Šéf Váhostavu: Firma začína byť opäť zisková, splatí všetky dlhy

Kauza Váhostav niekoľko mesiacov otriasala slovenskou politickou scénou. Firma najprv neplatila dlhy malým veriteľom a napokon sa dostala do reštrukturalizácie, pri ktorej chcela odpísať časť dlhov, aby neskrachovala. Väčšinu pohľadávok voči Váhostavu napokon od firiem kúpi štát a bude si ich vymáhať. Marián Moravčík, generálny riaditeľ spoločnosti Váhostav, poskytol denníku Pravda exkluzívny rozhovor, v ktorom tvrdí, že firma začína byť zisková a splatí 100 percent dlhov. Moravčík potvrdil, že financie do Váhostavu prúdili aj zo schránkových firiem, ale odmietol, že by bol tok aj opačný.

24.08.2015 07:00
Marián Moravčík, Váhostav, Generálny riaditeľ Foto: ,
Nie som samovrah, povedal šéf Váhostavu Marián Moravčík k tomu, či by ešte raz pripustil ponuku na diaľnicu pod nákladovú cenu. Firma podľa neho už spláca všetky záväzky načas.
debata (70)

Vlani v októbri ste v rozhovore pre náš denník priznali, že firma bola zle riadená. Majú zistenia po vašom predchodcovi už reálnu trestnoprávnu dohru?
Ak by spoločnosť nebola zle riadená, neskončila by tak, ako skončila. Čiže na mojom tvrdení sa nič nezmenilo. Trvám na tom. Bola zle riadená. Všetky právne kroky, ktoré bolo treba podniknúť, sme podnikli a ďalej to je už mimo nás. Celé staré vedenie tu už v podstate nepracuje a polícia má všetky dokumenty. Všetko, na čo sa polícia pýtala, sa dozvedela. Ďalej je to už mimo mňa.

Koľkokrát ste v tejto veci vypovedali?
Dvakrát.

Fakt je, že diaľnicu D1 Dubná Skala – Turany vysúťažil Váhostav za minulej vlády za cenu pod nákladmi. Kto je za to zodpovedný?
Toto je predmetom vyšetrovania polície. Či predchádzajúce vedenie vtedy, keď súťažilo o Dubnú Skalu, vedelo o tom, že tá cena je podseknutá a nedá sa za ňu úsek postaviť, alebo si mysleli, že Dubnú Skalu je možné postaviť za tú cenu, ktorú vtedy ponúkli. Dnes už vieme výsledok. Vieme, že tam chýba zhruba 35 miliónov a to je nákladová cena.

Aké boli motívy minulého vedenia, keď išli do ceny pod nákladmi?
Ťažko mi je to dnes posudzovať. Nech poviem hocičo, je to len môj subjektívny názor, ktorý ak nie je správny, mohol by im uškodiť, čo by som bol veľmi nerád. Dnes to zažívam na vlastnej koži. Ideme do súťaží a dávam si veľký pozor, aby sa nič obdobné nestalo. To znamená, že pri formovaní ceny dnes máme ceny podložené vlastnými kalkuláciami a ponukami subdodávateľov. Vylučujem, že by sme dnes mohli dať ponuku, za ktorú by sme nevedeli postaviť dielo. Ako sa to stalo vtedy, či to bolo takto podložené, to naozaj netuším.

Ponuky pod náklady teda Váhostav už nepodá?
Nie. Nie som samovrah.

O reštruktura­lizácii sa šepkalo už dlhšie. Mnoho ľudí riešilo, či bude, alebo nebude. Dá sa povedať, že subdodávatelia, ktorí išli s Váhostavom stavať diaľnice, išli do rizika?
Ťažko povedať, čo sa šepkalo a čo nie. Ja som tu síce v tom čase nebol, ale, samozrejme, pýtal som sa, ako to celé fungovalo. Naozaj sa do poslednej chvíle zvažovalo, či je nutné ísť do reštrukturalizácie. Každému bolo jasné, že túto firmu by to mohlo aj pochovať. Viem, že vedenie sa do poslednej chvíle bránilo tomu, aby sa to takto skončilo. Až nastal moment, že sa začali kopiť avíza o konkurze a v prípade, že by sa tento krok neodvrátil tým, že sa firma dostane pod ochranu súdu formou reštrukturalizácie, táto spoločnosť mohla skončiť v konkurze.

