Krajina totiž plánuje do konca roka prijať zhruba 800-tisíc nových imigrantov, čo predstavuje štvornásobok vlaňajšej úrovne. Ide o najväčšiu utečeneckú vlnu v histórii krajiny. Zatiaľ najviac migrantov dorazilo do Nemecka v roku 1992, keď v ňom požiadalo o azyl zhruba 440-tisíc ľudí. Celkovo počet žiadateľov o azyl v západnej Európe čoskoro prekoná doterajší vrchol migrácie z roku 1990, vyplývajúcej z násilného rozpadu Juhoslávie.
Aktuálne na pomoc samosprávam, ktoré čelia rekordnému náporu imigrantov, už nemecká vláda vyčlenila 500 miliónov eur. Nemecký rezort financií teraz hľadá dodatočné výdavkové škrty v sume dvoch miliárd eur, ktoré majú byť súčasťou budúcoročného rozpočtu. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble pripustil, že rozpočtové prebytky, ktoré chcel investovať do sociálnej oblasti, infraštruktúry a školstva, pôjdu na potreby utečencov.
Podľa berlínskeho think tanku DIW Berlin by sa mal preto v budúcom roku oslabiť nemecký hrubý domáci produkt o 0,25 percenta. Výdavky na utečencov budú predstavovať dve percentá ich celkových výdavkov. Ako ďalej uvádzajú nemeckí analytici, z dlhodobého hľadiska to na druhej strane ekonomike pomôže.
„Do roku 2030 príde nemecký trh práce o šesť miliónov ľudí v produktívnom veku. Z dôvodu straty pracovnej sily môžu byť migranti, ktorí sa začlenia na pracovný trh, prínosom,“ tvrdia analytici.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová si uvedomuje, že migrantov do budúcnosti potrebuje. Podľa štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR sa bude Nemecko v nasledujúcich rokoch boriť s negatívnymi dosahmi starnúcej populácie. Štúdia hovorí, že krajina bude rásť, ale iné rýchlejšie rastúce štáty ju v 15-ročnom horizonte predbehnú vo veľkosti hrubého domáceho produktu, okrem iného aj pre lepší demografický vývoj a posilňovanie sa lokálnych mien voči euru.
Nemecká ministerka práce Andrea Nahlesová nedávno pre Deutsche Welle povedala, že „prisťahovalectvo Nemecko potrebuje a bude z neho profitovať“. „Ľudí, ktorí k nám prídu ako utečenci, by sme mali vítať ako svojich susedov a kolegov,“ povedala Nahlesová.
Podľa odhadov tamojšieho rezortu práce by sa malo v krajine do konca budúceho roka registrovať až 460-tisíc ľudí, ktorí si budú hľadať prácu. Z nich 175– až 335-tisíc bude môcť pracovať. V roku 2019 by to mohol byť až jeden milión.
Momentálne žije v Nemecku takmer sedem miliónov ľudí so zahraničným pasom. Na daniach a sociálnom zabezpečení v roku 2012 zaplatili o 22 miliárd eur viac, ako bola celková suma peňazí vynaložená štátom na ich zaškoľovanie, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie či dávky.
Nekontrolovateľná vlna migrantov
Nemecko si uvedomuje, že je vylúčené, aby vlna utečencov z vojnou zmietaných krajín ako Sýria, Líbya, Irak, Afganistan či subsaharská Afrika, mohla výraznejšie ustať v najbližšom čase. Vicekancelár Sigmar Gabriel vyhlásil, že krajina je schopná prijímať 500-tisíc ľudí ročne po niekoľko nasledujúcich rokov.
Odhaduje sa, že nemecké spolkové krajiny v tomto roku vynaložia až desať miliárd eur na utečencov, a to najmä na zaistenie ubytovania a stravy. Spolková vláda by im mala však prispieť do konca roka miliardou eur. V budúcom roku im kancelárka Merkelová odsúhlasila poslať tri miliardy eur.
