Jahnátek: Keď sa ekonomike darí, musia to cítiť aj občania

, 05.10.2015 00:00
Ľubomír Jahnátek
Nikto nevylučuje, že zoznam potravín s nižšou Autor: ,

Zníženie DPH na vybrané základné potraviny o desať percent nebolo načasované pred voľbami. Vyplynulo zo stavu ekonomiky a prišlo vo chvíli, keď si to štát mohol dovoliť urobiť. V rozhovore pre Pravdu to zdôraznil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Prezrádza v ňom, ako sa postupne formoval aktuálny zoznam potravín s výhodnejšou desaťpercentnou daňou z pridanej hodnoty.

Zníženie či zvýšenie DPH má vždy politickú aj vecnú ekonomickú stránku. Idú voľby a opozícia vám vyčíta, že ste opatrenie zasahujúce široké spotrebiteľské vrstvy starostlivo načasovali. Nemohlo prísť skôr?
Absolútne odmietam toto tvrdenie opozície. My sme zníženie DPH prijali v najskoršom možnom čase, ako sme mohli. Spomeňme si na situáciu a pomery, ktoré sme po vláde Ivety Radičovej zdedili. Daňový systém bol neuveriteľne „rozhasený“. Keď sme nastúpili do vlády, nevedeli sme sa dorátať, koľko zdrojov do štátnej kasy vlastne priteká. Keď vládla opozícia, riešila veci tým, že iba zvyšovala dane. Vôbec nemala prehľad, koľko daní vyberá. Preto sme najprv museli sfunkčniť informačný systém a potom nastúpila najdôležitejšia fáza. Hľadali sme daňové úniky a našli spôsoby, ako im zabrániť. V tomto smere urobilo ministerstvo financií veľa práce, a preto už v roku 2014 Smer mohol začať plniť, čo sľúbil vo svojom programe: Keď sa ekonomike darí, treba aby prínos z rozvoja hospodárstva pocítili aj občania. Ľudia nemajú nič zo suchých čísel, musia aj v peňaženke pocítiť, že sa ekonomike darí. Preto sme prišli s prvým balíčkom opatrení a vzápätí v júni 2015 sme predstavili druhý balík, kde hneď prvým bodom bolo zníženie DPH na potraviny.

Kto včas dáva, dva razy dáva…
Potrebovali sme istý čas, aby sme si upresnili, čo balíček bude obsahovať. Nebola to jednoduchá situácia. Teraz prišla chvíľa, keď sme zmenu DPH mohli aj museli zrealizovať, pretože sa pripravuje zákon o štátnom rozpočte. Aby sme nestratili čas, ďalšie tri mesiace, urobili sme to v najskoršom možnom termíne, v akom to bolo možné. Odmietam tvrdenia, že „dépehačka“ bola načasovaná pred voľbami a kvôli nim.

Zníženie DPH na vybrané základné potraviny je realitou. Najčastejšie vám vo vášnivej diskusii nielen v parlamente, ale aj zo strany samosprávy vyčítali, že zoznam nezahŕňa povedzme rožky či ovocie a zeleninu. Neboli už naozaj na tieto potraviny peniaze?
Keď sa pripravil či už prvý, alebo druhý balíček sociálnych opatrení, na každý z nich sa vyčlenila nejaká čiastka peňazí, s ktorou príslušné ministerstvá môžu počítať. My sme na zníženie DPH pôvodne dostali 60 miliónov eur. Mali sme urobiť vecný návrh, čo v týchto 60 miliónoch má byť. Pripravili sme prvý zoznam, ktorý by som s odstupom času nazval zoznamom snov. Bol podstatne širší, ako súčasný, ktorý sa dostal do zákona. Krátko po prijatí druhého sociálneho balíčka prišiel za mnou predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík s návrhmi samosprávy na potraviny, ktoré by mali byť zahrnuté v zníženej desaťpercentnej sadzbe DPH. Náš návrh bol podstatne širší ako návrh komory. Zostal prekvapený, pretože videl, že sme do zníženej sadzby DPH navrhovali ovocie, zeleninu, zemiaky, detskú výživu, kyslomliečne výrobky.