Mnohí ľudia na Slovensku nepovažovali za dostatočné vysvetlenie kauzy tým, že Váhostav zriadil stránku mrzinasto.sk. Niektorí to doslova považovali za cynické. Bola stránka dobrým krokom?
Nič iné nám nenapadlo.

Funguje ešte aj dnes?
Funguje aj dnes. Zvažujeme, že urobíme jej aktualizáciu. Doplníme všetky informácie hneď, ako nám bude jasné, akým spôsobom sa budú vykupovať pohľadávky, kedy ten proces nastáva. Budeme tam zverejňovať informácie, kedy a aké sumy budú vyplácané z reštruktura­lizácie a tak ďalej. Ja si myslím, že tí, ktorí reálne budú ďalej fungovať, tým to bude nápomocné. Na jednom mieste si budú môcť nájsť všetky informácie, ktoré budú potrebné.

Hneď ako pán Široký dostane súhlas od partnera, celú situáciu o financovaní bude vysvetľovať. Na tom sa nič nemení.

Zdá sa, že stránka má v súčasnosti iný názov. Prečo?
Ona mala vždy dva názvy domén. Mrzinasto.sk a vahostav-restrukturali­zacia.sk. To znamená, že vy aj keď si zvolíte mrzinasto.sk, automaticky vás to presmeruje na tú druhú doménu. Nič sa nezmenilo.

Za Váhostavom stojí podnikateľ Juraj Široký. Bude celú kauzu vysvetľovať pred médiami? Počas procesu reštrukturalizácie sľúbil, že vysvetlí celé pozadie kauzy.
Posledné vyjadrenie je, že hneď ako dostane súhlas od partnera, celú situáciu o financovaní bude vysvetľovať. Na tom sa nič nemení. Viem, že tieto veci sa už riešili na inom fóre, že prebieha policajné vyšetrovanie, kde túto otázku už dostal. Neviem, či dostal súhlas od partnera, že môže vypovedať. To sú všetko veci, ktoré idú mimo mňa a týkajú sa pána Širokého.

Bolo podozrenie, že vo výbore veriteľov boli schránkové firmy, ktoré mali byť napojené na majiteľov Váhostavu. Viete garantovať, že peniaze z Váhostavu nekončili v daňových rajoch?
Peniaze nikdy neskončili ani neskončia v daňových rajoch. Nie je na to žiadny dôvod. Všetky úhrady veriteľom budú zrealizované v súlade s reštruktura­lizačným plánom.

Boli tu podozrenia z tunelovania?
Nie. Musíme sa pozrieť trochu na históriu, pretože z nej vyplýva fakt, že vaša otázka nie je namieste. Váhostav bol v určitej finančnej situácii, ktorá bola veľmi zlá. Nemal obratový kapitál. Vplyvom toho, že mal zle vysúťažené zákazky a nemal dostatočný objem prác, netvoril zisk, neznížil svoje fixné náklady, neprepustil polovicu pracovníkov a prejedal svoju podstatu. Nemáte robotu, netvoríte zisk. Máte síce nejaký obratový kapitál, no ten sa vám stále znižuje, pretože výplaty idú, zisky nie sú a stále máte menej a menej, až dôjdete po situáciu, v ktorej sa Váhostav ocitol. Vtedy sa rozhodol pristúpiť k reštruktura­lizácii. Lenže ani do reštrukturalizácie nedokážete ísť tak, že nezískate nové finančné prostriedky. Reštrukturalizácia by nikdy nedopadla dobre, ak by Váhostav ostal s tým malým obratovým kapitálom, ktorý mu ostal a ešte ho neprejedol. Aj ten bol v podstate tvorený dodávateľskými úvermi. To znamená, že peniaze, ktoré točil Váhostav pred reštrukturali­záciou, boli z väčšej časti peniaze dodávateľov, ktoré im spoločnosť nezaplatila. Situácia bola však už veľmi zlá, pretože málo firiem chcelo s Váhostavom spolupracovať tak, že vykoná prácu a dá spoločnosti splatnosť 30 dní. A teda aj objem dodávateľského úveru sa stále znižoval. Čo je ešte väčšia tragédia pre firmu, pretože už nedokáže vyrábať ani ten malý objem, ktorý robila. To je v podstate smrť. Vtedy prišla reštrukturalizácia, ktorá by však nebola úspešná, keby spoločnosť nezískala ďalšie dodatočné zdroje. Zdroje získala od tzv. schránkových firiem. Tie peniaze do Váhostavu prišli. Váhostav nikdy neposlal na žiadne schránkové firmy ani nič do zahraničia, čo by nesúviselo s nákupom materiálu alebo technológií. Žiadne tunelovanie, nič neodišlo. Váhostav nikto nevykradol. On sa prežral sám. Peniaze sem prišli a nie odišli. Počas reštrukturalizácie je dôležité, aby sa hradili všetky záväzky a nie je možné vytvárať ďalšie dlhy. Preto bolo dôležité, aby ten kapitál do spoločnosti prišiel.