Jednotlivé vlády však už dlhší čas žiadajú zvýšenie štátneho príspevku, pretože pre ich rozpočty predstavuje riešenie utečeneckej krízy vysokú finančnú záťaž. Nemecko len za vlaňajšok na sociálnych dávkach vyplatilo prisťahovalcom 2,4 miliardy eur. Okrem príspevku na potraviny, ubytovanie, lieky a zdravotnú starostlivosť dostávajú od nemeckej vlády mesačný príspevok 360 eur.
Nemecká vláda však chce nájsť spôsob, ako sa popasovať s problémom narastajúcich výdavkov na migrantov, a zároveň udržať vyrovnaný rozpočet bez toho, aby to veľmi pocítili ľudia na kvalite poskytovaných služieb štátom. Časť ekonómov však v súčasnej situácii vyrovnaný rozpočet považuje za utópiu.
Ministerstvo financií Nemecka počíta v roku 2016 s nárastom výdavkov o 10,4 miliardy eur. V súčasnom návrhu štátneho rozpočtu, v ktorom celkové výdavky predstavujú 312 miliárd eur, však peniaze na utečencov ešte zarátané nie sú.
Ekonomika sa zatiaľ neoslabuje
Robustnosť a sila nemeckej ekonomiky sa ukazujú aktuálne pri utečeneckej kríze ale aj pri výkyvoch na trhoch spôsobených spomalením čínskeho hospodárstva. Nemecká centrálna banka Bundesbank uvádza, že rast nemeckej ekonomiky by mal pokračovať aj v druhej polovici roka vďaka zlepšujúcej sa domácej spotrebe a exportu.
Najväčšia európska ekonomika profituje z klesajúcich cien ropy a energií. Nemecká centrálna banka preto odhaduje rast ekonomiky v tomto roku o 1,7 percenta. Vláda však prognózuje, že domáci dopyt a zahraničný obchod povedie k rastu o 1,8 percenta.
Bundesbank očakáva, že pod rast hrubého domáceho produktu sa podpíše aj vysoká zamestnanosť, ktorá dosiahla v júli rekordnú úroveň. Aktuálny prílev utečencov však môže ovplyvniť nemecký pracovný trh. Pre prílev utečencov hľadajúcich si prácu sa v nasledujúcom roku zvýši miera nezamestnanosti.
Šéf automobilky Daimler Dieter Zetsche na nedávnom autosalóne vo Frankfurte novinárom povedal, že utečenci sú pre nich prínosom. Ide podľa neho vo väčšine prípadov o vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá má motiváciu sa adaptovať a uspieť na pracovnom trhu.
To podľa neho nemecké firmy potrebujú. Automobilka Daimler chce v Bádensku-Württembersku podporovať výstavbu domov pre utečencov a podieľať sa na integračných programoch. Niektoré zdroje však uvádzajú, že pätina z migrantov sú ľudia s veľmi nízkym vzdelaním.
Nekontrolovateľná migrácia by na druhej strane mohla ohroziť pokračovanie v štrukturálnych reformách, ktoré sú nutné na zotavenie sa európskych krajín z finančnej krízy. Najnovšie to vo svojej analýze tvrdí Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's, ktorá z tohto dôvodu v najbližšom čase nevylučuje ani znižovanie ratingov pre jednotlivé krajiny.
Aj keď je podľa analytikov agentúry nepravdepodobné, že príchod utečencov do únie výrazne oslabí hospodárstvo a rozpočty krajín, nepomôže to podľa nich ani úplne vyriešiť problém so starnúcou populáciou na starom kontinente.
Obávajú sa však toho, že sa k moci v tomto roku po voľbách vo viacerých európskych krajinách v dôsledku narastajúceho počtu migrantov dostanú populistické radikálne strany, ktoré odmietajú rozpočtové škrty a mohli by vyvolať ešte väčšie sociálne nepokoje.