Otázku vlastníctva pôdy vyostrilo tohtoročné suché a rekordne horúce leto. To pripomenulo nielen poľnohospodárom, ako ľahko je zraniteľná výroba potravín pri nestálom počasí, ale aj to, že kľúčovým z hľadiska potravinovej bezpečnosti krajiny sa stáva dostatočný rezervoár pôdy.
Slovensko jej má relatívny dostatok, súčasná výmera viac ako dva milióny hektárov poľnohospodárskej a 1,2 milióna hektárov ornej pôdy umožňuje pri efektívnom hospodárení uživiť všetko obyvateľstvo krajiny.
Prečítajte si komentár Jozefa Sedláka: Pôda láka všetkých
Čoraz viac pôdy na Slovensku však patrí cudzincom. Minimálny odhad hovorí o 100-tisíc a maximálny dokonca o 150-tisíc hektároch. Medzi domácimi poľnohospodármi narastá nespokojnosť, farmári tvrdia, že prichádzajú o najlukratívnejšie pozemky. "Pôda je pre Slovensko strategicky dôležitá rovnako ako voda,“ vyhlásil premiér. Na Slovensku však, ako konštatoval predseda vlády, sa „zahraničné spoločnosti dostali k tisíckam hektárov pôdy, ktoré majú obrovskú hodnotu“.
Hoci vlani v máji parlament po vypršaní desaťročného prechodného obdobia prijal zákon, ktorý na prvé miesto pri kúpe pôdy postavil aktívnych poľnohospodárov, šikovní právnici stále nachádzajú spôsoby, ako sprostredkovať nákupy pozemkov aj pre cudzincov.
Premiér chce tomu zabrániť a je odhodlaný ísť aj do sporu s Európskou komisiou. Odôvodnil to tým, že v Európskej únii nevládne rovnosť pri nakupovaní pôdy. „Pokiaľ iní občania EÚ sú zvýhodnení pri nákupoch pôdy v porovnaní so slovenskými, máme právo sa chrániť,“ povedal Fico.
Najprv kúpia družstvo, potom pozemky
"Mali sme tvrdo zasiahnuť oveľa skôr, ale ešte stále je čo zachrániť,“ reagoval na premiéra bývalý šéf roľníckej samosprávy Ivan Oravec. Podľa rôznych odhadov mohli cudzinci za posledné desaťročie získať okolo 100– až 150-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Presné oficiálne údaje neexistujú, podľa farmára Roberta Kovácsa z Hronoviec v okrese Levice by to však nemalo byť problémom zistiť.
Kovács hovorí, že po Slovensku chodia emisári zahraničných, ale aj domácich investorov, ktorí pre nich nakupujú pôdu. "Potichu pre nich pracuje kdekto, vrátane pracovníkov úradov katastra, geodetické kancelárie. Ťažko sa to dokazuje, ale je to verejné tajomstvo,“ hovorí Kovács.
Hronovský farmár podopiera toto tvrdenie vlastnou skúsenosťou. Pred rokom dal miestny úrad cez obecný rozhlas vyhlásiť, že do obce prišiel právnik, ktorý má záujem nakúpiť pôdu. Kovács sa s ním stretol ako potenciálny záujemca. Keď sa spýtal, kto je skutočným kupcom pôdy, právnik mu povedal, že ide o seriózneho zahraničného podnikateľa.
Robert Kovács hospodári na úrodnej nive Hrona. Záujem zahraničných investorov sa sústreďuje na kúpu najúrodnejších pozemkov, pretože tie garantujú najrýchlejšiu návratnosť. Preto cudzinci idú po pôde najviac na Žitnom ostrove, Trnavskej tabuli, ale niektoré spoločnosti sa etablovali už aj pod Tatrami.
Kovács hovorí, že investori zo zahraničia najprv kúpia slovenské družstvá, následne skúpia pôdu a potom predávajú celý podnik už aj s pôdou, samozrejme, za vyššiu cenu. V okrese Levice je teraz na predaj spoločnosť Agrolontov za 10 miliónov eur. "Sú to šialené peniaze, ktoré chcú z toho vyryžovať,“ povedal Kovács.Väčšina pôdy na Slovensku je v držbe drobných vlastníkov, časť pôdy vlastní cirkev, Slovenský pozemkový fond spravuje vyše pol milióna hektárov štátnej pôdy a pozemky nezistených vlastníkov. Pri takomto rozložení vlastníctva si poľnohospodári 90 percent pôdy musia prenajímať. Ten, kto chce mať istotu, že o pôdu v budúcnosti nepríde, musí ju získať do vlastníctva.
Slovenské poľnohospodárske podniky nemajú voľný kapitál na nákup pôdy, pretože väčšinu prostriedkov zhltne prevádzka firmy a nevyhnutnosť modernizovať strojový park a technológie na farmách. V tejto situácii, ako podotýka Ivan Oravec, vyhrávajú zahraniční investori, ktorí majú na účte voľné prostriedky na nákup pôdy.
Cudzinci pôdu nikam neodnesú
Spoločnosť Donau Farm, majiteľmi ktorej sú dánski investori, patrí medzi najrýchlejšie rastúce agrofirmy so zahraničnou kapitálovou účasťou. V Trnavskom a Nitrianskom kraji obhospodaruje 11¤500 hektárov pôd. Z tejto výmery už vlastní 6¤500 hektárov. "Nechápem, prečo sa znova otvára diskusia okolo predaja pôdy. Akýkoľvek cudzinec, ktorý podniká na pôde, ju predsa neodnesie do zahraničia,“ povedala riaditeľka spoločnosti Donau Farm Zuzana Benešová.
