Plyn: Sankcie pre mocnosti neplatia

Protiruské sankcie sa zjavne krajín ako Nemecko či Veľká Británia netýkajú. Mocnosti tvrdia, že treba pomôcť Ukrajine, ale keď ide o ich vlastné finančné zisky, nemajú problém konať na úkor menších krajín.

23.10.2015 14:00
debata (94)
Nemecké firmy sa dohodli s Rusmi na výstavbe nového plynovodu po dne Baltického mora, čím sa stopne tranzit ruského plynu cez Ukrajinu a Slovensko. Strata poplatkov za prepravu plynu by bola pre vojnou zmietanú ukrajinskú ekonomiku zdrvujúca.

Slovensko to považuje za zradu. Premiérovi Robertovi Ficovi sa však problém nepodarilo predostrieť na poslednom summite lídrov EÚ v Bruseli. „Keď to otvoríte na zasadnutí Európskej rady ako vážnu politickú tému, tak dostanete odpoveď, že toto je ,business issue', to nemá s politikou nič spoločné,“ uviedol Fico. V skutočnosti ide najmä o politiku a postoj mocností je účelový až pokrytecký. „Nejde len o biznis. Keby išlo len o biznis, tak by deklarácie z ruskej strany boli iné. Deklarácie z ruskej strany sú o tom, že chcú obísť Ukrajinu za každú cenu, takže už len táto pozícia je politická, nie ekonomická,“ hovorí energetický analytik Karel Hirman.

Taktiež Veľká Británia aktuálne podpísala s ruským Gazpromom kontrakt na odber plynu do roku 2021. Naopak, Slovensko mocnosti len nedávno tlačili do spätných dodávok plynu na Ukrajinu aj za cenu porušenia zmluvy s Gazpromom. Slovensko veľký reverz nevykonalo a využilo menšie potrubie na Ukrajinu, za čo ho kritizovali.

Dohodu o podmorskom plynovode uzavreli Nemci s Rusmi len rok po tom, čo nemecký kapitál opustil Slovenský plynárenský priemysel. Nemci s Francúzmi SPP sprivatizovali a za desať rokov zinkasovali najmä vďaka poplatkom za tranzit plynu asi 4 miliardy eur.

Pre Rusov, ktorí do EÚ exportujú zhruba 80 percent dodávok plynu, je európsky trh kľúčový. Nový plynovod má tiež obrovský význam pre ruskú vládu, keďže Gazprom je jedným z najväčších prispievateľov do domáceho štátneho rozpočtu. Nord Stream-2 na dne Baltiku by finančne pomohol aj Nemcom. V prípade, že by sa trh zrealizoval, by sa totiž Nemecko stalo kľúčovou krajinou pre tranzit ruského plynu, pretože dodávky plynu sa budú odtiaľ ďalej rozvážať do ostatných krajín.

„Vo februári tohto roka, keď sa diskutovalo o energetickej únii, lídri členských krajín súhlasili s tým, že Európska komisia by mala mať kompetencie, ktoré by jej umožnili koordinovať dovoznú politiku v otázke plynu z Ruska. Postup západných spoločností, ktoré prešli do konzorcia s Gazpromom, je však v rozpore s touto otázkou. Táto politika podkopáva postoj EÚ k Ukrajine a jej snahe mať účinnú energetickú úniu,“ myslí si Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Pre projekt Nord Stream-2 vytvorila ruská spoločnosť Gazprom konzorcium so spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Gazprom spolu s partnermi postaví plynovody 3 a 4, ktoré prepravia dodatočných 55 miliárd kubických metrov plynu ročne na trase, ktorá zahŕňa plynovody 1 a 2 rovnakej kapacity. Uskutočniť by sa to malo do konca roku 2019.