Kto mohol, ten si kopol. Po druhé, my sme boli oveľa bližšie k voľbám, ako bol Doprastav. Ak by išiel Váhostav do reštrukturalizácie ešte o pol roka neskôr, myslím si, že by to neprežil.

Ďalším problémom bola 25-ročná, neskúsená správkyňa reštrukturalizácie. Považujete spätne za dobrý krok, že si ju Váhostav vybral?
To je subjektívny názor. Bola to najviac medializovaná reštrukturalizácia, ktorú poznám, a aj napriek tomu, že všetci hovoria, že je mladá a neskúsená, myslím si, že ju zvládla bez väčšieho zakopnutia. Poznám starých, skúsených správcov, ktorí nezvládli reštrukturalizácie. Mala za sebou skúsený tím ľudí, ktorý to s ňou celé robil. Správca je síce osoba zodpovedná, na ktorej to celé visí, no nikdy nerobí reštrukturalizáciu jeden človek. Môže sa to stať v prípade malého podniku.

Prečo reštrukturalizácia dlhov Doprastavu prebehla hladko a pri Váhostave už nie?
Osobne si myslím, že je to dané dvoma vecami. Pán Široký je vďačná politická téma. A kto mohol, ten si kopol. Po druhé, my sme boli oveľa bližšie k voľbám, ako bol Doprastav. Ak by išiel Váhostav do reštrukturalizácie ešte o pol roka neskôr, myslím si, že by to neprežil. Teraz by to bolo ešte horšie, pretože k voľbám sme bližšie. Každý, kto mohol, hoci tomu vôbec nerozumel, vyjadroval sa. Kto nešiel proti Váhostavu, nešiel s dobou. My na rozdiel od Doprastavu neodpíšeme nikdy nič. V konečnom dôsledku musíme zaplatiť 100 percent. Inak firma ozdravená nebude.

Aká je teda v súčasnosti v spoločnosti situácia?
Dnes je Váhostav stabilnou firmou. Máme zazmluvnených všetkých dodávateľov, ktorým sme za prvý polrok vyplatili vyše 100 miliónov eur. Nemáme ani jedno euro po lehote splatnosti. Váhostav funguje stabilne. Za šesť mesiacov sme napriek tomu, že sme na Dubnej Skale urobili stratu zhruba 5,5 milióna, mali zisk 1,4 milióna. Za prvý polrok sme urobili taký obrat, aký urobil Váhostav za celý minulý rok. Do konca roka zdvojnásobíme obrat minulého roku. Čo sa týka hospodárskeho výsledku, budeme ziskoví, a to Váhostav nebol posledné tri roky. Nebudem hovoriť čísla, aby som to veľmi nepredbiehal, ale ten čas príde a bude to nad očakávania všetkých. Firma sa vnútorne očistila, znížili sme fixné náklady a zvýšili produktivitu práce. Napriek tomu, že sme dosiahli také výsledky, zvýšili sme zhruba o 10 percent priemernú mzdu našich ľudí. Týka sa to najmä robotníkov. To znamená, že naši ľudia zarábajú viac, ale aj viac produkujú.

