Rusi chcú totiž zastaviť tranzit cez Ukrajinu a ďalej cez Slovensko na západ už od roku 2020. Viaceré európske krajiny vrátane Slovenska pritom majú s ruskou spoločnosťou Gazprom dlhodobé kontrakty, ktoré sú viazané na presné miesto aj po roku 2020. Slovenský prepravca plynu Eustream má kontrakt až do roku 2028. Počas 20 rokov má prepraviť asi 1 000 mld. kubických metrov plynu.
Zástupcovia Gazpromu síce tvrdia, že garantujú tranzitné zmluvy typu preprav alebo zaplať, čo znamená, že krajiny za prepravu dostanú zaplatené, aj keby plyn neprepravili, no Rusi by v budúcnosti mohli argumentovať vonkajšími vplyvmi. V prípade neočakávaných okolností, keby sa napríklad opäť vyhrotil konflikt na Ukrajine, by Rusi za tranzit plynu platiť možno nemuseli. V prípade sporu by konečné slovo mal súd.
„Či je dlhodobý kontrakt platný do roku 2028 skutočne "nepriestrelný“, ukáže až reálna situácia, keď si Rusi budú môcť vyberať," konštatuje analytik portálu Energieprevas.sk Jozef Badida.
Štátny Slovenský plynárenský priemysel vykázal za minulý rok zisk pred zdanením vo výške 483 miliónov eur. Značnú časť z týchto príjmov tvorili peniaze získané od spoločnosti Eustream, v ktorej má SPP polovičný podiel. Eustream ako prepravca plynu patrí pod Energetický a průmyslový holding v pozadí s českým boháčom Danielom Křetínskym a finančnými žralokmi z J&T.
„Len za prvý polrok 2015 pretieklo cez Veľké Kapušany na Slovensko viac než 16 miliónov kubíkov plynu, respektíve takmer 171 miliónov MWh plynu. Priemerná východisková regulovaná tarifa za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu pre všetky štyri skupiny na vstupnom bode Veľké Kapušany vychádza tento rok približne na 133 · za Mwh na deň. Takže áno, v prípade zastavenia tranzitu plynu cez Kapušany by sme sa bavili o stovke miliónov eur ročne,“ doplnila analytička portálu Energia.sk Lenka Ferenčáková.
Pre Slovensko sa však do budúcnosti črtá náhradné riešenie. Časť ruského plynu by sa naďalej mohla prepravovať cez Slovensko, a to obídením Ukrajiny plynovodom cez Čierne more až do Turecka a ďalej trasou cez Balkán až na Slovensko. Tak by krajina o miliardy prísť nemusela. Trasa je naplánovaná tak, že z plynovodu na východe Slovenska by sa spravila prepojka cez Maďarsko a ďalej by sa pokračovalo plynovými systémami smerom cez Rumunsko, Bulharsko a ďalej do Turecka. Na Balkáne je nedostatok plynu a z toho by Slovensko mohlo ťažiť. V prípade potreby by sa, naopak, plyn mohol prepravovať aj z Balkánu cez Eastring na Slovensko a ďalej na západ.
Ešte začiatkom júna tohto roka vycestoval premiér Robert Fico do Moskvy, kde rokovali aj o budúcnosti prepravy plynu cez Slovensko. To, že ruský plyn by mohol prúdiť cez krajinu náhradnou trasou, po rokovaniach vtedy potvrdil ruský predseda vlády Dmitrij Medvedev. Rusko-turecký tok plynu sa má začať realizovať v budúcom roku. „Môžeme hovoriť o implementácii tohto projektu s Eastringom,“ povedal vtedy Medvedev.
Eastring je spoločný projekt Ruska, Slovenska, Maďarska, Bulharska v spolupráci s Európskou úniou. Gazprom už tento rok začal prvé prípravy na stavbu plynovodu Turkish Stream do Turecka, odkiaľ by mal ruský plyn prúdiť ďalej do Európy. „Od spustenia plynovodu Nord Stream Gazprom skúma možnosť rozšírenia tejto exportnej cesty. Teraz chceme spolu s našimi partnermi postúpiť v realizácii tohto projektu,“ uviedol nedávno v oznámení Gazpromu jeho šéf Alexej Miller. Eastring je však považovaný skôr za určitú zálohu a budúci rozvoj, ale určite sa s ním nepočíta ako s náhradou za tranzit plynu, ktorý ide cez Ukrajinu.
Fica pritom najnovšie znepokojilo nedávne rozšírenie spomínaného Nord Streamu. Gazprom a jeho európski partneri podpísali ešte začiatkom septembra dohodu akcionárov týkajúcu sa plynovodu Nord Stream-2. Tento plynovod povedie popod Baltické more do Európy. Pre projekt vytvorila spoločnosť Gazprom konzorcium so spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Gazprom spolu s partnermi postaví plynovody 3 a 4, ktoré prepravia dodatočných 55 miliárd kubických metrov plynu ročne na trase, ktorá zahŕňa plynovody 1 a 2 rovnakej kapacity. Uskutočniť by sa to malo do konca roku 2019.
„Pochopiteľne, prípadné spustenie Nord Stream-2 umožní Rusom vyberať si medzi viacerými možnosťami prepravy plynu, a teda plyn pre Českú republiku a Nemecko by už Slovenskom prúdiť skutočne nemusel. Eastring je jedným z riešení, ktoré môže Eustreamu pomôcť zachovať si pozíciu európskej plynárenskej tepny, avšak obchádzaním Ukrajiny zároveň môže stratiť podporu Európskej komisie,“ poznamenal Badida.
„Keď dlhú dobu hovoríme v geopolitických súvislostiach, tak západné plynárenské spoločnosti, ktoré operujú na území členských štátov Európskej únie, zradili iný členský štát, v tomto prípade Slovensko, a idú v príkrom rozpore s politickými rozhovormi, ktoré sme viedli na Európskej rade. V takomto duchu budem hovoriť na zasadnutí Európskej rady,“ povedal Fico.