Odborníci vyčítajú plynovodu Nord Stream-2 najmä jeho protieurópske a protiukrajinské smerovanie. EÚ pritom pred rokom zaviedla proti Rusku sankcie ako odpoveď na ruskú anexiu Krymu a ruskú úlohu v ukrajinskom konflikte. Moskva následne vyhlásila embargo na dovoz západných potravín. Analytici za odvetu považujú aj to, že došlo k obmedzeniu dodávok ruského plynu pre krajiny EÚ. „Čo sa týka často diskutovaného projektu Nord Stream, všetky projekty takéhoto rozsahu budú musieť spĺňať európske predpisy,“ povedal podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. „Potrebujeme riešenie, ktoré nezrazí niektoré európske krajiny v obchode s plynom do zápornej bilancie, ale zlepší (energetickú) bezpečnosť pre všetkých,“ dodal. Nový plynovod sa už teraz stavia na úkor platnej európskej legislatívy, pretože si vyžaduje udelenie výnimky v rámci 3. energetického balíčka.

Slovensko na situáciu dopláca. „Táto tranzitná cesta, ktorá je prevádzkyschopná a relatívne lacná, bude odstavená na úkor nového plynovodu, ktorý bude stáť obrovské miliardy eur. Tieto náklady budeme splácať my v cenách plynu. Slovensko na to doplatí tým, že jeho tranzitný systém vyschne,“ hovorí energetický analytik Karel Hirman. Slovensko hľadá podporu pre svoj projekt Eastring, ktorým by sa dodával plyn z Turecka, cez Bulharsko a Rumunsko na Slovensko. Nord Stream-2 je však súper aj pre Eastring.

Ukrajina cez poplatky za tranzit plynu dotuje ceny plynu, inak by si domáce obyvateľstvo nemohlo dovoliť kúriť. Slovensko zase z príjmov z tranzitu plynu dopĺňa štátnu kasu, aj keď od privatizácie má len polovicu ziskov. Štátny SPP má zisky najmä vďaka dividendám inkasovaným od dcérskych firiem, ktoré prepravujú plyn. Vláda v štátnom rozpočte očakáva, že SPP len za tento rok vykáže zisk 325 miliónov eur. SPP má zmluvu na tranzit plynu s Rusmi do roku 2028, v prípade mimoriadnych udalostí, ako je napríklad vojna na Ukrajine, by však mohli Rusi ohľadne platenia za tranzit kľučkovať.

Výstavba nového plynovodu môže tiež negatívne ovplyvniť súčasné ceny plynu. Európska komisia vo svojom nedávno zverejnenom vyšetrovaní konštatovala, že ceny plynu sú v našom regióne v porovnaní so západnými krajinami EÚ vyššie, čo môže byť spôsobené dominantným postavením jedného dodávateľa plynu, ktorým je ruský Gazprom. Vychádzajúc z tejto tézy možno predpokladať, že postavením Nord Streamu-2 sa razantná pozícia Gazpromu na trhu ešte viac upevní, tvrdí energetický analytik Karel Hirman. „Je to aj o biznise, ale na úkor nás zákazníkov v tejto časti EÚ. Hrozí nám, že realizáciou Nord Streamu-2 ceny plynu pre náš región budú ešte vyššie, pretože sa zníži dostupnosť konkurencieschop­nosti iných dodávateľov,“ pokračuje Hirman.

Analytici nevidia v ďalšom rozširovaní Nord Streamu žiadne opodstatnenie, keďže súčasné kapacity plynovodu sa ani teraz nevyužívajú naplno. Ďalší nárast exportu plynu z Ruska nepredpokladá Gazprom ani ruská vláda vo svojich analýzach. „Plynovod, ktorý ide cez Ukrajinu a Slovensko, sa ukázal ako bezpečná a spoľahlivá trasa, a nie je potrebné budovať ďalšiu alternatívnu trasu, keďže nejde o nové náleziská, ale o presmerovanie exportu plynu,“ uzatvára Duleba.

© Autorské práva vyhradené

94 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #plynovod #Ukrajina #protiruské sankcie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy