Záporné úroky: Štát sa teší, ľudia s úsporami smútia

Európska centrálna banka (ECB) tlačením peňazí neteší každého. Kto si chce požičať, teší sa z nízkych úrokov. Investori sú dokonca v prípade pôžičiek pre slovenský štát ochotní prerábať a ísť do záporných úrokov. Rešpektujú dobrý stav slovenskej ekonomiky a zároveň vnímajú, že peniaze nemajú často kam uložiť a vyhnú sa takto pokutám od ECB.

26.10.2015 13:00
financie, finančný poradca, finance adviser Foto:
V časoch tlačenia peňazí je pre bežných ľudí výhodnejšie si požičať ako šetriť. Aktuálne banky hlavne pri pôžičkách určených na spotrebu rozpútali medzi sebou úrokovú vojnu. Ilustračné foto.
debata (33)

Kto sa snaží zhodnotiť úspory, je na tom horšie. Slovenské dôchodkové fondy v súčasných divokých vodách finančných trhov plávajú väčšinou so stratami. Za posledných šesť mesiacov nie je v zisku ani jediný dôchodkový fond. Aj bezpečné dlhopisové dôchodkové fondy za posledných šesť mesiacov vykazujú straty v rozmedzí od mínus 0,26 percenta do mínus 1,69 percenta. Investori vrátane dôchodkových fondov dnes musia platiť za nákup bezpečných dlhopisov.

Druhý pilier: Chromý dostihový šampión

Záporné úroky torpédujú smerom nadol výnosy v druhom penzijnom pilieri. V posledných rokoch dokázali ľudia vďaka rozbehnutému tlačeniu peňazí zarábať desiatky percent za rok investovaním peňazí do akciových a indexových fondov. Dnes držanie peňazí v týchto dôchodkových fondoch pripomína stávku na chromého žrebca hrdiaceho sa mnohými titulmi dostihových šampiónov. Za posledných šesť mesiacov akciové aj indexové dôchodkové fondy klesli v rozmedzí od mínus 4,4 percenta do mínus 11,8 percenta. Môže za to čínsky akciový masaker, emisná kauza automobilky Volkswagen a klincom do rakvy akciového rastu môže byť zdvihnutie základných úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou Fed.

Na druhej strane minulý týždeň v pondelok aj Slovensko predalo 3-ročné dlhopisy v objeme 112 miliónov eur s priemerným výnosom mínus 0,04 percenta.

„Musíme investorom vrátiť menej peňazí, ako sme si požičali,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Nejde pritom o žiadne malé peniaze. „Nízke až záporné úroky na vydávaných slovenských dlhopisoch nám do konca roka ušetria takmer 30 miliónov eur,“ priblížil Daniel Bytčánek, riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.

Akcie na súčasné vysoké hodnoty dostalo tlačenie peňazí odštartované americkou centrálnou bankou Fed. Práve spustenie rotačiek na peniaze spolu s ozdravením súkromných bánk stojí za nízkou americkou nezamestnanosťou. Odvrátenou stranou mince sú vysoké ceny akcií spôsobujúce problémy hlavne súkromným dôchodkovým fondom.

Slovenské dôchodkové spoločnosti aktuálne stále veria v rast akcií. „Momentálne akcie zase rastú a vymazávajú straty. Len dnes nemecký akciový index DAX vzrástol o tri percentá. Ak sa udrží rast z posledných dní, tak v priebehu jedného týždňa budú straty vymazané,“ povedal v piatok Viktor Kouřil, generálny riaditeľ DSS VÚB Generali Slovensko. V týchto dňoch podporuje rast akcií Európska centrálna banka. Jej guvernér Mário Draghi v poslednom prejave naznačil, že k schváleniu ďalšieho uvoľnenia menovej politiky môže prísť už počas decembrového zasadnutia ECB. Už dnes pritom ECB každý mesiac natlačí 60 miliárd nových eur do ekonomík 19 krajín používajúcich spoločnú meno euro. So zastavením rotačiek na peniaze sa predbežne počíta v septembri 2016, po tom čo do ekonomiky napumpuje viac ako 1,1 bilióna nových eur. „Ak sa sporitelia v druhom pilieri rozhodnú investovať do akciových alebo indexových fondov, tak by v nich peniaze mali mať minimálne po dobu desať rokov,“ dodal Kouřil. Zároveň ľudia majú možnosť rozložiť peniaze investované do druhého piliera medzi bezpečné dlhopisové a rizikové akciové a indexové fondy.

V bezpečných dlhopisových fondoch musia prípadné straty dorovnávať dôchodkové správcovské spoločnosti z vlastných peňazí. Sú tak motivované do bezpečného investovania sprevádzaného malými výnosmi. Aj preto akciové a indexové fondy doteraz z dlhodobého hľadiska vždy zarobili viac peňazí ako bezpečné dlhopisové fondy.

Ľudia na bežných účtoch prerábajú

Na časy nízkych úrokov doplácajú aj ľudia držiaci väčšiu sumu peňazí na bežných bankových účtoch, ktoré väčšina bánk úročí 0– až 0,1-percentným úrokom za rok. Podobne nízke sú aj úroky pri ročných termínovaných vkladoch, keď najlepšie ponuky bánk sa končia tesne pod úrokom dve percentá za rok. V časoch tlačenia peňazí je totiž pre bežných ľudí výhodnejšie si požičať ako šetriť. „Cieľom rekordne uvoľnenej menovej politiky našej Európskej centrálnej banky je podporiť dopyt súkromného sektora, firiem a domácností po úveroch a tak podporiť investičnú aktivitu a hospodársky rast,“ povedal hlavný analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo. Slováci preto naďalej môžu počítať s klesajúcimi úrokmi pri hypotékach a spotrebných úveroch. Aktuálne banky hlavne pri pôžičkách určených na spotrebu rozpútali medzi sebou úrokovú vojnu. „Pôžička s nulovou úrokovou sadzbou je ďalšou novinkou, ktorá umožňuje jednoduché a rýchle požičanie si sumy až do 1500 eur na dobu 12 mesiacov,“ priblížil Tomáš Palovský, hovorca internetovej banky mBank. Väčšie sumy sa napríklad v UniCredit bank dajú požičať s úrokom 4,9 percenta za rok.

Najviac peňazí ľudia šetria na nízkych úrokoch hypoték. Najnižšie úročné pôžičky na bývanie sa na trhu pohybujú s ročným úrokom okolo 1,5 percenta. V ich prípade však finančné domy požadujú aj poistenie úveru, čo po započítaní všetkých poplatkov zdvíha ročný úrok na úroveň okolo dvoch percent.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #hypotéka #úroky #dôchodkové sporenie #tlač peňazí