Znížena daň sa do cheeseburgera nezahryzne

Znížená DPH na základné potraviny, ktorou sa štát snaží obmedziť nákupnú turistiku u našich susedov, nepomôže veľkým reštauráciám s rýchlym občerstvením.

13.10.2015 13:00
debata (5)

Vo väčšine fast–foodov sa totiž jedlá pripravujú z mrazených polotovarov, na ktoré sa nižšia 10–percentná DPH nevzťahuje.

Ľudia, ktorí si počas obednej prestávky skočia do bufetu na menu s hamburgerom a hranolčekmi, tak okrem zvýšenia cholesterolu zaplatia naďalej aj vyššiu sadzbu 20–percentnej dane.

„Naše jedlá pripravujeme z mrazeného mäsa a žemlí, takže nás sa táto výhoda nijako týkať nebude,“ hovorí Tomáš Janžo, manažér reštaurácie McDonald`s v ná­kupnom centre Avion v Bratislave.

Slovenská sieť fast–foodov McDonald's navyše dováža žemle z Rakúska, pričom štát chce znižovaním dane podporiť v prvom rade slovenských farmárov a pekárov.

V zozname potravín, ktoré zlacnejú od budúceho roka, sa nachádza viac ako 100 rôznych výrobkov z čerstvého a chladeného mäsa, nie však mrazeného. Jedálničkom rýchleho stravovania najčastejšie kraľuje hovädzina v podobe hamburgerov a tiež hydina, napríklad vo forme vysmážaných kuracích krídelok či stehienok. Kuchári vo väčšine fast–foodov však pred prípravou mäso najprv rozmrazia. Nová 10–percentná DPH na vybrané potraviny však neznamená, že obedové menu zlacnie v reštauráciách, v ktorých sa varí z čerstvých surovín. Vo väčšine prípadov sú totiž pohostinstvá tak či tak platcom DPH a od dodávateľov nakupujú síce suroviny s DPH, ale tú si v zápätí uplatnia v podobe vratky u daniarov. Takže prípadná nižšia DPH nemá na ich podnikanie väčší vplyv.

Byť platcom DPH sa pritom oplatí hlavne spoločnostiam, ktoré majú ročný obrat vyšší ako 50–tisíc eur. Napríklad spoločnosť McDonald's, ktorá je u nás už 20 rokov, dosiahla doteraz celkové hrubé tržby vo výške takmer 559 miliónov eur. Do dnešného dňa McDonald's spolu navštívilo viac ako 184 miliónov Slovákov, ktorí spoločne zjedli takmer 55 miliónov cheeseburgerov (hamburger so syrom).

Známa sieť reštaurácií s rýchlym občerstvením sa však snaží získať si viac priaznivcov aj prostredníctvom lokálnych produktov, ktoré charakterizujú konkrétny región. Spoločnosť napríklad nedávno predstavila novinku v podobe hamburgeru s oštiepkom, ktorý dodáva slovenská spoločnosť Liptov z Liptovského Mikuláša.

Poradkyňa pre zdravie z Úradu verejného zdravotníctva SR Alžbeta Béderová však varovne dvíha prst nad trendom rýchleho stravovania, ktorý k nám prúdi zo západných krajín. Podľa údajov Štatistického úradu SR priemerný Slovák vlani zjedol 165 kilogramov mliečnych výrobkov a 1,4 kilogramu strukovín, no za posledných 15 rokov spotreba týchto potravín klesla viac ako o štvrtinu.

„Jedlá, ktoré tieto reštaurácie ponúkajú, majú vysoký obsah tukov a transmastných kyselín, ktoré vznikajú pripaľovaním tukov. Vyváženému životnému štýlu tiež neprospievajú sladké jedlá, ktoré môžu hlavne u dospievajúcej mládeže viesť až k obezite,“ upozorňuje Béderová, podľa ktorej by sa z príležitostnej návštevy fast–foodov rozhodne nemala stať každodenná záležitosť.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #DPH