Prečo neprešiel tento návrh?
Poznáte príslovie, že sa môžeme prikryť takou perinou, akú máme. Keď sme prišli na ministerstvo financií a zrátali dôsledky na štátny rozpočet, vyšiel tento návrh na 189 miliónov eur! Toľko na zníženie DPH pri najlepšej vôli nebolo, preto sme museli postupne vylučovať niektoré skupiny výrobkov podľa colného sadzobníka. Formovanie zoznamu trvalo tri mesiace. Upresňoval sa do poslednej chvíle. Ešte v utorok tento týždeň na predsedníctve strany Smer sa ozývali otázky, prečo tam sú tieto a nie tamtie potraviny. Bolo si treba ešte raz po výjazdnom zasadnutí vlády v Nitre sadnúť s chladnou hlavou a napokon sme s premiérom Robertom Ficom a ministrom Petrom Kažimírom definitívne rozhodli, čo v zozname zostane.

Nedali sa nazbierať peniaze na širší zoznam potravín so zníženou 10-percentnou sadzbou DPH reštrukturalizáciou výdavkov?
Iste, otázku možno postaviť aj takto, ale netreba zabúdať, že v tomto období pridávame do zdravotníctva 150 miliónov eur. Vláda operatívne riešila problém vyvolaný ruským embargom a rozhodnutím Európskej komisie zrušiť mliečne kvóty. Poľnohospodárom, ktorí sa ocitli v slepej uličke, sme pridali 16,1 milióna eur. Mohli by sme ísť položku po položke a rozoberať ich. Nejde len o DPH na potraviny, štát a vláda musia riešiť celé spektrum problémov. Myslím si, že kabinet ich rieši veľmi zodpovedne. Nikto nevylučuje, že zoznam potravín s nižšou sadbou DPH sa v budúcnosti nerozšíri. Pokiaľ bude dobrý vývoj výberu daní, pôjdeme s úľavami ďalej, ako už ostatne premiér Robert Fico viac ráz deklaroval. Nazdávam sa, že sme odštartovali dobre a vybrali sme taký sortiment potravín, ktorý pomôže nielen občanom, ale aj výrobcom potravín. Veď napospol sú v zozname výrobky, ktoré vie vyrobiť slovenský agropotravinársky sektor.

Vláda si chce poistiť zlacnenie potravín vyplývajúce z 10-percentnej DPH prijatím memoranda. Neveríte obchodníkom, keď požadujete od nich uvádzať aj duálne ceny? Čo tým sledujete?
Všetko je inak. Mali sme niekoľko rokovaní so zástupcami obchodu, poľnohospodárov aj potravinárov. Povedali, že chcú aktívne realizovať nižšiu DPH na vybrané potraviny. Myslím si, že Zväz obchodu a cestovného ruchu chcel, aby sme prijali memorandum, aby aj oni ukázali, že majú dobrú vôľu pomôcť spotrebiteľom a nemienia zneužiť DPH na zvyšovanie svojich obchodných marží. Počas rokovaní odzneli z rôznych strán rôzne požiadavky, ale v konečnom dôsledku sme našli veľmi elegantné riešenie, ktoré vyjadruje záväzky jednotlivých zúčastnených strán, ako aj to, že bude prebiehať monitoring ich plnenia. Ale vrátim sa k otázke, či im neveríme? Toto sme vôbec neriešili, opakujem, všetci chceli verejne deklarovať, že sa pripoja k realizácii zníženia DPH na vybrané potraviny. Tak vznikla myšlienka memoranda. Za vládu ho podpíše jej predseda Robert Fico.

