Rast ťahajú aj tlačením peňazí, čo dlhodobo môže viesť k veľkej inflácii, znehodnoteniu úspor a recesii. V septembri sa má tlačenie dolárov zastaviť. Aby nedošlo k vysokému rastu cien a zároveň sa nepribrzdila ekonomika, má americká centrálna banka FED zdvihnúť úrokové sadzby.
Tým by sa mohli pribrzdiť aj investície do akcií či nehnuteľností a odvrátiť by sa mohlo vytvorenie akciovej či realitnej bubliny. Pri dostatku peňazí totiž ceny môžu rásť až do úrovne, keď nezodpovedajú hodnote tovaru a po spľasnutí bubliny prichádzajú straty a panika.
So stopercentnou istotou ani teraz nikto nevie povedať, či pre nafúknuté americké a európske akcie nebude práve zdvihnutie úrokových sadzieb v USA signálom na prasknutie akciovej bubliny. Po podobnom kroku v roku 2008 spľasla realitná bublina. Navyše prudké prepady akcií už prežíva motor svetovej ekonomiky Čína. Ak by začali rovnako padať akcie v Európe a USA, ekonomická kríza by bola späť.
Pre vypuknutie čínskeho akciového masakru čoraz viac analytikov počíta, že ohlasované zdvíhanie úrokových sadieb sa môže posunúť zo septembra až na december 2015.
Zdvihnutie amerických úrokových sadieb je jednou z najviac očakávaných ekonomických udalosti roka 2015. „Takúto zmenu vykonal FED naposledy pred viac ako 9 rokmi, keď zvýšil kľúčovú sadzbu na 5,25 percenta. Z dnešného pohľadu priam neuveriteľné číslo,“ povedal hlavný ekonóm Tatra banky Róbert Prega.
Aktuálne je základná úroková sadzba FED na úrovni 0,25 percenta. Práve lacné peniaze spolu s ozdravenými bankami stoja za úspešným rastom a nízkou nezamestnanosťou v Spojených štátoch amerických. Na druhej strane však vytvorili najväčšiu ekonomickú hrozbu v podobe vysokých cien akcií.
Podľa analytikov skončenie tlačenia peňazí v Spojených štátoch amerických pravdepodobne vyvolá len mierne otrasy vo svetovej ekonomike. „Vyššie dolárové sadzby vyvolajú na trhu určite turbulencie a zasiahnuté budú najmä krajiny s veľkým dolárovým dlhom a potrebou refinancovania. Ak sú však tieto krajiny dostatočne makroekonomicky zdravé, budú sa s tým vedieť vysporiadať,“ uviedol Boris Fojtík, ekonomický analytik Tatra banky. No pri investovaní do amerických akcií ľudia už nebudú môcť počítať so ziskami v desiatkach percent za rok.
„Vplyv reštriktívnej politiky, čiže vyšších sadzieb, tlmí rast cien akcií, keďže efektom vyšších úrokových sadzieb sú vyššie splátky či už firemných úverov, alebo úverov domácností. Oba tieto faktory negatívne vplývajú na tržby a hospodársky výsledok podnikov a teda aj na ich akcie,“ dodal Fojtík.
Najväčším problémom môže byť nízka likvidita spôsobená prísnejšou reguláciou amerických bánk. Ak príde k pádu akcií, môže sa stať, že obchodníci nebudú mať padajúce akcie reálne komu predať, čo vyvolá paniku a ešte väčší prepad akciových trhov. Navyše na vysokých cenách akcií sa snažia zarobiť aj dôchodkové fondy, čo môže spôsobiť vysoké straty budúcim penzistom. Vyhnúť sa takémuto scenáru je práve úlohou FED pomocou vhodne nastaveného dvíhania úrokových sadzieb.
Amerika môže utlmiť zlacňovanie palív
Zastavenie rotačiek tlačiacich nové doláre prinesie Slovákom koniec zlacňovania pohonných hmôt. „Ak príde k zvyšovaniu úrokových sadzieb už na jeseň, tak zrejme bude silnejší dolár ten, ktorý zastaví pokles cien pohonných látok,“ povedal Andrej Arady, makroekonóm VÚB banky.
Ropa sa totiž na svetových trhoch obchoduje v dolároch a jej klesajúcu cenu vykompenzuje posilňovanie dolára oproti euru. Momentálne obchodníci na svetových trhoch dostanú za 1 euro až 1,28 dolára. „Minimálnu hranicu eura voči doláru odhadujeme na úrovni 1,04,“ dodal Arady.
