Ide o peniaze, ktoré Moskva poskytla Kyjevu v roku 2013. MMF ale zároveň dodal, že rokuje o reformách, ktoré by mohli umožniť poskytovať finančnú podporu Ukrajine aj v prípade, že by sa krajina ocitla v omeškaní so splátkami dlhu.
Rusko sa odmietlo podieľať na rokovaniach o reštrukturalizácii dlhu, ktoré viedla Ukrajina so súkromnými vlastníkmi dlhopisov. Ruská vláda trvá na tom, že jej pôžička nie je komerčným dlhom, ale oficiálnou štátnou pomocou, ktorá by mala byť splatená. Dlhopisy vydala vláda zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča necelé dva mesiace predtým, než po masových protestoch v roku 2014 Janukovyč z Ukrajiny utiekol.
Ruské dlhopisy má Ukrajina zaplatiť tento rok v decembri. Omeškanie so splátkami ruského dlhu by pre Ukrajinu bolo nebezpečné, pretože MMF nemôže ďalej poskytovať pomoc krajinám, ktoré svojim veriteľom včas nesplácajú záväzky.
Zástupca MMF Gerry Rice však dodal, že výkonná rada MMF by mohla čoskoro začať dlhodobé preskúmavanie politiky, ktorá v súčasnosti zakazuje fondu požičiavať krajine, ktorá nespláca dlhy. Reformy by mohli vymedziť okolnosti, za akých by bolo možné požičiavať, ak krajina nebude splácať jednému veriteľovi.
Reštrukturalizácia dlhu Ukrajiny je súčasťou záchranného programu v objeme 40 miliárd USD, na ktorom sa Ukrajina tento rok dohodla s MMF. Ostatní veritelia dohodu o reštrukturalizácii schválili tento mesiac. Podľa dohody veritelia odpustia Kyjevu 20 percent istiny dlhopisov a termín splatnosti všetkých dlhopisov sa predĺži o štyri roky.
Ukrajina už skôr oznámila, že celý dlh Rusku nesplatí a neponúkne mu ani lepšie podmienky splácania, než na aké pristúpili ostatní veritelia.