Migrácia je výzva. Zvládne ju Európa?

Utečenecká kríza môže mať dosah na krehký ekonomický vývoj v Európe. Veľký prílev migrantov sťažuje odpoveď na otázku, či ekonomické plusy migrácie aj naďalej prevážia nad mínusmi. Migrácia doteraz pomáhala skôr väčším a vyspelým ekonomikám, ako je napríklad v Nemecku, a pre menšie krajiny typu Slovenska nebola príliš podstatná.

, 05.09.2015 12:00
migranti, utečenci Foto: ,
Slovensko sa zaviazalo, že dočasne prijme 500 utečencov, ktorí požiadali v Rakúsku o azyl. Tamojšie zariadenia sú preplnené.
debata (130)

Časť migrantov na jednej strane zaťažuje sociálne systémy Nemecka, Francúzska či Veľkej Británie, či vyvoláva otázky súvisiace s bezpečnostnými rizikami, ale zároveň sú viacerí z nich ochotní pracovať aj na pozíciách, o ktoré miestni ľudia nemajú záujem. Tak prispievajú k rastu ekonomík, životnej úrovne aj udržateľnosti dôchodkových systémov v západných krajinách.

Za ostatných desať rokov migranti prispeli až 70 percentami k nárastu pracovnej sily v Európe a takmer 50 percentami v Spojených štátoch amerických. Tento rok by však malo len do Nemecka prísť až okolo 800-tisíc nových migrantov, čo je štvornásobok oproti roku 2014. Nemecko napríklad len za vlaňajšok na sociálnych dávkach vyplatilo prisťahovalcom 2,4 miliardy eur. Na Slovensku imigranti zatiaľ skôr vypĺňajú pracovné pozície v sektore služieb, IT oblasti či pracujú v priemysle. Celkovo u nás pôsobí asi 20-tisíc cudzincov, teda na 250 Slovákov pripadá jeden cudzinec.

Niektorí ekonomickí analytici považujú migračnú krízu, pri ktorej do Európy putujú ľudia z Afriky či z Blízkeho východu, za ďalšiu globálnu hrozbu. A to popri slabšom hospodárskom raste Číny, dlhovej kríze v Európe či živote na dlh v USA. Akciové trhy však zatiaľ na migrantské vlny v zásade nereagujú. To je môže indikovať, že investori sa zatiaľ neobávajú negatívnych dosahov na ekonomický rast vo svete.

Názory na to, či sú migranti z ekonomického hľadiska pre európske krajiny prínosom, alebo nie, sa medzi ekonómami a analytikmi rôznia. „Myslím si, že nárast migrácie do EÚ v čase, keď sa mnohé krajiny stále boria s prekonávaním dôsledkov svetovej finančnej krízy a krízy v eurozóne, je problematický. Najmä ak migrácia prináša veľké množstvo znevýhodnených a nekvalifikovaných ľudí,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.

Niektoré štúdie za ostatných niekoľko rokov však ukazujú, že z dlhodobého hľadiska sú migranti pre hospodársky rast rozvinutých krajín prínosom. „Imigranti dokážu vyplniť okrajové miesta pracovného trhu, o ktoré domáci nemajú záujem alebo kvalifikáciu v upadajúcich či rýchlo rastúcich sektoroch ekonomiky. V mnohých prípadoch lacná imigrantská pracovná sila zlepšuje konkurencieschop­nosť výrobcov,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Imigranti Nemecku po vojne pomohli

