Amerika tlačí peniaze ďalej. Riskuje?

Spojené štáty americké odsunuli najtvrdšiu skúšku súčasného rastu svetovej ekonomiky. Počas zasadnutia americkej centrálnej banky Fed guvernéri nakoniec odložili na september ohlasované zvyšovanie základných úrokových sadzieb. Spojené štáty americké sa stále neodhodlali k razantnému ukončeniu tlačenia peňazí. Analytici finančných trhov najnovšie odhadujú, že k zvýšeniu úrokových sadzieb príde najskôr v novembri 2015, ale niektorí nevylučujú posunutie termínu až na začiatok roka 2016. Nikto nevie presne povedať, či Fed neriskuje návrat krízy.

21.09.2015 09:00
Janet Yellenová, FED, Foto: ,
Šéfka amerického Fedu Janet Yellenová rozhodla ponechať úroky na historických minimách.
debata (69)

„V každom prípade, až tento okamih príde, bude vskutku prelomový. Nielen preto, že dlhých deväť rokov bola americká menová politika stále iba tzv. expanzívna, teda robila všetko pre podporu hospodárskeho rastu a inflácie. Ale hlavne preto, že v priebehu týchto deviatich rokov si finančné trhy na celom svete zvykli na úplne iný režim, ako bol pred rokom 2006,“ povedala Markéta Šichtařová, riaditeľka analytickej spoločnosti Next Finance.

Spojené štáty americké tlačením peňazí začali bojovať proti najväčšej kríze odštartovanej krachom Lehman Brothers v roku 2008. Obavy kritikov očakávajúce rýchly rast cien sa nenaplnili. V najnovšej analýze očakáva Fed za rok 2015 infláciu na úrovni 0,7 percenta a nezamestnanosť na úrovni 5 percent. Práve pre pomalý rast cien, ktorý sa ani zďaleka nepribližuje k želanej úrovni dvoch percent za rok, odložil Fed ohlasované zvyšovanie úrokových sadzieb.

„Predpokladáme, že kľúčovú krátkodobú sadzbu bude vhodné zvýšiť, až bude úplne jasný trend pokračujúceho zlepšovania trhu práce a až bude dostatočne presvedčivé, že v strednodobom horizonte smerujeme k dosiahnutie inflácie na úrovni 2 percent,“ povedala šéfka Fedu Janet Yellenová. Zároveň 13 zo 17 vrcholových predstaviteľov Fedu počíta s tým, že sadzby by mohli vzrásť už v tomto roku, najpravdepodob­nejšie na zasadnutí v decembri.

Tlačenie peňazí sa prejavilo najmä na finančných trhoch a prepísalo viaceré ekonomické poučky. V minulosti vždy platilo, že pri raste akciových trhoch klesala cena dlhopisov alebo, naopak, pri raste dlhopisov klesala cena akcií. „Dôvod bol jednoduchý: špekulatívny kapitál odtekajúci z dlhopisov sa prelieval do akcií alebo opačne. V okamihu, keď centrálne banky – a hlavne americká – začali trh zahŕňať lacnými peniazmi a dokonca prišli s bezprecedentným úkazom v podobe neprirodzených nulových úrokových sadzieb, táto zákonitosť prestala platiť. Voľných peňazí totiž odrazu bolo toľko, že ceny akcií i dlhopisov vždy rástli súčasne, pretože oba segmenty si prestali konkurovať,“ priblížila Šichtařová.

V minulosti tiež v časoch spomaľovania ekonomík klesali ceny akcií a rástla hodnota dlhopisov. Počas ekonomického rastu zas presne naopak, stúpala hodnota akcií a klesali ceny dlhopisov. „I táto zákonitosť bola v priebehu posledných deviatich rokov porušená, pretože pre prebytok lacných peňazí, ktoré museli byť "zaparkované“ do nejakých cenných papierov, stále rástli akcie i dlhopisy, a to bez ohľadu na hospodársky rast či pokles," uviedla Šichtařová.

Lacné peniaze ovplyvňujú nielen americké, ale aj európske akciové trhy. Jedným z dôvodov je obchodovanie s ropou v amerických dolároch. Zdvihnutie úrokových sadzieb automaticky zníži kurz eura oproti doláru a európskym rafinériám predraží cenu ropy. Výsledkom budú drahšie palivá, ktoré firmám zvýšia výrobné náklady, čo sa prejaví v nižších ziskoch a vytvorí tlak na klesanie ceny európskych akcií.

Veľkou neznámou je aj reakcia amerických dôchodkových fondov na prípadný prepad akcií. Práve penzijné fondy v súčasnosti dodávajú namiesto prísne regulovaných bánk na americké finančné trhy potrebnú likviditu. Zdvihnutím úrokov odštartovaný pád akcií v najhoršom prípade môže spôsobiť, že padajúce akcie nebude pre nedostatok hotovosti na trhu komu predať, čo vyvolá ešte väčší prepad hodnoty akcií. V takom prípade budú na rozdiel od minulosti prichádzať o peniaze najmä americkí dôchodcovia.

Pre úzke nadviazanie amerického a európskeho trhu sa bezpečne nemôžu cítiť ani Slováci zarábajúci na dôchodok investovaním v II. pilieri. Ak vyvolá zdvihnutie úrokových sadzieb prudký prepad ceny akcií, o peniaze budú prichádzať budúci dôchodcovia. Denník Pravda na základe analýzy Saxo Bank už pred troma mesiacmi upozornil na možnosť opustiť indexové a akciové fondy druhého piliera. Za posledné tri mesiace totiž bezpečné dlhopisové fondy zhodnotili peniaze ľudí o 0,31 až 0,55 percenta. Oproti tomu v rovnakom období sa hodnota úspor v akciových a indexových fondoch prepadla od mínus 1,44 až k mínus 9,7 percenta.

Peniaze v akciách môže smerom dole zraziť opätovné prepuknutie krízy okolo Grécka, čínsky akciový masaker sprevádzaný spomaľovaním hospodárskeho rastu druhej najväčšej ekonomiky sveta a zvyšovanie úrokov zo strany americkej centrálnej banky. Posledné zvyšovanie úrokov v Spojených štátoch amerických prebehlo naposledy pred 9 rokmi a bolo jedným zo spúšťačov prudkého prepadu akcií. Ľudia presunom peňazí do bezpečných dlhopisových fondov môžu zabrániť prepadu hodnoty svojich dôchodkových úspor.

Na druhej strane akcie po prudkých pádoch vždy opäť prudko rastú a neskorým vrátením peňazí do akcií a indexov môžu ľudia prísť o budúce zisky. Dnes sa preto v prípade konzervatívnych investorov ako najrozumnejšie javí počkať v bezpečí garantovaných fondov na to, ako trhy zareagujú na budúce dvíhanie úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou Fed. Druhý pilier ľuďom ponúka bezpečné slabo zarábajúce garantované fondy a rizikové vysoko ziskové akciové a indexové fondy.

© Autorské práva vyhradené

69 debata chyba
Viac na túto tému: #peniaze #USA #finančná kríza #tlač peňazí