Hovoríte o zhode. Ale Štefan Mácsadi, viceprezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu po rokovaní v Senici neskrýval prekvapenie nad požiadavkou uvádzať duálne ceny. O čo ide?
Táto požiadavka vznikla z jedného jediného dôvodu: Skopírovali sme model , ktorý sa osvedčil pri prechode z koruny na euro. Túto zmenu zvládlo Slovensko veľmi elegantne. Preto chceme tento model spoločenskej kontroly využiť aj teraz. V piatok (včera) sme prešli veci so zainteresovanými. Uznávam, že pre obchodníkov je to istá záťaž, keď musia uvádzať dvojaké ceny, ale voči verejnosti to bude čestné.

To znamená, že na vybraných potravinách budú uvedené ceny pred platnosťou 10-percentnej sadzby DPH a po jej zavedení. Spotrebitelia si teda budú môcť prečítať na cenovke starú a novú cenu?
Áno. Na cenovke bude uvedená výrobná a obchodná cena a k tomu 20-percentná DPH. Vznikne výsledná cena a detto to isté bude uvedené na novej cene len s 10 percentnou DPH. Ľudia teda uvidia, čo vplýva na konečnú cenu výrobku, ktorý si kupujú. Keď sme rokovali s účastníkmi celého potravinového reťazca, vznikla požiadavka, aby sa nezneužívala DPH na zvyšovanie cien aj vo výrobe. Dohodli sme sa, že od 1. januára 2016 minimálne pol roka budú dodávatelia do obchodov udávať aj ceny, ktoré boli platné do 31. decembra 2015. Tak bude hneď jasné, či niekto z nejakých objektívnych alebo subjektívnych dôvodov zvýšil nákupnú cenu pre obchodníkov.

Iste poznáte požiadavky pekárov, ktorí sa už roky usilujú o zvýšenie cien svojich výrobkov, rožkov predovšetkým.
Rožky sú špecifický výrobok, pri ktorom boli dlho nízke obchodné ceny a relatívne vysoké obchodné marže. Pokiaľ viem, obchodníci sa s pekármi dohodli, že akceptujú ekonomicky oprávnené náklady, ktoré stanovil Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Myslím si, že cena rožkov sa dá stlmiť aj samotnou maržou, ale rožky sú v prípade DPH vlastne výrobkom stojacim mimo hry, pretože sa ich 10-percentná DPH netýka.

Nižšia DPH by mala oživiť spotrebu aj výrobu potravín, ktoré sa dostali do zoznamu. Ľudia si dožičia určite lacnejšie kurčatá, ale čo také hovädzie či jahňacie mäso. Obe budú aj po zníženej DPH stále pomerne drahé. Aká bude reakcia obyvateľstva?
Je to vec potravinových návykov. Jednoducho slovenskí spotrebitelia viac preferujú hydinu a bravčové mäso. Z noci na ráno nemožno zmeniť stravovacie zvyklosti národa, ale na druhej strane, keď pomôžeme zníženou DPH aj týmto druhom mäsa, ľudia si ho kúpia. Hovädzie aj jahňacie majú miesto v zdravej výžive. Pravda, keď stojí kilogram bravčového povedzme 4 eurá, ale hovädzie 6, 8 a viac eur, ľudia diferencujú, čo si kúpia.

Slovensko bolo kedysi sebestačné v produkcii bravčového mäsa. Ako pri 40-percentnej domácej výrobe zabezpečíte, aby špekulanti nevydávali za čerstvé mäso aj zmrazené mäso z dovozu?
Pokiaľ by sa niekto pokúšal švindľovať s pôvodom mäsa, porušuje nariadenie Rady Európy o informovanosti spotrebiteľa. Ďalej ak je mäso zmrazené a rozmrazí sa, nemôže byť označené ako čerstvé, ale ako rozmrazené. V takom prípade musí byť uvedený termín, kedy bolo mäso zmrazené, a keď je rozmrazené a zmrazené niekoľkokrát po sebe, musí byť uvedený každý dátum manipulácie na obale. Keby niekto vydával takéto mäso za čerstvé, porušuje európske nariadenie aj slovenské podmienky z hľadiska veterinárneho dozoru. Ide o závažné porušenia, kde pri opakovanom porušení hrozí pokuta od 1 až po 5 miliónov eur. Potravinový dozor je pripravený konať.

