Fakturácia bez DPH pomôže aj zaťaží

Podnikateľ Ivan Janíček pracuje v oblasti stavebníctva už vyše 15 rokov. Roky má problém s tým, že mu platby za stroje, ktoré predáva, prichádzajú nepravidelne.

14.10.2015 12:00
práca, robotníci, stavbári, stavebníctvo Foto: ,
Platobná morálka v stavebníctve je žalostná. Kým dodávatelia nedostanú zaplatené, nebudú aspoň musieť odviesť štátu DPH.
debata (3)

Mnoho jeho zákazníkov má totiž od krízy problém s dodržiavaním splatnosti faktúr a jeho klienti platia v lepšom prípade po splatnosti, v tom horšom ich vymáha aj súdnou cestou. Väčšinou sa ale k svojim peniazom i tak nedostane, ako tvrdí, vzhľadom na stav, v akom je slovenské súdnictvo.

Od nového opatrenia ministerstva financií, ktoré zavádza od januára budúceho roka platenie dane z pridanej hodnoty po zaplatení faktúr, očakáva, že sa jeho problémy môžu čiastočne vyriešiť. Upozorňuje však na dodatočnú administratívnu záťaž podnikateľov.

„Fakturácia bez DPH si zrejme vyžiada aj zmenu softvérového nastavenia, čo pre mňa nebude lacná záležitosť. Treba si uvedomiť, že sa zvýši administratíva na strane odberateľov tých platiteľov dane, ktorí do osobitnej úpravy vstúpia. Musím si to nejako nastaviť, voči ktorému klientovi si budem môcť uplatniť nárok na odpočet dane na základe dátumu dodania a u ktorých až samotnou úhradou,“ hovorí Janíček.

Špeciálny režim nie je povinný. Bude platiť pre tých, ktorých ročný obrat neprekročí za tento rok 100-tisíc eur. Opatrenie by sa malo týkať viac ako dvoch tretín (67,2 percenta, pozn. red.) z 200-tisíc podnikateľov – platcov DPH. Ministerstvo financií SR deklarovalo, že sa nebráni zvýšiť limit po tom, čo sa „otestuje“ súčasne navrhovaný limit.

„V zmysle smernice 2010/45/EU a smernice 2006/112/ES je maximálny možný limit založený na ročnom obrate zdaniteľnej osoby stanovený na 500-tisíc eur. Členské štáty môžu dokonca zvýšiť tento limit až do výšky dva milióny eur po konzultácii s Výborom pre DPH,“ tvrdí advokát a partner spoločnosti TaylorWessing Andrej Leontiev.

Reakcia na Váhostav?

Daňoví poradcovia tvrdia, že novela zrejme nevyrieši problémy, ktorých sme nedávno boli svedkami pri kauze Váhostav, keď veľká skupina prevažne malých dodávateľov zo svojich faktúr odviedla DPH, pričom predmetnú sumu pravdepodobne z veľkej časti od Váhostavu už nikdy neuvidí.

„Je však tiež otázka, prečo ministerstvo financií neumožnilo v rámci novely zákona o DPH aj opravu základu dane, teda odvedenú daň v prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia dodania napr. ako výsledok konkurzu alebo reštrukturalizácie, a to napriek tomu, že smernica o DPH túto možnosť jednotlivým členským štátom umožňuje. Takýto inštitút by v obdobných prípadoch dokázal ochrániť nielen tých, ktorí budú v osobitnom režime, ale aj bežných platiteľov dane, ak sa ich odberateľ dostane do podobných problémov ako napríklad spomínaný Váhostav,“ povedal daňový poradca zo spoločnosti Accace Peter Pašek.

Rezort financií nateraz zmeny v novele neplánuje. Vláda sa problém s platením faktúr v stavebníctve rozhodla riešiť aj zavedením takzvanej bankovej záruky. V prípade nezaplatenia faktúr za vykonané stavebné práce budú dodávateľov v stavebníctve vyplácať súkromné banky.

Finančné domy si, samozrejme, túto službu spoplatnia, ale malí dodávatelia by podľa plánov vlády nemali ostať bez peňazí. Až čas ukáže, ako bude toto opatrenie fungovať v praxi.

„Zavedenie bankovej záruky do zmlúv, ktoré budú výsledkom verejného obstarávania v stavebníctve, je do istej miery, samozrejme, prospešné, keďže dáva väčšiu mieru istoty zhotoviteľom prác, že za svoju prácu aj dostanú zaplatené. Pochopiteľne, ako všetko, aj toto niečo stojí,“ komentuje Leontiev.

Neplatenie faktúr je pre firmy likvidačné

Od vypuknutia krízy došlo medzi slovenskými podnikateľmi k predĺženiu doby splatnosti faktúr. Kým pred krízou podnikatelia tri štvrtiny faktúr uhradili do jedného mesiaca, v minulých rokoch sa viac ako 50 percent faktúr uhrádzalo v lehote dvoch až troch mesiacov.

Platobná morálka firiem nie je najlepšia ani v ostatných európskych krajinách. Potvrdzuje to aj prieskum EOS KSI, ktorá sa špecializuje na finančné služby a vymáhanie pohľadávok. Z jej prieskumu v 2¤600 firmách v 12 európskych krajinách vrátane Slovenska vyšlo, že s oneskorenými platbami sa podnikatelia najčastejšie stretávajú v Bulharsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, najmenej, naopak, v Nemecku. Kým v Nemecku sa s platením faktúr oneskorí 18 percent firiem, na Slovensku až 24 percent.

Nemecko má najnižší podiel nedobytných pohľadávok, len na úrovni jedného percenta. Na Slovensku dosahuje počet nezaplatených faktúr, ktoré končia vymáhaním na súdoch, až v šiestich percentách zo všetkých vystavených faktúr.

Ďalším problémom, s ktorým sa firmy stretávajú, je príliš dlhá doba splatnosti pohľadávok. V Európe zaplatia firmy faktúru v priemere 36 dní po splatnosti. Najvýraznejšie priemer prekračuje Španielsko, kde sa veritelia dočkajú splatenia až 53 dní po skončení lehoty. Na Slovensku je to priemerne 26 dní.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #DPH #stavebníctvo