Slovenskej vláde môže ukončenie tlačenia peňazí sťažiť aj lacné financovanie slovenského dlhu a predražiť by to mohlo aj úvery pre ľudí. „Zvýšenie úrokových sadzieb v USA by mohlo viesť k zvýšeniu výnosov vládnych dlhopisov nielen v USA, ale aj v Nemecku a prenesene tak aj na Slovensku. Slovenské dlhopisy, najmä tie 10-ročných splatností, totiž zvyknú kopírovať vývoj nemeckých Bundov,“ priblížila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Proti takémuto scenáru bude pravdepodobne tvrdo bojovať Európska centrálna banka, ktorá práve od marca 2015 odštartovala tlačenie eur. Do 19 krajín používajúcich spoločnú menu euro tak každý mesiac natlačí 60 miliárd nových eur.
V Európe sa počíta so zastavením rotačiek až v septembri 2016, čo do ekonomiky prinesie viac ako 1,1 bilióna eur. Cieľom tlačenia peňazí je práve zabezpečenie lacných úverov pre 338 miliónov ľudí v eurozóne. Pomocou lacných peňazí sa má podľa vzoru Spojených štátov amerických naštartovať ekonomický rast Európy.
Kritici tlačenia peňazí dlhodobo upozorňujú aj na hrozbu vysokej inflácie sprevádzanej rýchlym rastom cien. V USA sa táto hrozba nenaplnila ani po piatich rokoch tlačenia lacných peňazí a problémom sú hlavne vysoké ceny akcií. Zastaviť ich prudký rast má práve zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré spôsobí rast úrokov na amerických štátnych dlhopisoch a pri vyšších výnosoch bude nákup dlhopisov zaujímavejší pre investorov ukladajúcich si peniaze hlavne v akciách.
Analytické oddelenie Raiffeisen predpokladá, že čím skôr so zvyšovaním FED začne, tým lepšie. Zároveň tvrdí, že nárast sadzieb by mal byť relatívne prudký a v priebehu niekoľkých kvartálov, najneskôr do konca roka 2016, by sa základná sadzba v Amerike mala dostať až na 2,75 percenta.
Podľa analytikov je dôvodom na prudké zvyšovanie sadzieb využitie priemyselných kapacít, ktoré sa už dostali na úroveň spred krízy. „Od krízy v roku 2009 je úroveň tohto indikátora vyššia o 15 percentuálnych bodov. V súčasnosti teda dosahuje úroveň 78 percent využitia zdrojov, čo je na úrovni predošlej rastovej fázy,“ priblížil Juraj Valachy, analytik Tatra banky.
„Zároveň je v dobrej kondícií aj trh práce. Nezamestnanosť v USA sa dostala v októbri 2010 až na 10 percent, ale v súčasnosti klesla až na 5,4 percenta,“ pokračoval Valachy.
Kľúčový boj s infláciou
Ďalšou dôležitou úlohou americkej centrálnej banky je udržanie inflácie na úrovni okolo 2 percent za rok, vhodnej na rast ekonomiky. „Pohľad na súčasnú úroveň inflácie v USA, meranú deflátorom súkromnej spotreby (0,3 % medziročne v júni), jasne hovorí, že od tohto cieľa je americká ekonomika výrazne vzdialená,“ priblížil Valachy. Rast cien je v súčasnosti silno brzdený klesajúcou cenou ropy, čo spôsobuje zlacňovanie cien pohonných hmôt.
„Z toho dôvodu má momentálne lepšiu vypovedaciu schopnosť ukazovateľ očistený o vplyv pohonných hmôt a potravín – akási jadrová inflácia. Takto očistená miera inflácie je na úrovni 1,2 percenta, čiže opäť pomerne vzdialene od cieľových 2 percent,“ uviedol Valachy.
Zdvihnuté úrokové sadby posilnia dolár, čo ublíži americkému exportu. Silná mena totiž automaticky zdvihne cenu všetkých výrobkov vyvážaných mimo USA. Z toho dôvodu napríklad Čína, presne naopak, v súčasnosti oslabuje svoj jüan. Napriek silnému doláru analytici Raiffeisen očakávajú ekonomickú výkonnosť USA na vyššej úrovni, ako bol priemer v roku 2010 a 2014.
Prvým dôvodom sú nízke ceny ropy, ktoré spolu s očakávaným rastom platov ľudí pracujúcich v USA podporia rast súkromnej spotreby.
„Druhým faktorom by mali byť výdavky vlády. Počas obdobia 2010 až 2014 znižovali vládne výdavky americký hrubý domáci produkt o 0,3 percenta ročne. V nasledujúcich rokoch by vláda, naopak, mala prispieť rovnakou mierou k rastu hrubého domáceho produktu. Tieto dva pozitívne efekty by mali prevážiť negatívny dosah silného dolára na čistý export USA,“ priblížil Róbert Prega, hlavný ekonóm Tatra banky.
Vyššie uvedené predpoklady by mali opäť výrazne znížiť nezamestnanosť a tým vystaviť ekonomiku silnejúcim inflačným tlakom.