Ekonómovia však upozorňujú na riziko, že v niektorých krajinách EÚ zamestnávajú často migrantov v sektoroch služieb nelegálne a platia im veľmi nízke mzdy, prípadne nedostávajú žiadne sociálne príspevky a nemajú zdravotné poistenie. „Tieto praktiky sú rizikom a spôsobujú to, že domáci pracovníci s nízkou kvalifikáciou sa stretávajú s nekalou mzdovou konkurenciou, ktorá ich v konečnom dôsledku vyháňa z trhu práce. Okrem toho, málo kvalifikovaní migranti majú tendenciu usadiť sa v chudobnejších oblastiach s už značnými sociálnymi problémami, kde sú tlaky na bývanie a verejné služby. Príkladom je severozápad Nemecka (Severné Porýnie-Vestfálsko), kde je vysoká miera nezamestnanosti, pričom tamojšia nezamestnanosť prisťahovalcov dosiahla úroveň 50 percent. Takýto vývoj, kde sa mladé rodiny snažia nájsť cenovo dostupné bývanie, ale musia súťažiť s migrantmi, ktorých umiestňujú do nájomných bytov, je potenciálny politický dynamit. Pre toto silnie v posledných rokoch podpora krajne pravicových extrémistických alebo populistických strán,“ doplnil Schweiger.

Pre Nemecko pritom bola napríklad v 60. a 70. rokoch vlna nevzdelaných tureckých imigrantov veľmi prospešná. Krajina trpela nedostatkom pracovnej sily. Zvlášť chýbali ľudia, ktorí by vykonávali jednoduchú manuálnu prácu. Preto Nemci začali tureckých imigrantov aktívne pozývať do krajiny, čo výrazne prispelo k ekonomickému boomu a spamätaniu sa z dôsledkov druhej svetovej vojny. V Nemecku teraz migranti okrem príspevku na potraviny, ubytovanie, lieky a zdravotnú starostlivosť dostávajú od nemeckej vlády mesačný príspevok 360 eur.

Starnúca Európa migrantov potrebuje

Schweiger tvrdí, že z krátkodobého hľadiska sú migranti pre EÚ problémom, no z dlhodobého hľadiska ich predsa len potrebuje, pretože má demografický problém so starnutím populácie. Inými slovami, Európa prichádza o mladú generáciu, ktorá pracuje a prispieva tak do dôchodkového systému. „Migranti vypĺňajú pracovné miesta najmä v menej kvalifikovaných odvetviach služieb, ale takisto aj niektoré vysokokvalifikované profesie, ako je napríklad IT priemysel,“ zhodnotil Schweiger.

Ako dodáva Pánis, súčasne sa nepotvrdzujú názory, že migranti berú pracovné miesta domácim, hoci za ostatných desať rokov prispeli až 70 percentami k nárastu pracovnej sily v Európe a takmer 50 percentami v Spojených štátoch amerických. Posledná veľká štúdia OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pozn. red.) z roku 2014 ukazuje, že prisťahovalci zaplatili za toto obdobie na daniach viac ako dostali na sociálnych benefitoch – teda dávkach. OECD tvrdí, že celkový fiškálny príspevok prisťahovalcov na verejné financie je z dlhodobého hľadiska pozitívny.

„Platí pritom, že aj migranti s nízkou kvalifikáciou majú lepšiu fiškálnu pozíciu ako domáci s rovnakou pozíciou. Do rozpočtu prispejú viac a čerpajú menej ako domáci na rovnakej úrovni kvalifikácie. Plusom migrantov, najmä v prípade starnúcich krajín ako Slovensko je, že zospodu môžu dopĺňať demografickú pyramídu, čo by znižovalo tlaky na verejné financie. Navyše, v rozpore s bežnými názormi, sú migranti pomerne vzdelaní, čo zlepšuje ľudský kapitál prijímajúcej krajiny a, pochopiteľne, vytvára priestor pre technologický progres a rýchlejší rast. Ostatné čísla OECD hovoria, že takmer 30 miliónov migrantov malo vysokoškolské vzdelanie,“ spresnil Pánis.

Počet cudzincov na Slovensku stúpa

Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo na Slovensku vlani vyše 20-tisíc zahraničných pracovníkov. Rok predtým niečo vyše 17-tisíc, v roku 2012 to bolo okolo 12-tisíc ľudí zo zahraničia. Z Európskej únie k nám najčastejšie chodia pracovať Rumuni, Poliaci, Česi, Maďari, Bulhari, Taliani a Nemci. Z tretích krajín sú to Ukrajinci, Kórejčania, Srbi, Rusi, Thajčania, Číňania, Američania a Indovia. Luboš Sirota, šéf personálnej agentúry, hovorí, že nárast zahraničných záujemcov o prácu nemá nič spoločné s aktuálnou imigrantskou vlnou, spôsobenou vojnovými konfliktmi.

„Dôvodom je nedostatok vhodných pracovníkov na Slovensku, spôsobený zlou kvalifikačnou štruktúrou nezamestnaných a neochotou cestovať a sťahovať sa za prácou. Firmy sú tak nútené obzerať sa po ľuďoch zo zahraničia, pričom sa orientujú na krajiny EÚ, s ktorými máme otvorené pracovné trhy. Napríklad na Rumunsko a Bulharsko, no rastie aj počet ľudí, ktorí za prácou na Slovensko dochádzajú z Moravy,“ hovorí Sirota.

Cudzincami sú obsadzované predovšetkým pozície vo výrobe, najmä operátori výroby. Záujem je aj o IT špecialistov z Balkánu. Pracovný portál Profesia uvádza, že z ich skúseností ide v prípade migrantov o menej platené pozície. „Ide najmä o nízkokvalifi­kované pomocné práce, napríklad upratovacie práce, vykladanie vagónov, o ktoré nie je až taký záujem zo strany uchádzačov na slovenskom pracovnom trhu, a miesta, ktoré sa firmám nedarí ľahko obsadiť,“ odkázala Katarína Klembalová, PR manažérka Profesia.

Slovenskí imigranti v zahraničí prínosom

Aj Slováci sú známymi ekonomickými migrantmi, najmä vo Veľkej Británii, kde pracujú na rôznych pozíciách – od smetiarov cez predavačov, upratovačky alebo aupair. V krajine podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pracuje aktuálne vyše 50–tisíc Slovákov. Lákavá je výška tamojšej mzdy. Priemerná britská mzda bola podľa centrálneho štatistického úradu Veľkej Británie za rok 2014 na úrovni v prepočte zhruba 2¤378 eur. Priemerná mzda na Slovensku bola vlani 858 eur. Mnoho Slovákov však chodí do Británie kvôli štedrým sociálnym dávkam, čo by chcela tamojšia vláda obmedziť. V konečnom dôsledku sú však Slováci pre britskú ekonomiku prínosom.

Imigranti z nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, vrátane Slovenska, odviedli vo Veľkej Británii na daniach oveľa viac, ako odčerpali zo systému. Do roku 2011 odviedli do britského systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac (6,73 miliardy eur), ako z neho dostali vo forme služieb.

Naopak, prínos imigrantov z neeurópskych štátov bol v rokoch 1995 – 2011 negatívny. Presnejšie po odrátaní nákladov na sociálne a verejné služby od príjmov z ich daní za roky 1995 – 2011 vyšlo záporné číslo -118 miliárd libier (160,13 miliar­dy eur). Príspevok občanov Británie v rokoch 1995 – 2011 bol tiež záporný. Dosiahol -591,5 miliardy libier (802,69 miliar­dy eur). Celkovo v rokoch 2001 až 2011 európski imigranti priniesli Británii 20 miliárd libier (27,14 miliardy eur), neeurópski prisťahovalci 5 miliárd libier (6,79 miliardy eur) a Briti, naopak, viac odčerpali, ako priniesli a vytvorili schodok -615,5 miliardy libier (884,1 miliar­dy eur). Miera zamestnanosti prisťahovalcov predstavuje 78,2 percenta, kým v prípade rodených Britov je to 73,6 percenta.

© Autorské práva vyhradené

130 debata chyba
Viac na túto tému: #migrácia #utečenecká kríza #ekonomický vývoj
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy