Oproti kontinentálnemu, teda európskemu manažmentu, ktorý využívajú ostatné automobilky, sa líši napríklad počtom manažérov na počet zamestnancov. Zatiaľ čo v prípade firiem na starom kontinente pripadá jeden riadiaci pracovník na pätnásť zamestnancov, vo Veľkej Británii a v Írsku je tento pomer jeden k piatim. Navyše oproti európskym firmám zdvíhajú britské spoločnosti platy oveľa viac v súlade s tým, ako sa ich podnikom darí, a s hodnotou, ktorú zamestnanci vytvárajú. Štúdie ukazujú, že európske firmy nevedia prepojiť výšku nákladov na odmeny a benefity s reálnym stavom firiem a výkonom jednotlivých zamestnancov. A to ani v čase, keď sa im darí, a už vôbec nie vtedy, keď má ich biznis problémy.
„Britskí manažéri komunikujú so svojimi zamestnancami zvyčajne nepriamym spôsobom. V porovnaní s nemeckými manažérmi sa považujú vo všeobecnosti za viac uvoľnených a menej prísnych. Niekedy to, čo sa zdá ako návrh, je v skutočnosti príkaz pre zamestnanca. Dôvodom je fakt, že Briti sú veľmi zdvorilí. Majú ľudský prístup k zamestnancom. Takisto britské firmy ponúkajú aj rôzne zamestnanecké benefity,“ povedal pre Pravdu Christopher Plant, výkonný riaditeľ Britskej obchodnej komory na Slovensku. Jaguar Land Rover, ktorý v závode pri Nitre plánuje zamestnať až 4-tisíc ľudí, má v rámci navrhovanej investície podľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu v zozname výstavby okrem lisovne, zvarovne, lakovne a skladu karosérií navrhnuté takisto školiace centrum, fitnescentrum pre zamestnancov, poštu, ale aj jasle.
Investície do zamestnancov
Britské spoločnosti investujú značné sumy aj do zaškoľovania svojich zamestnancov. Z doterajších skúseností ostatných automobiliek sa ukázalo, že na Slovensku je dostatok flexibilnej pracovnej sily. „Práve jedným z najvýznamnejších aspektov, pre ktoré zahraniční investori prichádzajú na Slovensko, je flexibilná, vzdelaná a ambiciózna pracovná sila. Produktivita práce robí Slovensko číslom jedna v rámci regiónu strednej a východnej Európy, čo je obrovskou komparatívnou výhodou, ktorá kompenzuje veľkosť trhu. V raste produktivity práce Slovensko dokonca predbehlo pôvodných 15 členských krajín Európskej únie. Práve tento aspekt je i jedným z hlavných dôvodov rozhodnutia firmy Jaguar Land Rover otvoriť závod v Nitre,“ doplnil Plant.
Na Slovensku je navyše stále relatívne vysoká miera nezamestnanosti, čo predstavuje voľnú pracovnú silu pre prichádzajúcich investorov. „Potenciálna dobrá skúsenosť značky Jaguar Land Rover môže byť dôležitá pre vytvorenie ,mosta' na Slovensko pre ďalších investorov z Veľkej Británie, prípadne z Indie (Jaguar Land Rover patrí pod indický Tata Motors, pozn. red.), podobne ako v nedávnom prípade postupne prichádzajúcich firiem z Južnej Kórey. Spolu s ďalšími drahými značkami montovanými na Slovensku je to ďalšie potvrdenie toho, že silnou stránkou Slovenska nie je lacná pracovná sila, ale atraktívny pomer medzi cenou a kvalifikáciou pracovnej sily,“ skonštatoval analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo.
Zamestnanci na britskom trhu sú však oproti Slovákom stále flexibilnejší, aj keď zároveň drahší. Funguje tam napríklad pracovný kontrakt nazývaný zero hour contract. Aktuálne tak pracuje okolo 700-tisíc Britov. V čase krízy mala novinka ľuďom pomôcť ľahšie sa zamestnať, a to najmä študentom a starším ľuďom. V praxi to funguje tak, že firma si vezme človeka na zero hour contract, pričom mu negarantuje počet opracovaných hodín v danom mesiaci ani jeho mzdu. Stáva sa, že ak firma nepotrebuje pracovníkov, ľuďom sa nemusí aj niekoľko mesiacov ozvať.
Zavolá si ich až vtedy, keď má zákazky. Firmy to však za posledné roky začali zneužívať. Takí ľudia totiž majú menej práv ako riadni zamestnanci alebo ľudia pracujúci na dohodu. Problém tiež je, že mnoho ľudí zo súčasne zamestnaných na zero hour contract nesmie pracovať popritom u iného zamestnávateľa. Zero hour contract však slovenská legislatíva nepozná, využíva sa skôr flexikonto, pri ktorom je zamestnanec bez zákaziek doma s časťou mzdy a pri expanzii si neodrobený čas dodatočne odpracuje.
Čo je pre firmy rozhodujúce
Na Slovensku aktuálne podniká vyše 150 britských firiem. Jednou z najznámejších a najväčších je slovenský top maloobchod Tesco Stores, ktoré zvažuje odchod zo Slovenska. Ďalšími významnými britskými investormi sú napríklad spoločnosti ako Amylum, Boxperfect, CP Holdings, KMF či Hi-Tech Mouldings. Podľa dostupných údajov sa celková výška investícií smerujúcich z Veľkej Británie na Slovensko za posledné tri roky pohybovala okolo 400 miliónov eur ročne. To znamená až 15. miesto v rebríčku najvýznamnejších investorov pôsobiacich na Slovensku. Investície z Veľkej Británie smerujú najmä do slovenského automobilového a elektrotechnického priemyslu. V tomto prípade ide najmä o výrobu komponentov a dodávateľské siete. Britské investície smerujú vo výraznej miere aj do sektorov ako napríklad IT či cestovný ruch, ktoré spadajú do kategórie pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou.
„Existuje obrovské množstvo aspektov, ktoré stimulujú prílev zahraničných investorov a rozsah ich činnosti v cudzej krajine. Výška daní a daňové stimuly sú len jednou z mnohých možností, ktoré zavážia. Prvé, čo potenciálny investor zvažuje, je politická stabilita v krajine a postoj vlády k zahraničným investíciám. Ďalším významným faktorom je poloha krajiny. Strategické umiestnenie, akým disponuje práve Slovensko, je obrovskou výhodou, ktorou sa nemôže pochváliť hocikto,“ doplnil Plant. Zvažovanými aspektmi je aj výška hrubého domáceho produktu, rast ekonomiky, inflácia, zamestnanosť, úroveň vzdelania, kvalifikácie obyvateľstva a produktivita práce. „Práve v tejto oblasti Slovensko exceluje. Zvažovanie výšky daní a daňových stimulov prichádza až vo finálnej fáze výberu hostiteľskej krajiny, keď sú v hre už len dve až tri krajiny,“ dodal Plant.
Dobré správy pre ekonomiku
Príchod štvrtej automobilky na Slovensko výrazne pocíti domáca ekonomika, ale nie hneď. Vzhľadom na to, že podstatná časť tejto investície bude pravdepodobne dovezená – najmä stroje, vplyv na hrubý domáci produkt počas investičnej fázy nebude až taký značný. „Predpokladáme, že rast HDP by v najbližších troch rokoch mal byť vďaka samotnej výstavbe závodu zvýšený kumulatívne zhruba 0,6 percenta,“ odhaduje analytik Tatra banky Boris Fojtík. Zaujímavejší by mal podľa neho byť vplyv samotnej produkcie. Za predpokladu, že automobilka by vyrábala na maximálnej možnej úrovni kapacít, HDP by malo vzrásť kumulatívne zhruba o 1,2 percenta. „Tento efekt by sa však mal do ekonomiky dostávať postupne, keďže neočakávame, že výrobné kapacity budú vyťažené na maximum hneď v úvodných rokoch chodu automobilky,“ tvrdí Fojtík.
Ekonomika si polepší nielen vďaka automobilke, ale aj vďaka zákazkám pre subdodávateľov. Platí totiž pravidlo, že jedno pracovné miesto v automobilke na seba doteraz naviazalo ďalšie tri pracovné miesta u dodávateľov. „Stále je tu priestor na vytvorenie ďalších 3– až 6-tisíc pracovných miest. Rovnako mzdy, ktoré sú už teraz v priemyselných odvetviach tretie najvyššie, za rok 2014 to bolo 1138 eur, by si mali minimálne udržať priemerné tempo rastu 6 percent z posledných piatich rokov. Preto by aj efekt na rast HDP mal byť rádovo vyšší, ako sú odhadnuté priame efekty,“ doplnil Fojtík.