A to aj s prihliadnutím na zrušené mliečne kvóty, ktoré prispeli k zníženiu cien mlieka. Ak si má Slovensko udržať svoje poľnohospodárstvo a potravinárstvo, musia obchody predávať viac slovenských potravín. Tento kurz, ktorý od nástupu do funkcie razí minister Ľubomír Jahnátek, prináša podľa rezortných štatistík zvýšenie podielu slovenských potravín na obrate obchodných reťazcov.
Počnúc rokom 2013 začalo ministerstvo sledovať podiel 22 hlavných potravín na celkovom predaji v obchodných systémoch s ročným obratom nad 10 miliónov eur. Po dva pol roku šestnásť druhov potravín zaznamenalo rastúci podiel predaja od 4 po takmer 23 percent. Štyri druhy klesli od mínus 0,2 pri cukrovinkách po takmer 15 percent pri rastlinných tukoch a olejoch.
Do konca tohto desaťročia by malo Slovensko dosiahnuť 80-percentnú mieru sebestačnosti v potravinách. Tento zámer sa na konci prvého polroku 2015 podarilo dosiahnuť pri predaji medu a hydiny, ktorých podiel na obrate dosiahol viac ako 80 percent. Od 75 po 79 percent sa pohybuje podiel predaja piva, liehovín, cestovín, mäsa, chleba, pečiva a cukru. Všetky tieto produkty si polepšili podiely na predaji o 10 až 17 percent.
Na otázku Pravdy, či podiely na obrate vyjadrujú reálne možnosti výrobcov, minister povedal, že za rastom predaja slovenských potravín je dopyt spotrebiteľov. „Ľudia si ich pýtajú, preto ich obchodníci musia ponúkať. Nie je to z lásky k Slovensku, ako hlásajú rôzne reklamné slogany, ale sú za tým peniaze, biznis,“ tvrdí minister Ľubomír Jahnátek.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska výroba nedokáže podľa ministra v tejto chvíli v plnom rozsahu pokryť množstvom ani druhovo kompletný sortiment všetkých potravín vyrábaných v severnom miernom podnebnom pásme. Je to dôsledok dlhoročného úpadku výroby potravín.
„V novom programovom období zahŕňajúcom roky 2014 až 2020 sme cielene zvýšenými dotáciami podporili zeleninárstvo, ovocinárstvo, ako aj chovy hospodárskych zvierat, aby sme zvýšili ponuku čerstvých vitamínov, mlieka a mäsa,“ povedal Jahnátek. Uviedol, že práve po týchto potravinách je zvýšený dopyt, pretože nemajú za sebou nijaký škandál.
„Potraviny vyrobené na Slovensku sú pod dôkladnou kontrolou, počnúc poľom, pokračujúc farmou a končiac potravinárskymi závodmi a predajňami,“ povedal Jahnátek. Je presvedčený, že cielené kontroly potravín, ako aj propagovanie kvalitných slovenských potravín prispeli k tomu, že podiel slovenských potravín na predaji dosiahol súčasných 62,4 percenta.
Únia potravinárov Slovenska, ako aj agentúra Gfk, ktorá analyzuje predaj potravín slovenského pôvodu pre Potravinársku komoru, tvrdia, že ponuka slovenských potravín v obchodoch je nedostatočná. Dosahuje len 50 percent.
„Na rozdiel od rezortu sledujeme ponuku na pultoch a nie podiel slovenských potravín,“ povedal Dušan Janíček, šéf Únie potravinárov. Bez ohľadu na metodiku je predaj slovenských potravín podľa Janíčka stále nízky. Slovensko síce vyrába veľa obilia a kukurice, z ktorých by sa dalo vyprodukovať dosť bravčového aj hydinového mäsa, ale chýbajú spracovateľské závody.
Táto situácia by sa podľa Jahnátka v priebehu nasledujúcich piatich rokov mala zmeniť. Do potravinárstva plánuje ministerstvo nasmerovať 270 miliónov eur, čo by malo zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov potravín.
„Nestačí však zvyšovať len výrobu, súčasne s tým je dôležité, aby sa poľnohospodári a potravinári spájali pri predaji. Pokiaľ bude predaj potravín roztrieštený, nedôjde k zásadnému obratu. Musia vzniknúť obchodné spoločnosti, ktoré ponúknu reťazcom väčšie množstvá a pestrejšiu škálu potravinárskych výrobkov,“ uzavrel Jahnátek.
Ktoré slovaciká sa míňajú najviac
Med a hydina sú najpredávanejšie slovenské potraviny. Ich bezkonkurenčné postavenie súvisí s tým, že domáci výrobcovia majú dobrú povesť. Slovenskí včelári ponúkajú med, ktorý nie je zmesou európskych, juhoamerických či čínskych medov.
„Spotrebiteľ je dnes náročnejší, ako bol pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi, hlavne je však informovanejší,“ vysvetľuje úspech slovenských výrobcov medu Jozef Paulen, jeden z mnohých poctivých včelárov.
Za posledné dva roky stúpol aj podiel predaja ovocia, ale stále je nedostatočný. Čo je to 44 percent? Na Slovensku začalo dozrievať stolové hrozno, ale v obchodoch ho nevidno. U ovocinára Viliama Zsideka vo Sv. Petre v okrese Komárno rastú novošľachtence Ondreja Korpása. Chuťovo, farebnosťou a aromatikou predstihujú produkciu z dovozu, ale na trhu o nich takmer nik nevie.
Úplne sa prepadla výroba zeleniny, jej podiel je len 38 percent, o 5 percent nižší. Keby mali také zeleninárske oblasti, aké má Slovensko, k dispozícii Číňania, dávno by boli boháči. U nás stále nad čímsi lamentujeme. Nájdu sa však takí, čo konajú. V Kameničanoch pri Ilave začali pestovať strapcové paradajky a nestačia uspokojovať dopyt.
Nepriaznivé skóre vo výrobe a v predaji potravín môžeme otočiť. Musíme si však viac veriť a využívať to, čo nám ponúka príroda a moderné technológie. Práve ony by mohli pri správnom investovaní priniesť viac čerstvých a kvalitných slovenských potravín.
(sd)