Pričinila sa o to zlepšujúca sa situácia v eurozóne, tlačenie peňazí Európskou centrálnou bankou, zlacňovanie ropy na svetových trhoch, osmelenie spotrebiteľov v obchodoch, ale aj mohutné investície z eurofondov z končiaceho sa programového obdobia.
Slovenská ekonomika vďaka tomu porastie v tomto roku o 3,2 percenta. Tvrdí to ministerstvo financií v aktuálnej makroekonomickej prognóze. Minister financií Peter Kažimír v pondelok povedal, že sa v budúcoročnom rozpočte bude spoliehať na rastúce investície a domácu spotrebu. Očakáva sa, že investície aj vďaka výstavbe diaľnic tento rok porastú takmer o osem percent, čo je najviac od roku 2011.
„Zásadné pozitívne riziko pre investície nad rámec základného scenára prognózy predstavuje možná výstavba automobilového závodu Jaguar Land Rover pri Nitre. Ak sa podarí ,dotiahnuť‘ automobilku na Slovensko, ekonomický rast môže v budúcom roku atakovať štvorpercentnú hranicu,“ tvrdí minister.
Vyšší rast ekonomiky a rast zamestnanosti zvýši aj príjmy v štátnej kase. O koľko, bude známe po daňovej prognóze. Rezort financií čelil kritike, keď v úvode leta predstavil rozpočtové ciele na budúci rok. Deficit verejných financií, ktorý vstupuje do dlhu, v roku 2016 má klesnúť na 1,93 percenta namiesto pôvodne plánovaných – 1,21 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na tento rok sa pritom v návrhu rozpočtu počíta so schodkom 2,49 percenta HDP. Premiér Robert Fico vopred avizoval, že vláda nebude deficit znižovať za každú cenu. Smer tento rok oznámil ďalších 15 sociálnych opatrení za 200 miliónov eur, okrem iného 10-percentnú DPH na základné potraviny, vratky za plyn či výstavbu nájomných bytov. Ako dodatočné príjmy v štátnej kase ovplyvnia rozpočtové, ciele zatiaľ nie je jasné. „Považujem za dôležité udržanie rozpočtových cieľov, ktoré sú v zákone o štátnom rozpočte,“ povedal v pondelok Kažimír.
| Čo čaká Slovensko | ||
|---|---|---|
| ukazovateľ | 2015 | 2016 |
| rast ekonomiky | +3,2 % | +3,1 % |
| zmena inflácie | –0,2 % | +0,9 % |
| rast platov, nominálny | +2,4 % | +3,1 % |
| priemerná mzda | 879 eur/mes. | 906 eur/mes. |
| miera nezamestnanosti | 11,5 % | 10,6 % |
| počet zamestnancov | 2,416 mil. | 2,440 mil. |
| ceny ropy | 48,8 USD/barel | 47,9 USD/barel |
| kurz USD/EUR | 1,09 | 1,07 |
| ZDROJ: Inštitút finančnej politiky pri MF SR – aktuálna makroprognóza | ||
Grécko a Čína pribrzdili optimizmus
Počet pracovných miest stúpa už v tomto roku podľa rezortu financií vo všetkých sektoroch ekonomiky s výnimkou stavebníctva, ktoré rastie viac cez produktivitu práce ako cez zamestnanosť. Miera nezamestnanosti by mala klesnúť na úroveň 11,5 percenta v tomto roku, v budúcom by sa mala dostať k hranici desiatich percent. Jednociferná miera nezamestnanosti bude dosiahnutá podľa ministerstva už v roku 2017. „Nastala zmena v tom, že v minulosti bol považovaný aspoň 3-percentný rast potrebný na tvorbu nových pracovných miest a teraz je potrebný rast aspoň na úrovni 1,5 percenta,“ komentoval aktuálne údaje šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko. Aktuálne čísla nezamestnanosti za august, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad SR, však hovoria o miernom spomalení znižovania počtu nezamestnaných na trhu práce.
„Po zohľadnení sezóny si novú prácu našlo v auguste najmenej nezamestnaných od mája minulého roka, len približne 15,6-tisíca. Aktuálne schladenie trhu práce by mohlo súvisieť so zhoršenou náladou slovenského priemyslu, ktorú negatívne ovplyvnila opätovná eskalácia gréckej dlhovej krízy či obavy z vplyvu spomalenia čínskej ekonomiky. Vyššia neistota mohla viesť slovenské podniky k zvýšeniu opatrnosti pri najímaní novej pracovnej sily. Rastúci počet otvorených voľných pracovných pozícií by však mohol poukazovať aj na iný dôvod spomalenia poklesu nezamestnanosti – postupné vyčerpávanie vhodnej kvalifikovanej pracovnej sily,“ vysvetlil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Nezamestnanosť v auguste 2015
- miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 11,32 %, medzimesačne klesla o 0,14 a medziročne o 1,24 percentuálneho bodu
- stav uchádzačov okamžite schopných nastúpiť do práce bol 305 187 osôb, medzimesačne ich ubudlo 3 923, medziročne 33 638
- v siedmich krajoch sa nezamestnanosť medzimesačne znížila, najvyššia zostáva v Prešovskom kraji (16,20 %), nad slovenským priemerom je aj Banskobystrický kraj (15,68 %) a Košický kraj (15,39 %), v Bratislavskom kraji vzrástla o 0,01 percentuálneho bodu
- v 64 okresoch sa nezamestnanosť znížila, v 14 nastal mierny nárast a v jednom (Žiar nad Hronom) zostala na júlovej úrovni, v šiestich okresoch nezamestnanosť opäť presiahla 20 % – Rimavská Sobota (27,85 %), Revúca (24,99 %), Kežmarok (23,58 %), Rožňava (22,25 %), Poltár (21,50 %) a Sabinov (20,32 %), naopak, vo Vranove nad Topľou (19,70 %) už klesla pod túto hranicu, najnižšia bola v okrese Bratislava V (5,08 %)
Zdroj: ÚPSVAR
Platy budú ďalej rásť
Reálne mzdy zaznamenajú v tomto roku podľa rezortu financií druhý najvyšší rast od krízy, a to medziročne o 2,5 percenta. Podobný vývoj predpokladá ministerstvo aj v budúcom roku. Priemerná nominálna mzda v hospodárstve by mala v roku 2015 dosiahnuť 879 eur a v budúcom roku by mala prvýkrát presiahnuť úroveň 900 eur.
Inflácia bude aj v tomto roku podľa ministerstva pod nulovou hranicou. Domácu cenovú hladinu udržuje v záporných číslach hlavne pokles cien energií a potravín. Inflácia ostatných tovarov a služieb sa udržuje na nízkych úrovniach a kopíruje všeobecný vývoj pozorovaný v eurozóne.
Rast cien v roku 2016 sa mierne zrýchli, ostane však hlboko pod štandardnými hodnotami. „Pokles cien energetických komodít sa prenesie do očakávaného zlacnenia elektriny, dodatočného zlacnenia plynu a tepla pre domácnosti. Ceny potravín začnú v budúcom roku mierne rásť, i keď zníženie DPH na vybrané potraviny bude tento rast čiastočne kompenzovať,“ poznamenal Filko.
Slovenská ekonomika ťaží aktuálne aj z nízkych cien ropy, ktoré si držia úroveň okolo 50 dolárov za barel a tento stav by mal pretrvať aj v budúcom roku. Súčasná slovenská vláda počíta s tým, že domáca ekonomika len vďaka nízkym cenám ropy porastie v najbližších dvoch rokoch o 0,3 percenta. Zlacnenie ropy totiž znižuje náklady výrobcov, čo nepriamo podporí rast investícií či zamestnanosti. Ešte nedávno Filko odhadol, že cena ropy by sa mohla v budúcom roku vyšplhať na 60 dolárov za barel. Nepredpokladá ale, že v najbližších rokoch uvidíme ceny ropy nad 100 dolárov za barel, k čomu sa pridávajú aj napríklad analytici americkej banky Goldman Sachs.