Vláda schválila rozpočet na budúci rok, deficit má klesnúť pod 2 % HDP

Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pri príprave rozpočtu rezort financií zobral do úvahy aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov a ďalšie zmeny legislatívy.

, 07.10.2015 10:34
Robert Fico Foto: ,
Premiér Robert Fico informoval, že pri príprave rozpočtu rezort financií zobral do úvahy aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov a ďalšie zmeny legislatívy.
6

V ďalších rokoch by mal postupne ďalej klesať, na 0,42 % v roku 2017 a v roku 2018 sa očakáva vyrovnané hospodárenie štátu. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na roky 2016 až 2018, ktorý dnes schválila vláda.

Rozpočet predpokladá zníženie verejného dlhu na 52,1 % HDP.

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má budúci rok dosiahnuť 1,970 miliardy eur, pri príjmoch 14,027 miliardy eur a výdavkoch 15,997 miliar­dy eur.

Pri príprave rozpočtu rezort financií zobral do úvahy aj opatrenia vyplývajúce z vládnych sociálnych balíčkov a ďalšie zmeny legislatívy. Zohľadnená je v ňom aj valorizácia platov vo verejnej a štátnej službe vo výške 4 %. Obsahuje tiež dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.

Rezort obrany bude na budúci rok hospodáriť s vyše 880 574 000 eur. Ide o 1,092 percenta HDP. Minulý rok to bolo 1,03 % HDP. Prezident Andrej Kiska vlani na summite NATO prisľúbil, že Slovensko zvýši do roku 2020 výdavky na obranu na 1,6 percenta HDP. Pri vstupe do NATO sme sa zaviazali dávať na armádu dve percentá HDP, čo teda ani na budúci rok nesplníme.

Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky poputuje do parlamentu. V stredu ho totiž vládny kabinet schválil aj s avizovaným deficitom verejných financií na budúci rok na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu. Na ďalšie roky pritom rezort financií naplánoval ďalšiu konsolidáciu na 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017, pričom vyrovnaného rozpočtu by sme sa mohli dočkať už o rok neskôr. Kabinet Roberta Fica tak naplánoval na budúci rok relatívne ambicióznu konsolidáciu, keďže v tomto roku rezort financií očakáva schodok na úrovni 2,74 % hrubého domáceho produktu.

Tohtoročný deficit by tak mal byť v skutočnosti o 0,25-percentuálneho bodu vyšší, ako sa predpokladalo v aktuálnom rozpočte, čo je podľa ministra financií Petra Kažimíra spôsobené hlavne korekciami pri eurofondoch. Záväzky na ďalšie roky avizované v novom rozpočte na nasledujúce tri roky sú však podľa neho dosiahnuteľné. "Všetko to, čo je napísané v číslach, je splniteľné. Dokonca tá miera konsolidácie je polovičná v porovnaní s rokmi 2011 alebo 2013. Dnes s plnou zodpovednosťou viem povedať, že ten cieľ sa dá urobiť, dá sa dosiahnuť,“ dodal na stredajšej tlačovej konferencii po schválení návrhu rozpočtu vládou Kažimír.

Návrh rozpočtu si pochvaľuje aj premiér Robert Fico. "Mám zlé správy pre našich oponentov. Tento rozpočet je aj analytikmi vnímaný ako veľmi racionálny a triezvy a zakladá zdravé trendy do budúcnosti,“ povedal. Návrh rozpočtu pritom podľa premiéra počíta aj s výdavkami na opatrenia, ktoré sú súčasťou sociálnych balíčkov kabinetu. Okrem iného je teda v rozpočte zahrnuté aj zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na základné potraviny, rozširovanie materských škôl a podobne. Vláda si okrem toho podľa premiéra vytvára v rozpočte aj určité rezervy. Na riešenie migračnej krízy si odkladá 20 mil. eur, na hospodárenie zdravotníckych zariadení 50 mil. eur a na významné investície 76 mil. eur.

Fico vyzdvihol aj makroekonomickú bázu, na ktorej je rozpočet postavený. Rezort financií totiž naďalej očakáva hospodársky rast prevyšujúci 3 %, ktorý Kažimír označil za konzervatívny odhad. Ako doplnil minister financií Peter Kažimír, slovenskému hospodárstvu sa tak darí napriek problémom, s ktorými sa potýka globálna ekonomika. Dôvodom je najmä to, že slovenská ekonomika začala ťažiť aj z domáceho prostredia, čomu napomáha aj pozitívny vývoj na trhu práce.

Vládou schválený návrh rozpočtu verejnej správy podľa rezortu financií kontinuálne vychádza z predošlého návrhu rozpočtu verejnej správy a je aktualizovaný o septembrovú prognózu makroekonomického vývoja a prognózu daňových a odvodových príjmov. V celom rozpočtovanom období by pritom mali celkovej bilancii verejnej správy pomáhať prebytky ostatných subjektov verejnej správy, ako sú okrem samospráv aj Environmentálny fond, Národný jadrový fond, Štátny fond rozvoja bývania či Národná diaľničná spoločnosť. Od roku 2017 rezort financií počíta aj s prebytkovým hospodárením Sociálnej poisťovne.

Ambicióznejšie ciele na ďalšie roky majú priniesť aj ďalšie skresávanie dlhu verejnej správy. Ten by mal v tomto roku dosiahnuť 52,8 % hrubého domáceho produktu a podľa očakávaní rezortu financií by mal postupne klesať na 52,1 % výkonu ekonomiky v roku 2016, cez 51,3 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 až po 48,9 % v roku 2018. "Od roku 2017 sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje k výraznejšiemu poklesu dlhu,“ píše sa v návrhu.

Samotný návrh hotovostného štátneho rozpočtu predpokladá v budúcom roku celkové príjmy štátnej správy na úrovni 14,027 mld. eur, kým celkové výdavky sa rozpočtujú na úrovni 15,997 mld. eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu na budúci rok sa tak navrhuje na úrovni 1,97 mld. eur. Pre porovnanie, štátny rozpočet na rok 2015 počíta s celkovými príjmami na úrovni 14,495 mld. eur, výdavkami v objeme 17,479 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by tak mal v tomto roku dosiahnuť 2,984 mld. eur.

Návrh rozpočtu na budúci rok pritom naďalej počíta s podporu hypoték pre mladých a predpokladá rast tarifných platov v štátnej správe o 4 %. Dohodu na zvýšení miezd privítala aj Konfederácia odborových zväzov vo svojom stanovisku v rámci tripartity. Odborárom sa však tak veľmi nepozdáva rozpočet na prorastovo orientované odvetvia, ktoré by mali podľa nich dostať viac. "Navrhované finančné prostriedky napríklad do cestnej infraštruktúry, oblasti civilného letectva, či na podporu rozvoja bývania nezodpovedajú stanoveným úlohám,“ konštatuje KOZ vo svojom stanovisku k rozpočtu.

K návrhu sa vyjadrili aj predstavitelia miest a obcí, ktorí ho bez pripomienok odporúčajú na ďalšie legislatívne konanie. Združenie miest a obcí totiž tvrdí, že oproti predchádzajúcim rokom sa v rozpočte znižuje miera rizík v hospodárení samospráv. Pozitívom je podľa združenia najmä zvýšenie vlastných príjmov z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, ktorý bude po novom v plnej miere príjmom samospráv.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #deficit verejných financií #HDP