„Mladí farmári môžu požiadať o nenávratný príspevok 50-tisíc eur, určený na rozvoj ich vlastného družstva,“ povedal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Tri štvrtiny zo sumy dostanú mladí roľníci na účet hneď po schválení projektu a zvyšnú štvrtinu im Poľnohospodárska platobná agentúra vyplatí po rozbehnutí farmy. Štát začínajúcim družstvám zvýši aj dotácie na hektár obrábanej pôdy. „Už rozbehnutí poľnohospodári dostávajú na hektár pôdy 130 eur, ale mladých roľníkov podporíme až 190 eurami za hektár obrábanej pôdy,“ pokračoval Jahnátek.
Mladými farmármi sú podľa zákona ľudia do 40 rokov, ktorí po prvý raz vo svojom živote stoja na čele poľnohospodárskej spoločnosti. Z právneho hľadiska môže ísť o samostatne hospodáriaceho roľníka, spoločnosť s ručením obmedzeným či akciovú spoločnosť. „V prípade žiadosti o úver na kúpu poľnohospodárskej pôdy budeme od začínajúcich farmárov požadovať len desať percent vlastných zdrojov a vieme im poskytnúť úvery až do výšky 30-tisíc eur,“ uviedol Dušan Tomašec, generálny riaditeľ Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Kým mladým farmárom stačí „len“ 3-tisíc eur na získanie úveru 30-tisíc eur, tak už existujúci poľnohospodári potrebujú až 4 500 eur.
Výhodné podmienky neplatia neobmedzene, ale len do ukončenia výzvy, čo bude 8. februára 2016. Do tohto termínu si musia stihnúť podať žiadosti všetci mladí farmári so záujmom o nenávratnú pôžičku 50-tisíc eur.
Budúci rok bude ťažký hlavne pre domácich farmárov zameraných na chov poľnohospodárskych zvierat. V najnovšej Kvartálnej analýze slovenského poľnohospodárstva očakávajú riaditelia družstiev v roku 2016 prepad živočíšnej produkcie o 1,6 percenta. O niečo optimistickejší sú producenti rastlinných produktov, ktorí očakávajú pokles „len“ o 0,4 percenta. „V podstate slovenské poľnohospodárstvo ako celok čaká v budúcom roku stagnácia. Pre prežitie veľkého množstva družstiev bude aj naďalej kľúčová dotačná politika a schopnosť získať dostatočné množstvo zdrojov z fondov Európskej únie,“ povedal Jiří Vacek, riaditeľ analytickej spoločnosti CEEC Research.
Napriek tomu sú práve dotácie prideľované na základe veľkosti obhospodarovanej pôdy kameňom úrazu slovenského poľnohospodárstva. „V prípade, ak roľník hospodári na prenajatej pôde, zvýšenie dotácie na pôdu má za následok automatické zdvihnutie nájmu zo strany vlastníka. Peniaze tak žiaľbohu nejdú na rozvoj, ale zaplatenie nájmu,“ priblížil Vladimír Chovan, podpredseda agropotravinárskej sekcie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Podpora vyplácaná na hektár pôdy nie je podľa väčšiny poľnohospodárov cestou k zvýšeniu potravinovej výroby na Slovensku. „Dnes sa všetko podriaďuje cieľu úplného vyčerpania eurofondov určených pre poľnohospodárstvo. V takto nastavenom prostredí roľníci v snahe ušetriť čo najviac peňazí prispôsobujú nákup poľnohospodárskej techniky vypísaným výzvam a nie reálnym potrebám družstva,“ uviedol Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Napríklad nákupom kombajnu v sume 200-tisíc eur môže družstevník ušetriť až 95-tisíc eur v prípade, ak tak urobí prostredníctvom výzvy. Na druhej strane, kombajn každé družstvo potrebuje len pár týždňov v roku, a 105-tisíc eur z vlastných zdrojov by mohlo byť investovaných aj do prospešnejšieho projektu.
To, ako zle je nastavená na Slovensku podpora poľnohospodárstva, ilustrujú aj čísla Európskeho štatistického úradu. „Na Slovensku sme v roku 2013 mali na hektár pôdy priemernú podporu 246 eur a produkcia dosiahla 1 204 eur. V rovnakom období bola priemerná podpora na hektár pôdy v Európskej únii 342 eur a produkcia dosiahla až 2 700 eur,“ priblížil Semančík.
Podľa neho je problém v tom, že štát podporuje relatívne malými sumami v miliónoch eur, namiesto toho, aby si stanovil pár priorít a do nich smeroval väčšinu finančných zdrojov. „Slovenskí pestovatelia ovocia a zeleniny by sa dali výrazne podporiť, ak by štát investoval do skladových priestorov, kde by domáci pestovatelia dokázali uskladniť svoju produkciu a spoločne by získali viac priestoru na rokovanie o vyšších cenách s obchodnými reťazcami,“ načrtol Zoltán Černák, konateľ spoločnosti SME. Obchodné siete totiž nemajú záujem o malých pestovateľov schopných dodávať ovocie len pár týždňov do roka v čase úrody.
Ministerstvo poľnohospodárstva plánuje okrem spustenia podpory pre mladých farmárov aj rekonštrukciu ciest v malých dedinkách do tisíc obyvateľov. „Vyčlenených na to máme 45 miliónov eur v operačnom programe Rozvoj vidieka. Vďaka tomu budú môcť starostovia obcí získať nenávratnú dotáciu 100-tisíc eur, za čo dokážu v obci natiahnuť približne jeden kilometer asfaltového koberca v hrúbke 4 až 6 centimetrov,“ uzavrel Jahnátek. Najväčšou výhodou je, že obce nemusia prispieť žiadnymi vlastnými zdrojmi a jediné náklady budú mať so zhotovením projektu.