Na Slovensko sa môže doviezť vychladené čerstvé mäso zo susedného Česka, Poľska či Maďarska. Vzťahuje sa nižšia DPH aj naň?
Isteže, ale všetci dovozcovia musia nahlásiť privážané mäso. Pokiaľ mäso privezú v čerstvom alebo chladenom stave, spadajú pod nižšiu sadzbu DPH.

Nižšia DPH je podľa producentov iba prvým krokom. Vravia, že ak sa má doma vyrobiť viac bravčového a hovädzieho mäsa, treba rekonštruovať a modernizovať bitúnky. Budú na to zdroje?
Treba urobiť podstatne viac. Nejde len o nové bitúnky, či rast produkcie na farmách. Farmári sa musia v prvom rade naučiť lepšie obchodovať s bravčovinou. Chovatelia síce dochovajú ošípané, ale nemajú zakontrahovaný odbyt. Keď im zvieratá dorastú do jatočnej hmotnosti 110 kilogramov, začínajú horúčkovito hľadať odberateľov, a to je neskoro. Poľnohospodári musia pracovať s dlhodobými kontraktmi. Treba si osvojiť myšlienku, že nebudeme predávať to, čo vyrobíme, ale vyrobíme len to, čo predáme. Ide o zmenu myslenia, ktorá musí nastať v hlavách manažérov podnikov. No a pokiaľ ide o zdroje na obnovu bitúnkov, rátame s nimi. V novom programovacom období do roku 2020 je práve na výstavbu a rekonštrukciu existujúcich potravinárskych objektov vyčlenených 270 miliónov eur z verejných zdrojov, z čoho 200 miliónov je z Programu rozvoja vidieka a 70 miliónov pôjde z inovácií cez ministerstvo hospodárstva. Ráta sa s 50-percentnou spoluúčasťou, čiže dovedna bude na oživenie spracovateľskej základne k dispozícii 540 miliónov eur, čo je podľa mňa dostatočná suma na to, aby sme vybudovali špičkové podniky na spracovanie mäsa zo Slovenska.

Čochvíľa uplynú štyri roky vlády Smeru. Dosiahli ste ako minister pôdohospodárstva to, čo ste chceli?
Človek nesmie byť nikdy spokojný. Štvorročné obdobie je málo na to, aby sa úplne rozhýbal chlebový rezort, keď predtým dve desaťročia takpovediac pomaly odumieral. Uvažujem nad tým, čo všetko ešte treba urobiť, aby odvetvie lepšie fungovalo. Musíme sa viac sústrediť na organizáciu práce, na jednotlivé dodávateľské reťazce, na potravinovú vertikálu, kde je obrovské množstvo problémov, ktoré treba postupne riešiť. To bude oveľa ťažšia úloha, ako bolo nastavenie finančného modelu a strednodobej koncepcie. Musíme sa sústrediť viac na realizačnú fázu.

Považujete 80-percentnú sebestačnosť v roku 2020 za reálnu?
Vždy, keď robíte koncepciu, musíte mať nejaký cieľ. Niektorí nás kritizovali, že 80 percent je veľa, iní, naopak, že je to málo. Na 80-percentnú sebestačnosť podľa mňa máme. Zhruba 20-percentný priestor musia mať výrobky zo zahraničia, pretože konkurencia je najlepším prostriedkom, aby sa každý výrobca a spracovateľ zdokonaľoval. Bez konkurencie zaspí na vavrínoch. Máme načrtnuté ročné tempá rozvoja. Ale jedno sú plány a druhé reálny život. Kto by bol ešte na začiatku roka 2014 rátal, že v lete príde ruské embargo? To spolu so zrušením kvót na mlieko otriaslo celou Európou. Na zrušenie kvót sme boli pripravení, ale v kombinácii s embargom z Moskvy na potraviny z EÚ vzniklo obrovské pnutie na celom trhu Európskej únie. Problém narástol do takých rozmerov, že pribrzdil v rozvoji celú Európu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Potraviny #Ľubomír Jahnátek #DPH #pôdohospodárstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku