Hrozbu straty takmer štvrť miliardy eur načrtlo ministerstvo financií v rozpočte na rok 2016. Európska komisia Slovensku tieto peniaze nepošle, ak sa do konca roka 2015 nestihne ukončiť napríklad výstavba ciest, čistiarní odpadových vôd či kanalizácií spolufinancovaných z eurofondov. Všetky meškajúce projekty si nakoniec Slovensko zaplatí samo.
„Tento rok je posledný, kedy Slovensko môže minúť európske prostriedky určené na roky 2007 až 2013 a práve zdĺhavosť verejného obstarávania môže mať negatívny dosah na konečnú sumu prostriedkov, ktoré Slovensko nevyužije,“ povedal Dušan Chrenek, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Brusel vyčíta Slovensku, že pri mnohých verejných obstarávaniach nemajú zadávatelia potrebné odborné znalosti a chýba účinný dohľad na odstraňovanie opakovaných chýb. „Žiaľ, v praxi nemáme ako zasiahnuť voči zamestnancom, ktorí pri verejnom obstarávaní stále opakujú tie isté chyby, aj keď ich na ne niekoľkokrát upozorníme,“ reagovala Zita Táborská, predsedníčka Úradu pre verejne obstarávanie.
Podľa premiéra Roberta Fica si vláda svoju úlohu pre zabezpečovaní čerpania eurofondov plní na sto percent. „Z hľadiska vlády je zazmluvnenie projektov spolufinancovaných z eurofondov cez sto percent. My sme si domácu úlohou splnili a nevieme ovplyvniť samosprávu veľkého mesta, ako rýchlo si vie zorganizovať verejne obstarávanie,“ povedal Fico. Zároveň pri raketovom čerpaní eurofondov v závere roka 2015 môže Slovensko nakoniec prísť o menej ako 235 miliónov eur. „Stále sme ubezpečovaní, že eurofondy dokážeme vyčerpať v maximálnej možnej výške,“ uviedol minister financií Peter Kažimír. Ak sa tak nestane, Slovensku tohtoročný deficit stúpne z plánovaných 2,49 percenta na 2,74 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Slovensko ročne vo verejnom obstarávaní minie od päť do sedem miliárd eur. Odhaduje sa, že z tejto sumy až štvrtina padne aj na korupciu. Médiám sa pri každej vláde podarí odhaliť top kauzy spojené s predraženými nákupmi štátnych podnikov. Súčasnej vláde najviac ublížila kauza predraženého CT prístroja v Piešťanoch. Predchádzajúca vláda Ivety Radičovej zas mala kauzu pre štát nevýhodného predaja platinových sitiek.
Európska komisia upozorňuje, že na stále veľa verejných obstarávaniach sa zúčastní len jediný uchádzač, ktorý automaticky zvíťazí. V tomto prípade sa konkurencia nemôže zúčastniť na obstarávaní pre príliš prísne podmienky, v mnohých prípadoch šité na mieru konkrétnych firiem. Najviac vypuklý je problém nedostatočného počtu uchádzačov v zdravotníctve. Na nemocničných tendroch sa v roku 2013 v priemere zúčastnilo 1,9 záujemcu, čo je výrazne pod celoslovenským priemerom, keďže celkovo sa na jednom verejnom obstarávaní zúčastní až 5,7 účastníka.
Konkurenciu v podobe malých a stredných firiem dokáže napríklad riaditeľ štátneho podniku odstaviť v prospech svojho známeho aj zlúčením mnohých nesúvisiacich vecí do jedného obstarávania. „Ďalším častým krokom na odstavenie menších firiem je požadovanie ročného obratu minimálne v dvojnásobnej výške celej zákazky. Takéto správanie firiem výrazne obmedzí prijímanie jednotnej európskej legislatívy a štátne firmy budú musieť vedieť zdôvodniť, prečo pristúpili ku krokom obmedzujúcim malých a stredných podnikateľov,“ povedal Jaroslav Kračún, právny expert Európskej komisie. Brusel radí Slovensko v transparentnosti tendrov medzi najviac problémové krajiny EÚ spolu so štátmi V4 či Talianskom.
Pochvalu si slovenská vláda od Európskej únie vyslúžila za zverejňovanie zmlúv a zavedenie elektronického systému zadávania zákaziek. „Napríklad starostovia obcí môžu cez takzvané elektronické trhovisko v priebehu pár dní podpísať s dodávateľom najvýhodnejšiu zmluvu na nákup chýbajúcej kancelárskej techniky,“ priblížila Tatiana Behrová, poradkyňa ministra vnútra pre verejné obstarávanie. Najväčším problémom elektronického trhoviska je, že sa prostredníctvom neho zatiaľ obstarávajú relatívne malé sumy v stovkách miliónov eur, kým pri veľkých top štátnych zákazkách ako vybudovanie obchvatu Bratislavy ide o sumy v miliardách eur.
Ťažkosti s verejným obstarávaním sa na Slovensku nevyhlo ani zastúpenie Európskej komisie. „Aj my sami sme v praxi konfrontovaní s príliš dlhým verejným obstarávaním na Slovensku. Priestory v bratislavskej budove Európskej komisie mali byť už dávno zrekonštruované, ale pre príliš dlhé verejné obstarávanie sa rekonštrukcia ešte ani nezačala,“ uzavrel Chrenek.