Ekonomika Slovenska sa rozvíja aj zásluhou zahraničných investorov. Podľa Zuzany Benešovej nie sú to len automobilky, ale aj špičkoví farmári, ktorí prispievajú k hospodárskemu rastu krajiny.
„Neviem si predstaviť a nepovažujem to za vôbec rozumné, prečo by mala byť obmedzovaná pri nákupe pôdy slovenská spoločnosť, ktorá má zahraničnú matku a je už veľa rokov na Slovensku. Nechápem prečo," pýta sa Zuzana Benešová, ktorá vedie prosperujúcu Donau Farm.
Benešová reagovala aj na častú pripomienku slovenských poľnohospodárov, že cudzinci pôdu preplácajú. "Nie je to pravda, každú ponuku prehodnocujeme individuálne. Cena závisí od bonity, polohy pôdy, veľkosti parciel. Často sa stalo, že sme pozemok nekúpili práve z dôvodu vysokej ceny. Nie vždy si ľudia uvedomujú, že nakupujeme pôdu na poľnohospodárske využitie. Majitelia pozemkov v blízkosti Bratislavy by chceli predať štvorcový meter pôdy za jedno euro i viac. To je pre farmárov, aj dánskych, nenormálna cena. Nie sme developeri, ale poľnohospodári.“
Ani doma si nie sú rovní
"Vážim si každého dobrého hospodára, nech už pochádza odkiaľkoľvek, ale slovenskí poľnohospodári nedokážu súťažiť so západoeurópskymi, pretože prehrávajú hneď na niekoľkých frontoch. Kým poľnohospodárstvo v týchto krajinách je konsolidované, slovenské má za sebou komplikovanú transformáciu a privatizáciu. Stále poberáme z Bruselu nižšie dotácie ako naši konkurenti. Sme síce v jednej Európskej únii, ale s nerovnakými podnikateľskými možnosťami. Ten, kto chce investovať do nákupu poľnohospodárskej pôdy, musí mať voľné zdroje, a tých majú slovenskí poľnohospodári na rozdiel od cudzincov málo,“ myslí si Ivan Oravec.
Ak firma podľa Oravca nakúpila 6¤500 hektárov pôdy, musela za ňu zaplatiť milióny eur. „Predstavme si, že za jeden hektár zaplatili len 2 000 eur, dovedna je to 13 miliónov eur. Aj keby to bolo hneď menej, neviem si predstaviť, ktorý slovenský poľnohospodársky podnik má na účte toľko zdrojov, aby ich hoci aj v priebehu niekoľkých rokov mohol použiť na kupovanie pôdy,“ povedal Ivan Oravec, ktorý je podpredsedom PD Devio v okrese Nitra.
Aj toto družstvo nakupuje pôdu. Z celkovej výmery 4 650 hektárov nakúpili od roku 1990 dovedna 1 300 hektárov pôdy. „Patríme dlhodobo medzi ziskové podniky, ale vždy, keď sme investovali do pôdy, museli sme obmedziť investície do strojov a technológií na 30 až 40 percent, čo následne pribrzdilo konkurencieschopnosť družstva. Riešením nie sú ani pôžičky, pretože v konečnom dôsledku peniaze treba banke splatiť a chýbajú na priamy rozvoj výroby,“ tvrdí Oravec, ktorý má za sebou vyše 40-ročnú manažérsku prax a dodáva, že treba hľadať spôsoby, ako udržať pôdu v rukách domácich poľnohospodárov.
Peniaze lámu aj urbárnikov
Obavy o pôdu nemajú len na juhu Slovenska, ale aj na severe. Zahraniční investori sa pokúšajú získať pôdu, vlastníkmi ktorej sú pozemkové spoločenstvá. Bývalých urbárnikov oslovujú s lákavými ponukami.
Záujem investorov sa sústreďuje do najatraktívnejších horských oblastí Slovenska. V hornom Liptove napríklad členom pozemkových spoločenstiev ponúkajú za odstúpenie ich majetkovej čiastky aj desaťnásobok jeho súčasnej hodnoty. Cena hlasu tak vyskočila zo 100 až 150 eur na 1 000 eur. Takáto ponuka dokáže "presvedčiť“ aj tých, čo prv neuvažovali o predaji pôdy, ktorú po niekoľko generácií zveľaďovali ich predkovia. Za úsilím o majetkové ovládnutie pozemkových spoločenstiev je snaha získať prístup do priestorov, ktoré by investori vedeli zhodnotiť výstavbou rôznych rekreačných a oddychových zariadení. To by však úplne zmenilo doterajší charakter územia a celkovú panorámu krajiny, ktorá vznikala po tisícročia.
Poľnohospodári vítajú premiérovo rozhodnutie zastaviť predaj pôdy cudzincom. Aká bude reakcia Bruselu? Šéf zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek v tejto súvislosti povedal, že Brusel skúma, či je súčasný zákon v súlade s európskou legislatívou. Komisia poslala Slovensku otázky a požiadala ho o ich vysvetlenie. Na otázku redakcie, aký bude ďalší postup ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, jeho hovorca Peter Hajnala odpovedal, že "rezort pracuje na rôznych opatreniach ohľadne predaja pôdy. Po nadobudnutí definitívnej podoby budú predstavené verejnosti“.