Štát zavádza bič na nepoctivých podnikateľov

Takzvaná priama trestnoprávna zodpovednosť firiem z dielne rezortu spravodlivosti teraz čaká na odsúhlasenie parlamentu. Poslanci by o zákone mali rokovať na najbližšej septembrovej schôdzi. Slovensko zavádza toto prísnejšie trestanie nepoctivých podnikateľov ako posledná krajina v rámci OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pozn. red.).

„Zatiaľ čo súčasná úprava ochranných opatrení, ktoré možno uložiť právnickej osobe, sa odvíja od zodpovednosti fyzickej osoby, nová právna úprava zavádza priamu trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, teda jej aplikácia bude jednoduchšia a účinnejšia,“ zhodnotil Radovan Pala, advokát a partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c. Ako efektívny je zákon v praxi, zhodnotí OECD po roku a pol od jeho platnosti. Všetko pritom bude stáť a padať na rozhodnutiach súdov. Účinnosť zákona sa podľa odborníkov prejaví neskôr, ako sú plánované kontroly zo strany OECD.

„Myslím, že zákon by sa v praxi mohol naplno prejaviť najskôr o štyri až šesť rokov. Naše súdy a orgány činné v trestnom konaní sa s ním musia zžiť. Je dôležité, ako na tento zákon budú pripravení a ako s ním budú pracovať samotní policajti, prokurátori či sudcovia,“ povedala nedávno v rozhovore pre denník Pravda Lucia Kurilovská, poradkyňa ministra spravodlivosti a rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave, ktorá stála pri zrode tohto zákona.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že v najbližšom čase by malo dôjsť k sérií školení sudcov a prokurátorov. Nespresnilo, ako by mali vyzerať a v akom budú rozsahu.

Za mreže až na 12 rokov

Priama trestnoprávna zodpovednosť firiem, ktorá sa zavádza novým, samostatným zákonom, nie je bežná v krajinách kontinentálnej Európy. Tento typ zodpovednosti právnických osôb vychádza z tzv. angloamerickej právnej kultúry. Preto sa uplatňuje najmä v USA, vo Veľkej Británii a v rámci Európy napríklad v susednej Českej republike.

Na Slovensku je však zákon miernejší ako v spomínaných krajinách. Od januára 2016 u nás bude platiť, že ak sa podnikateľovi preukáže neodvádzanie alebo krátenie dane, súd môže nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy. Nepoctivému podnikateľovi bude môcť takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíca až do výšky 1,6 milióna eur alebo firme zakázať až na 10 rokov čerpať eurofondy. Za mreže by mohol za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.

Ak by súd rozhodol, že firmu zruší a zároveň by konateľovi ako fyzickej osobe uložil trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ by už nemohol v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy. Súdy by však mali v tomto prípade pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký by malo dosah samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne. Navyše, už počas predsúdneho konania nebude môcť podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie. Zákon však nebude fungovať retrospektívne, inými slovami, nebude sa vzťahovať na prípady, ktoré sa stali predtým, ako vstúpi do platnosti.

Firmy varujú: zákon bude trestať aj poctivých

Nespokojné firmy, ktoré dlhodobo vystupujú proti takejto podobe zákona, upozorňujú, že súdy majú už aj teraz v rukách páky na to, aby bojovali proti nekalým praktikám v biznise. Už viac ako päť rokov totiž platí tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Na základe tohto zákona môže súd rozhodnúť o zhabaní majetku alebo peňazí. Problémom však je, že od roku 2010, keď zákon vstúpil do platnosti, súdy nevydali ani jeden takýto právoplatný rozsudok.

„Je pravda, že súčasne účinný Trestný zákon umožňuje právnickej osobe zhabať peňažnú čiastku alebo majetok. Problémom však je, že uvedené inštitúty predstavujú tzv. ochranné opatrenie, a teda nie sú trestom v pravom zmysle. K uloženiu ochranného opatrenia môže pritom súd pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, najmä pokiaľ páchateľ nie je trestne zodpovedný napríklad z dôvodu nepríčetnosti, pričom na to, aby mohol súd siahnuť na majetok právnickej osoby, musí byť navyše preukázaná súvislosť spáchaného trestného činu touto právnickou osobou. V praxi sú však takéto prípady veľmi zriedkavé,“ vysvetlil Pala.

„Zabezpečme, aby si orgány činné v trestnom konaní robili svoju prácu tak, ako im to káže zákon a riešme efektivitu a správnosť činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Nevytvárajme osobitné predpisy, dodržujme v záujme právnej istoty už vytvorené,“ tvrdí však Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších podnikateľov na Slovensku. „Problémy aplikácie práva sa nemôžu prekonávať a riešiť novou právnou úpravou, ktorá úplne popiera východiská neuplatňovanej platnej právnej úpravy. A to všetko bez akejkoľvek analýzy východísk a nedostatkov súčasného stavu – tak z pohľadu platného zákona, ako aj z hľadiska aplikačnej praxe,“ povedal Gregor.

V Česku zákon funguje

Na Slovensku navyše ako v jedinej krajine v Európe platí tzv. inštitút účinnej ľútosti. To znamená, že ak by aj daniari odhalili krátenie daní, páchatelia sa trestnému stíhaniu vyhnú doplatením dane a penále vo výške 10 percent z vyrubenej dane. Nie je pritom dôležité, či sa páchateľ prizná dobrovoľne, alebo čaká, či ho „chytí“ daňový úrad, a až keď ho „chytia“ a podajú trestné oznámenie, daň a pokutu zaplatí. V oboch prípadoch sa vyhne trestnému stíhaniu, ak daň uhradí pred skončením vyšetrovania.

Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení tvrdí, že zákon o priamej trestnoprávnej zodpovednosti firiem trestá spoločnosť aj za individuálne pochybenie, ktoré nespôsobil majiteľ či štatutár spoločnosti, ale radový zamestnanec. „Toto opatrenie nemôže riešiť nekalé podnikanie na Slovensku, ale len zhoršuje podnikateľské a investorské prostredie a prehlbuje právnu neistotu. Zákon neporušujú firmy, ale konkrétne fyzické osoby a tie majú byť potrestané. To, že dnes sa tak často nestane, nie je v absencii takéhoto zákona, ale v nedostatočnej aplikácii súčasných zákonov,“ tvrdí Machunka.

V susednej Českej republike, kde je podobný zákon účinný od roku 2012, sa obavy zo zneužívania trestnej zodpovednosti právnických osôb nepotvrdili. V Česku je aktuálne stíhaných viac ako 100 firiem. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch. Dve tamojšie právnické osoby už boli zrušené.