Ako sú na tom subdodávatelia? Dnes sa už nemusia báť, že neuvidia svoje peniaze?
Subdodávatelia dnes, naopak, prichádzajú k nám z rizikových firiem, ktoré sú na trhu, pretože stále sú firmy, ktoré sú na tom zle, a nie sú to malé firmy. Dodávatelia sa k nám hlásia a robia s nami s radosťou, pretože vedia, že je na nás spoľahnutie.

Aké máte vyhliadky do budúcnosti?
Zdvojnásobíme objem výroby oproti minulému roku. To znamená, že ak v minulom roku bol objem výroby zhruba 110 miliónov a firma bola na tom skutočne veľmi zle, tento rok máme naplánovaný objem výroby niekde na úrovni 220 miliónov. Čím budeme druhá alebo tretia najvýkonnejšia stavebná firma na Slovensku a budeme skokanom roka z pohľadu objemu výroby. Pričom nezvyšujeme počet zamestnancov, ale robíme to vďaka zvyšovaniu produktivity práce.

Bolo aj nejaké prepúšťanie?
Čo sa týka celkového počtu pracovníkov, zvýšili sme počet pracovníkov tak v matke Váhostavu, tak aj v dcérskej spoločnosti Prefa. Ale, samozrejme, boli aj prepúšťania ľudí, ktorí sa nestotožnili s tým, že musia pracovať na 120 percent. S tými sme sa rozlúčili.

Do reštrukturalizácie vstúpil aj štát. Koľko veriteľov odpredá svoj dlh štátu za polovičnú hodnotu?
Podľa interného odhadu, ktorý sme si spravili, zo 689 veriteľov zhruba 96 až 97 percent svoje pohľadávky odpredá štátu a zvyšok si ich nechá.

Môžu veritelia, ktorí svoje pohľadávky neodpredajú štátu, dostať svoje peniaze skôr alebo vyššiu sumu?
Nie.

Ako teda bude Váhostav v prvých piatich rokoch vyplácať svojim veriteľom 18,75 percenta dlžnej sumy?
Podľa reštrukturali­začného plánu dostávajú veritelia počas štyroch rokov rovnomerne istú sumu. Stále rovnakú. Či my to budeme platiť štátnej firme, alebo priamo veriteľovi, nám to je jedno. Nám sa mení len subjekt. Veritelia dostávajú stále rovnako. Z pohľadu Váhostavu sa nič nemení.

Čo musia veritelia urobiť, aby dostali svoje peniaze?
Nič. V prípade, že si zmenili číslo účtu, mali by nám to dať vedieť.

Kedy začnú veritelia dostávať svoje peniaze?
Prvá väčšia splátka na úrovni okolo 5 miliónov je na pláne 30. 6. 2016.

Z akých peňazí a ako sa bude vyplácať ďalšia časť záväzkov po piatich rokoch od schválenia reštrukturali­začného plánu do výšky 50 percent?
Keďže k zmene zákona došlo počas procesu reštrukturalizácie a tá zmena zákona hovorí o tom, že po skončení procesu reštrukturalizácie je zvyšná časť záväzku do výšky 50 percent splatná, náš reštrukturalizačný plán o tom vôbec nehovorí. Náš plán hovorí o tom, čo sa bude diať počas piatich rokov. Zároveň bol prijatý zákon, že po uplynutí piatich rokov sa automaticky stáva splatná zvyšná časť. Sú dva scenáre. Buď firma bude tvoriť počas obdobia piatich rokov rezervu na to, že po uplynutí tej doby to musí splatiť, obrazne povedané, že si bude šetriť, aby tie peniaze potom mala. Čo je podmienené tým, že musí mať dostatok zákaziek. Alebo časť nelikviditného majetku bude vo štvrtom, piatom roku predávať tak, aby tie peniaze mala. Ale ďalším variantom je, že si firma zoberie bankové financovanie, aby si tú splátku vedela rozdeliť ešte na dlhšie časové obdobie.

Ktorý scenár je pravdepodobný pre Váhostav?
Podľa mňa to bude kombinácia. Časť finančných zdrojov budeme mať už pripravených, časť budeme financovať z nejakých iných zdrojov. Tých scenárov môže byť ešte veľa. Môže prísť napríklad investor, ktorý prejaví záujem o našu spoločnosť.

Ostáva ešte druhá polovica dlhov, ktoré by mali predstavovať majetkové práva na akciách firmy alebo na vlastných zdrojoch Váhostavu. Kedy sa ľudia dostanú k týmto peniazom?
Ďalších 50 percent bude firma vyplácať z dividend, ktoré bude firma tvoriť. To znamená, že tak ako napríklad za tento rok bude mať spoločnosť predpokladajme zisk na úrovni 8 miliónov. Vytvorí teda dividendu, ktorá bude po zdanení na úrovni 6,5 alebo 7 miliónov eur, tak to sú peniaze, ktoré, ak by už bola spoločnosť po reštrukturalizácii, idú na výplatu veriteľov Váhostavu.

Kedy sa teda reálne ľudia budú môcť dostať k tým peniazom?
Prvý rok po skončení reštrukturalizácie. Spoločnosť bude môcť tvoriť zisk, tak ako aj teraz, a reálne sa začnú veritelia dostávať k ďalším finančným prostriedkom.

Veritelia však budú musieť byť majiteľmi akcií.
Akcionár ponúkol 49-percentný podiel akcií veriteľom, ktorí zostali v reštruktura­lizácii. Po tom, čo bude jasné, kto sú tí veritelia, pretože v súčasnosti sa rozhodujú o odpredaji štátu, akcionár rozdelí 49-percentný podiel akcií medzi veriteľov, ktorí ostanú a prejavia záujem.

Veritelia, ktorí sa rozhodnú odpredať svoju pohľadávku štátu, sa teda k druhej polovici dlhov týmto spôsobom nebudú vedieť dostať.
Tak by to teoreticky malo byť.

Budú si musieť veritelia akcie kupovať alebo sa budú rozdeľovať bezplatne?
Akcie budú pre veriteľov bezplatné.

Cesta k splateniu dlhov vedie cez zákazky. Najbližšie sa bude otvárať diaľnica D1 v úseku Jánovce – Jablonov pri Levoči, ktorú ako člen konzorcia stavia aj vaša firma. Bude úsek odovzdaný načas?
Diaľnica je fyzicky hotová. Teraz sa tam realizuje už len inštalácia vodorovného dopravného značenia. Diaľnica bude určite odovzdaná načas.

Diaľnica mala byť otvorená už počas minulého leta. Prečo došlo k takému výraznému zdržaniu?
Na diaľnici je jeden úsek, ktorý je vo svahu. Kopec, v ktorom je urobený zárez diaľnice, vykazoval známky zosuvu. Hrozilo teda, že celý svah by mohol spadnúť na diaľnicu, ako sa to nedávno stalo v Česku. Aby sme tomu predišli, po dohode s Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) sme začali robiť stabilizáciu svahu. Nebyť toho diaľnica je už dávno sprejazdnená.

Stálo za zdržaním opäť aj neplatenie subdodávateľom?
Pri Jánovciach si myslím, že nie. Čiastočne z tohto dôvodu došlo k zdržaniu na Dubnej Skale. Aj keď aj tam sme mali povodňovú udalosť. Minulý rok v máji sa Váh rozvodnil natoľko, že podmylo celú diaľnicu. Následky sme odstraňovali viac ako dva alebo tri mesiace.

Čo sa deje na stavbe diaľnice okolo Ružomberka v úseku Hubová – Ivachnová?
Náš percentuálny podiel v konzorciu, ktoré stavia túto diaľnicu, je 30 percent. My robíme mosty pred a za tunelom. NDS pozastavila razenie tunela najmä preto, lebo si chce preveriť, či svah, cez ktorý sa razí, padá, alebo nie. Existujú dve možnosti. Prvá je, že tunel sa predĺži. V prípade, že svah bude rizikový, je to variant, ktorým sa NDS pravdepodobne vydá. Ak svah nebude rizikový, ostáva v hre pôvodná trasa.

Kedy bude známe, či svah rizikový je, alebo nie?
To nie je také jednoduché. V kopci sa robia vrty. Po fixácii sa pohyb kontroluje napríklad o mesiac, dva alebo tri. Funkčná vzorka je 6 mesiacov.

