento cieľ, museli by zaviesť spoločné daňové triedy platné pre všetok majetok na celom svete a následne sa rozhodnúť, ako rozdeliť výnosy z tejto dane.“ tvrdí Piketty vo svojej knihe Kapitál v 21. storočí, ktorá si získala mimoriadnu celosvetovú pozornosť a jej dosah je prirovnávaný k účinku Kapitálu Karola Marxa či k Všeobecnej teórii zamestnanosti, úrokov a peňazí od Johna Maynarda Keynesa.

Aj napriek utopistickej myšlienke progresívna globálna daň môže podľa Pikettyho slúžiť ako referenčný bod, teda akási forma, ktorou môžeme porovnávať alternatívne návrhy. Táto daň si vyžaduje vysokú úroveň intenzity medzinárodných vzťahov. Piketty navrhuje aj zvýšenie horných sadzieb progresívnej dane z príjmu, aby sa kontrovalo novodobému trendu rastu „supermanažérov“.

© Autorské práva vyhradené

240 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #bohatstvo #kapitalizmus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy