Bude Slovensko len surovinový prívesok EÚ?

Z 500 výrobcov mlieka je podľa odhadov ohrozených najmenej desať percent. Každý liter mlieka predávajú so stratou 10 centov, keďže mlieka je na trhu prebytok. Ide o dôsledok zrušenia výrobných kvót zo strany Bruselu a tiež ruského embarga na produkty z EÚ.

Aj keď straty európski farmári vyčíslili na 5,5 miliardy eur, Brusel na ich sanovanie najnovšie vyčlenil 500 miliónov eur. Na Slovensku vyčíslili poľnohospodári straty z prudkého poklesu cien mlieka na 27 miliónov eur a z európskeho balíka sa im zrejme ujde len zlomok sumy.

Prežitie farmárov, ktorí protestujú v uliciach, bude závisieť od národnej podpory a využitia eurofondov. Podľa informácií Pravdy sa minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek už stretol s premiérom Robertom Ficom a rokuje o peniazoch pre mliečny sektor aj s ministerstvom financií. „Hľadáme zdroje, ako účinne pomôcť mliečnym farmárom,“ potvrdil minister.

Európska podpora nič nevyrieši. „Pol miliardy eur je záplata, ktorá nestačí, pretože sa z nej budú sanovať nielen škody spôsobené mliekarom, ale aj zeleninárom, ovocinárom a producentom bravčového mäsa,“ komentoval výsledok rokovania ministrov pôdohospodárstva EÚ šéf slovenskej roľníckej samosprávy Milan Semančík.

Brusel predložil 28 členským krajinám len rozpačité riešenie. „Reálna pomoc sa napokon zredukovala do troch čísel. Prvým je 500 miliónov eur, zatiaľ bez bližšieho vysvetlenia, akým kľúčom sa vlastne budú peniaze rozdeľovať. Druhým je možnosť vyplatiť farmárom priame platby zálohovo ešte tohto roku namiesto 50 až 70 percent a tretím ponuka vyplatenia 85 percent z podpôr poľnohospodárom hospodáriacim v horších prírodných podmienkach,“ zhrnul „bonitu“ bruselských návrhov minister Jahnátek.

Komisia zároveň dala národným vládam zelenú, aby pomohli svojim farmárom zo svojich vlastných rozpočtov.

Čo znamenajú zatiaľ dosť hmlisté návrhy Európskej komisie pre Slovensko, ešte nie je celkom jasné, ale kontúry bruselského riešenia sa už podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka dajú tušiť.

„Žiadna regulácia trhu s mliekom, ktorú navrhovalo Slovensko, nebude. Zdá sa, že Európska komisia si vybrala kurz, ktorý znamená, že z kola pôjdu von najslabší hráči, presnejšie farmári s najslabšími národnými podporami,“ myslí si Pastorek.

Odhadol, že z polmiliardovej sumy dostane Slovensko možno tri až štyri milióny eur, a to je iba slabá náplasť na rany, ktoré doteraz utŕžili výrobcovia mlieka.

Po prekonaní krízy v roku 2009 sa výroba mlieka v Európe postupne stabilizovala. Rýchlejšie však rástla v starých ako v nových členských krajinách. „Nie je to náhoda, za nerovnakých podmienok nie je možné konkurovať na jednotnom trhu farmárom, ktorí dostávajú vyššie dotácie z Bruselu a k tomu rôzne skryté domáce podpory,“ povedal Pastorek a dodal, že o tom, ako bude vyzerať nová mliečna mapa Európy, rozhodnú po tejto kríze národné podpory.

Lacní exportéri, drahí dovozcovia

Ročná výroba mlieka sa v Európe pohybuje na úrovni 147 až 148 miliárd litrov, Slovensko z tohto množstva dodáva na trh okolo pol percenta, teda nejakých 850 miliónov litrov. Je to mliečna kvapka v európskom oceáne mlieka, ale pre krajinu má obrovský význam, pretože výroba a spracovanie mlieka zamestnávajú dovedna 15-tisíc ľudí.

Je to fabrika, ktorá je už takmer porovnateľná s košickým U.S. Steelom. A takýmto fabrikám sa zvykne na Slovensku vychádzať v ústrety.

Mliečna pracovná armáda je síce v súčte veľká, ale málo viditeľná, pretože farmy sú roztrúsené po celej krajine. Stará sa však o to, že Slovensko má ešte stále vlastné čerstvé mliečne výrobky, ktoré sú najzdravšie.

Ich podiel však z roka na rok klesá a podľa mliekarov sa pohybuje už len na úrovni 50 percent. Mlieko na pultoch je často české, mnohé syry a jogurty takisto, alebo sú z Poľska či z iných krajín, napríklad z Rakúska či Nemecka.

„Slovensko vyrába toľko mlieka, aby plne pokrylo domácu spotrebu,“ povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Lenže časť produkcie vyváža, pravda nie v podobe hotových výrobkov, ale iba ako surovinu.

A tak okrem obilia, repky, kukurice a živých ošípaných sa exportuje zo Slovenska aj surové mlieko. Určite aj preto, lebo mnohé veľké mliekarne už spustili roletu. Spomeňme Mliekospol Nové Zámky, mliekareň v Košiciach, Seredi, Galante, vo Veľkom Krtíši…

„Slovensko prichádza o peniaze i o pracovné príležitosti, pretože nevyváža potraviny s vyššou pridanou hodnotou, ale zväčša iba základné poľnohospodárske komodity,“ povedal po stretnutí so slovenskými producentmi mlieka vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Dušan Chrenek.

Pripomenul, že v aktuálnom Programe rozvoja vidieka na roky 2014 až 2020 môže nájsť podporu až 400 podnikov z potravinárstva, čo je šanca aj pre mliekarenský priemysel.

Minister Ľubomír Jahnátek súhlasil, že treba posilniť spracovateľský priemysel. Dovedna, keď sa zlúčia verejné a súkromné zdroje, pôjde o investície za 540 miliárd eur. Lenže podľa Jahnátka ide o strednodobý program, ktorý sa končí v roku 2020. A slovenskí farmári potrebujú pomoc okamžite.

Zálohové vyplatenie dotácií iba nakrátko oddiali rozhodnutie niektorých farmárov, aby neposlali stratu produkujúce dojnice rovno na bitúnky. V Bruseli slovenský minister navrhoval zaviesť reguláciu mliečneho trhu.

„Keď sa našlo riešenie na obmedzenie produkcie vína regulovaním výsadby, prečo by sa aspoň počas trvania krízy nemohla regulovať aj produkcia mlieka,“ navrhol Európskej komisii slovenský minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.

Brusel však už s reguláciou prostredníctvom kvót neráta. Dušan Chrenek povedal, že Európska komisia toto rozhodnutie všetkým členským krajinám oznámila v dostatočnom predstihu ešte v roku 2009. „Kurz, ktorý zvolila komisia, je v súlade s celou politikou EÚ, viac sa má dbať na trhové signály, ako na obmedzenia, regulácie a kvóty,“ uviedol Dušan Chrenek.

Spotrebu potiahnu vyššie platy

Nástrojom, ktorý by mal pomôcť, je podľa Chreneka napríklad aj podpora propagácie spotreby mliečnych výrobkov. Tá je na Slovensku jedna z najnižších v celej Európe, keď sa ročne priemerne na obyvateľa skonzumuje len okolo 160 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov. V starých členských krajinách je to okolo 300 kilogramov.

Nepochybne domáca spotreba môže potiahnuť domácu výrobu mlieka. Oživenie spotreby však súvisí nielen s tým, či sa viac bude propagovať konzumácia mlieka, kyslomliečnych výrobkov a syrov, ale veľmi závisí aj od priemerných zárobkov. Pokiaľ mnohé slovenské domácnosti sú odkázané na 400– až 600-eurové mesačné zárobky, potom ich viac zaujíma cena výrobkov, ako ich kvalita a pôvod.

A reťazce nakupujú aj mliečne výrobky od tých producentov, ktorí ich ponúkajú lacnejšie. Nuž a lacnejší sú spravidla zahraniční výrobcovia, lebo majú vyššie podpory ako slovenskí.

Súčasťou nepriamej podpory mliečneho sektora by malo byť aj spravodlivejšie rozdelenie obchodných marží na trase farmár, mliekareň a obchodný reťazec. V Bruseli už začínajú počúvať kritiku farmárov a mliekarov, že niektoré obchodné reťazce zneužívajú svoje silné ba až dominantné postavenie v potravinovom reťazci.

S touto skutočnosťou sa však začínajú zaoberať až po tom, čo sa množia prejavy nespokojnosti farmárov na Západe. Nedávno predajne jedného nadnárodného reťazca pôsobiaceho aj na Slovensku vyrabovali rozzúrení britskí farmári a rozdávali mlieko spotrebiteľom so slovami, že obchod im neuhradil to, čo im patrilo.

Na Slovensku zostalo vyše 500 mliečnych fariem. Na priamu otázku, koľko z nich sa nedožije budúcej jari, šéf roľníckej samosprávy Milan Semančík odpovedal, že bezprostredne je ohrozená existencia okolo desiatich percent. V červených číslach sa však nachádzajú všetky farmy.

Pri otvorení výstavy Agrokomplex povedal premiér Robert Fico, že nie je možné, aby liter mlieka bol lacnejší ako liter vody. „Budem podporovať ministra Jahnátka, ak príde s racionálnymi návrhmi,“ povedal Fico.