Dôjde teda k zdržaniu dostavby tohto úseku?
Toto nie je kritická cesta. Tunel nebol rozhodujúci pri tom, keď sa určoval termín dostavby diaľnice. Ak sa NDS rozhodne počas troch až štyroch mesiacov, stále je možné dokončiť diaľnicu v pôvodnom termíne. Samozrejme, potom to závisí od zvýšeného nasadenia kapacity práce.

Uchádzate sa aj o pripravovanú výstavbu D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec?
Práve do D3 sme nešli. Mali sme len záujem. Nakoniec sme sa rozhodli, že ideme do súťaží na východ, kde máme svoju základňu. Išli sme do obchvatu Prešova a do úseku Budimír – Bidovce.

Prečo ste sa rozhodli nesúťažiť o D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec?
V tom čase sme nemali potrebné referencie, aby sme sa mohli o výstavbu uchádzať. Budeme mať záujem robiť tam subdodávky.

Čo je pre Váhostav v súčasnosti najdôležitejšie?
Pre nás je v súčasnosti najdôležitejšie, aby sme mali zákazky. Viem, že verejnosti sa to veľmi zle počúva, že Váhostav zase ide do zákaziek a súťaží. V prípade, že to nebudeme robiť, nebudeme schopní splácať naše záväzky. Pokiaľ nebudeme mať robotu, nebudeme zarábať, a keď nebudeme zarábať, nebudeme vedieť splácať. Napriek tomu, že dnes to mnohokrát pociťujeme aj zo strany štátu, že sa na Váhostav pozerá cez prsty, pôjdeme do každej súťaže a budeme sa biť o každú zákazku, pretože je to pre nás existenčne dôležité. Nedávno sme ako jediní povedali, že sa ideme uchádzať o stavbu Národného futbalového štadióna. Ostatné firmy s médiami nekomunikovali vôbec alebo len stroho. Boli sme vytrhnutí z kontextu, že zase Váhostav. Aké je očakávanie verejnosti? Že budeme ticho sedieť v kúte? Tak v tom prípade sme skončili. Je to pre nás dôležité.

Máte aj iné významné zákazky?
Napríklad teraz sme vyhrali zákazku pre významnú finančnú skupinu na Slovensku. Ideme stavať administratívne centrum. Nerobíme len pre štát. Sme zaujímaví aj pre súkromné spoločnosti. Znovu sa dostávame do hry pri vodohospodárskych stavbách. Snažíme sa ísť do všetkých tendrov na výstavbu čističiek, kanalizácií. Niekde sme už uspeli, inde dúfame, že uspejeme. Ak nie ako hlavný dodávateľ, tak ako subdodávateľ. Dnes je v stavebníctve kapacitne preťažený celý trh. Cena subdodávok vzrástla priemerne o 20 percent. To znamená, že je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Kto dnes nemá vlastných zamestnancov, trpí. Nezoženie tesára, železiara a podobne.

Máte dostatok zamestnancov?
Máme 1 500 zamestnancov. Ak by sme ich mali 2 500, dnes ich uživíme. Máme výhodu oproti tým, ktorí sem prišli a sú len priekupníci. Ide napríklad o zahraničné firmy, ktoré sem len prídu, vyhrajú tender, ale v konečnom dôsledku nakúpia tú prácu len u domáceho stavebníka, ktorý sa dostáva do nevýhodnej polohy, pretože väčšiu maržu získava zahraničná firma. Do budúcnosti by som na mieste štátu zvážil, ako lepšie ochrániť domáci stavebný trh. Myslím si, že ochrana domáceho stavebného trhu funguje všade na svete.

Marián Moravčík

študoval ekonómiu v Rusku. Od roku 2012 do roku 2014 pracoval ako výkonný riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Predtým podnikal a pracoval ako externý konzultant pre rôzne advokátske kancelárie v podnikoch, ktoré sa dostali do procesu reštrukturalizácie. Od roku 1997 do roku 2006 zastával post generálneho riaditeľa spoločnosti FTC, ktorá sa zaoberala spracovaním dreva na Slovensku a v Rusku. Od 1. októbra 2014 je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti Váhostav.

© Autorské práva vyhradené

70 debata chyba
Viac na túto tému: #reštrukturalizácia #Váhostav #Marián Moravčík