V Bratislave možno pri jednom z obchodných reťazcov natankovať liter aj za 99 centov, benzín vyjde asi na 1,15 eura. Priemerné ceny na Slovensku sú asi o päť až šesť centov vyššie, ale postupne by tiež mali klesnúť. Po páde cien ropy sa totiž na pumpách očakáva zlacňovanie asi o 12 centov. V Česku sa pokles už začal.
Naposledy stál na Slovensku liter paliva menej ako jedno euro pred šiestimi rokmi, a išlo vtedy o benzín. Cenu nafty pod jedno euro zažívajú Slováci vôbec prvýkrát. Eurom sa v krajine platí od roku 2009. Lacné palivá aktuálne prispievajú k rastu domácej ekonomiky, keďže sa nimi zlacňuje doprava, výhodnejšie je dochádzanie za prácou a lacnejšie sú aj dovolenky.
Ropa aktuálne stojí menej ako 50 dolárov za barel, kým v máji bola cena 65 dolárov a vlani v lete 100 dolárov. „Koniec motoristickej sezóny znamená zníženie dopytu po rope. Pokiaľ nastávajúce zimné teploty budú mierne, je pravdepodobné, že cena ropy zamieri k 30 dolárom za barel,“ myslí si analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger. Analytici americkej banky Goldman Sachs dokonca v najnovšej predikcii tvrdia, že v dôsledku vysokého prebytku ropy na trhu by sa jej cena mala v budúcom roku prepadnúť až na úroveň 20 dolárov za barel.
Úvahy banky Goldman Sachs majú reálny základ. „Stojí za tým konštatovanie, že na obnovu rovnováhy na trhu s ropou a pokles ponukovej strany sú potrebné nižšie ceny dlhšie obdobie. No nie je však úplne jasné, čo by mohlo byť zdrojom dostatočného obmedzenia ponuky, keď produkcia OPEC-u (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pozn. red.) rastie, neklesá ani produkcia nečlenských krajín OPEC- u, pričom rast dopytu spomaľuje pri pretrvávaní rizika spomaľovania rastu rozvíjajúcich sa krajín,“ komentuje situáciu analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Za cenami sú tvrdohlaví Saudskoarabi
„Vinníkom“ výrazného prepadu cien ropy je Saudská Arábia. Krajina, ktorá má v OPEC-u hlavné slovo, nechce znižovať produkciu v objeme 10,2 až 10,3 milióna barelov denne ropy už dlhšie obdobie. A to aj napriek tomu, že Saudskoarabi na svoju tvrdohlavosť začali doplácať v štátnom rozpočte. „Saudskoarabi v žiadnom prípade neobmedzia svoju produkciu na úkor zvyšku sveta, čo by znamenalo stratu ich trhového podielu. Nič na tom nemení ani fakt, že nízke ceny ropy predstavujú pre ich verejné financie obrovský problém a štátny rozpočet v tomto roku skončí v gigantickom deficite 20 percent hrubého domáceho produktu,“ opisuje Pánis. Tento stav si môžu dovoliť „tolerovať“ ešte dva či tri roky. Rozpočet krajiny zostavovaný koncom minulého roka, ktorý sa ešte opieral o cenu ropy na úrovni okolo 60 dolárov za barel, totiž počíta aj so štátnym rezervným fondom vo výške viac ako 740 miliárd dolárov.
Jednou zo základných výhod krajiny takisto je, že dokáže ťažiť ropu lacno. Cena za vyťaženie barelu ropy je v Saudskej Arábii jedna z najnižších na svete, a pohybuje sa na úrovni okolo piatich dolárov. Saudskoarabský minister ropného priemyslu Alí Nuajmí ešte koncom minulého roka vyhlásil, že OPEC nezníži svoju ťažbu ani v prípade, že sa ceny ropy prepadnú na 20 dolárov za barel. Dodal, že ceny by sa už nikdy nemuseli vyšplhať späť na 100 dolárov za barel.
Škodia nízke ceny Američanom?
Táto správa však neteší amerických bridlicových ťažiarov, ktorých náklady na vyťaženie barelu ropy sú výrazne vyššie ako v Saudskej Arábii. Podľa denníka Wall Street Journal môže byť bridlicová ropa rentabilná ešte pri cene 40 dolárov za barel. Viaceré štúdie však dokazujú, že ako reálna cena je 65 až 80 dolárov za barel. O to, aby ich súčasné nízke ceny zrazili na kolená, sa Saudskoarabi snažia dlhší čas, no ani jedna strana boj o trhový podiel nechce vzdať.
„Trhové výkyvy ceny najrýchlejšie dopadajú predovšetkým na ťažiarov z bridlíc v USA, pretože ide o súkromné spoločnosti a nie o štátom ovládanú ťažbu. V každom prípade aj napriek poklesu ceny ropy na burze sa počet aktívnych ropných vrtov v USA začína opäť zdvíhať a aktuálne dosahuje 652 vrtov. Tamojšia produkcia ropy dosahuje stále vysoké hodnoty,“ povedal Habiger. Posledné dáta dokazujú, že americkí bridlicoví ťažiari stále ťažia viac ako deväť miliónov barelov ropy denne. Rekordné množstvo ropy ťažili v USA na konci júna, keď ťažba dosahovala takmer desať miliónov barelov čierneho zlata denne.
OPEC zvýšil od júna tohto roka svoju produkciu takmer na 32 miliónov barelov ropy denne. Medzinárodná agentúra pre energiu (EIA) pritom predpokladá, že v roku 2016 klesne produkcia ropy mimo krajín združených v OPEC-u na úroveň 57,7 milióna barelov denne, čo bude o 500-tisíc barelov menej ako tento rok. Ide o najväčší pokles produkcie od roku 1992. „V rozhodujúcej miere by za tým mal byť pokles ťažby z bridlíc v USA vo výške 400-tisíc barelov denne. Ani technologický pokrok v bridlicovej ťažbe, ktorá znižuje náklady, nedokáže zabrániť tomu, aby produkcia najmä v regióne Eagle Ford v Texase bola pri súčasných cenách rentabilná. To by malo viesť k jej poklesu,“ doplnil Pánis.
Čína cenám ropy veľmi nepomôže
Druhá najväčšia ekonomika sveta Čína dala trhu nedávno chabú nádej, že by nelichotivý trend lacnej ropy mohla zvrátiť. Jej zahraničný obchod za august, teda importy do krajiny, ukazoval, že dopyt po rope raste aj napriek problémom so spomaľovaním tamojšej ekonomiky. Ekonómovia však tvrdia, že to výrazný vplyv na rast ceny ropy mať nebude. Navyše, krajine teraz jej nízke úrovne vyhovujú. Čína je totiž celosvetovo druhým najväčším spotrebiteľom a lacná ropa pomáha zmierňovať oslabenie miestnej ekonomiky.
Problémom však na prelome rokov bude fakt, že na trh sa dostane ropa z Iránu. Krajina spolu so šiestimi svetovými mocnosťami uzatvorila nedávno konečnú dohodu o iránskom jadrovom programe. Tá má za následok zrušenie zbrojného embarga OSN (Organizácia Spojených národov, pozn. red.). Na trh sa tak dostane, pravdepodobne začiatkom roka, vyše 150 miliárd barelov iránskych ropných zásob, ktorých vývoz bol doteraz do značnej miery v dôsledku sankcií zablokovaný. Medzinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že Irán bude schopný zvýšiť svoju produkciu ropy zo súčasných 2,8 milióna barelov denne zhruba na 3,5 milióna barelov denne, a to v priebehu niekoľkých mesiacov od zrušenia sankcií.
Rusi už podnikli prvé kroky
Ruské ministerstvo financií navrhuje aj v dôsledku výrazného okresania príjmov z ropy v roku 2016 zoškrtať investície, ale aj rozpočtové výdavky o 650 miliárd ruských rubľov, ako súčasť trojročného rozpočtového plánu. Len z dôvodu poklesu cien ropy príde tento rok ruský rozpočet asi o tri bilióny rubľov.
Rusko navyše v tomto roku zo svojho rezervného fondu minie od 2,5 do 2,6 bilióna rubľov. Čísla v tomto prípade hovoria samy za seba. Podiel komodít na exporte Ruska dosahuje zhruba 70 percent. Pri nižších cenách priteká do ekonomiky menej peňazí, čo zasahuje predovšetkým investície. Podľa odhadu banky ING Rusko na vyrovnanie rozpočtu krajina potrebuje, aby sa cena ropy zvýšila na 80 dolárov za barel. Ale ak sa cena ropy udrží pod hranicu 60 dolárov, recesia bude pokračovať aj v nasledujúcom roku.
Najhorší možný scenár v rámci záťažových testov ruskej centrálnej banky vychádzal z predpokladu, že cena ropy sa bude pohybovať okolo úrovne 40 dolárov za barel a výkon ekonomiky klesne o sedem percent. Až 187 bánk v Rusku v dôsledku toho môže mať problémy s nedostatočnou výškou kapitálových rezerv a dohromady budú potrebovať 600 miliárd rubľov, pričom podiel zlých, nesplácaných úverov sa viac ako zdvojnásobí na 17,7 percenta. Pri tejto cene ropy bude výkon ekonomiky klesať aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Vláda pritom očakáva, že už v roku 2016 sa ekonomika vráti k rastu a jej výkon sa zvýši o 2,3 percenta. Kabinet zlepšil aj odhad na tento rok a najnovšie predpovedá, že hospodárstvo klesne o 2,8 namiesto o tri percentá. Pri príprave rozpočtu na budúci rok však vláda počítala s cenou uralskej ropy okolo 60 dolárov za barel.