Ukrajina je pred bankrotom. Jej dlh vlastní hazardér

Sedem mesiacov ťahajúce sa rokovania o reštrukturalizácii ukrajinského dlhu sa začínajú čoraz viac podobať na rokovania veriteľov s gréckou vládou o novom finančnom balíčku pomoci. Ukrajina bije na poplach, že ak medzinárodní veritelia neustúpia a neodpustia jej časť dlhu vo výške 23 miliárd dolárov, krajine hrozí bankrot. Do tohto stavu sa dostala následkom zlého hospodárenia a konfliktu so separatistami na východe krajiny. Odpustenie dlhu by však bol zo strany veriteľov nežiaduci precedens, ktorý by neskôr mohli požadovať aj ďalšie zadlžené krajiny.

13.08.2015 12:00
ukrajina Foto: ,
Ukrajinská vláda je nútená pristupovať k radikálnym škrtom, ktoré pociťujú predovšetkým bežný ľudia. Mnohí z nich preto pre finančné ťažkosti rozpredávajú svoj majetok na trhoch.
debata (83)

Reštrukturalizáciou zahraničného dlhu štátu a štátnych organizácií chce Kyjev ušetriť do roku 2018 viac ako 15 miliárd dolárov a len v tomto roku by táto úľava mohla byť vo výške 5,3 miliardy do­lárov. Reštrukturalizácia je súčasťou záchranného programu v objeme 40 miliárd eur od Medzinárodného menového fondu a Európskej únie.

Práve s predstaviteľmi fondu a hlavnou skupinou zahraničných súkromných veriteľov včera v San Franciscu rokovala ukrajinská ministerka financií Natalija Jarešková. V San Franciscu totiž sídli najväčší veriteľ Ukrajiny americká spoločnosť Franklin Templeton, jeden z najväčších správcov majetku na svete. Kým Kyjev chce, aby veritelia pristúpili na zníženie istiny dlhopisov, tí odpis hodnoty dlhov odmietajú a navrhujú len predĺženie ich splatnosti. Ekonómovia označujú práve túto formu reštrukturalizácie za najvhodnejšiu, pretože krajina zoškrtá výdavky, na ktoré nemá prostriedky, a podľa toho sa upraví splátkový kalendár tak, aby bola schopná svoje dlhy splácať.

Včerajšie stretnutie označila Jarešková za kľúčové a definitívne. Do našej uzávierky sa rokovania neskončili. Ešte pred ich samotným skončením však prenikli informácie, že Jarešková prišla do San Francisca s návrhom na odpísanie 40 percent ich dlhu, pričom veritelia boli podľa včerajších návrhov ochotní reštrukturalizovať maximálne päť percent. Výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová nedávno uviedla, že fond by mohol pokračovať v požičiavaní peňazí Ukrajine aj v prípade, že rokovania Kyjeva o reštruktura­lizácii dlhu skrachujú a krajina nebude schopná plniť svoje záväzky.

Nalievanie peňazí do Kyjeva

Celkovo by mala Ukrajina počas nasledujúcich štyroch rokov získať od medzinárodných veriteľov zahŕňajúcich aj Európsku úniu okolo 40 miliárd dolárov. Európska komisia krajine koncom júla v mene Európskej únie uvoľnila pôžičku vo výške 600 miliónov eur. Ide o prvú splátku v rámci nového programu Makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu v súhrnnej výške 1,8 miliardy eur. Medzinárodný menový fond sa ešte v júli dohodol s Ukrajinou na opatreniach, ktoré sú potrebné na uvoľnenie ďalších 1,7 miliardy dolárov z úverového programu. Dohodu ešte musí schváliť vedenie fondu. Program je rozdelený do štyroch rokov a jeho celkový objem dosahuje zhruba 17,5 miliardy dolárov. V marci dostal Kyjev od MMF prvých päť miliárd dolárov.

V prípade peňazí od únie ide o tretí program finančnej pomoci Ukrajine od roku 2010. Za vlaňajšok poslala Európska komisia krajine 1,36 miliardy eur. Makrofinančná pomoc je nástroj únie umožňujúci reagovať na problémy partnerských krajín s platobnou bilanciou. Doplňuje pomoc poskytovanú Medzinárodným menovým fondom. Úvery sú financované prostredníctvom pôžičiek EÚ na kapitálových trhoch. Získané peniaze sú následne za podobných finančných podmienok ďalej požičiavané prijímajúcim krajinám.

Ukrajinský štátny dlh predstavuje 57 percent hrubého domáceho produktu. Tri miliardy dolárov dlhuje Ukrajina Rusku, pričom tento dlh je splatný okamžite, pokiaľ štátny dlh Ukrajiny dosiahne 60 percent HDP. Inak krajina musí vyrovnať tieto pohľadávky do konca tohto roka.

Ako uviedol britský týždenník The Economist, polovicu ukrajinského štátneho dlhu drží spomínaný Franklin Templeton na čele s Michaelom Hasenstabom. Jeho firma sa zameriava na špekulatívne skupovanie štátneho dlhu za nízke ceny. Economist uviedol, že mnoho ľudí Hasenstabovo podnikanie považuje za gigantický morálny hazard. Jeho investície do írskych dlhopisov mu priniesli vysoké výnosy len vďaka záchrannému programu zo strany EÚ a MMF. Hasenstab minul v roku 2011 za írske dlhopisy 11 miliárd dolárov, ale vďaka záchranným balíčkom EÚ a MMF za peniaze daňových poplatníkov na dlhopisoch urobil 14-percentný výnos.

Bez hlbokých reforiem to nepôjde

Ukrajinská ekonomika sa v nasledujúcich rokoch nepohne smerom nahor bez toho, aby neurobila zásadné reformy. Tie sú takisto podmienkou medzinárodných veriteľov, ktorí už niekoľko rokov nalievajú do krajiny peniaze. Medzi silné stránky tamojšieho hospodárstva patrí predovšetkým strategická pozícia medzi Ruskom a Európskou úniou, takisto veľký potenciál využitia poľnohospodárstva a kvalifikovaná lacná pracovná sila. Naopak, medzi slabé stránky možno zaradiť slabú diverzifikáciu ekonomiky a závislosť od cien dovážaného plynu. Krajinu trápi aj vysoká zadlženosť súkromného sektora, politická nestabilita, ktorá ťažko umožňuje presadzovanie konzistentnej politiky, slabý bankový sektor a pretrvávajúce nedostatky v podnikateľskom prostredí.

„Je potrebné, aby Ukrajina skutočne spravila hlboké reformy vo všetkých oblastiach, od nastavenia podmienok podnikania, legislatívy cez boj s korupciou po vymožiteľnosť práva. Poviem to inak. Ešte v roku 1990 boli napríklad Poľsko aj Ukrajina na porovnateľnej úrovni, pokiaľ ide o HDP (hrubý domáci produkt, pozn. red.) na osobu, ten dosahoval 5¤967 dolárov v Poľsku a 5¤859 dolárov na Ukrajine,“ povedal pre Pravdu Grzegorz Sielewicz, hlavný ekonóm Coface pre strednú a východnú Európu. Po 20 rokoch je táto úroveň HDP na osobu v Poľsku takmer trojnásobne vyššia než na Ukrajine. Koncom roku 2012 to bolo 22¤162 dolárov k 7298 dolárom. Na druhej strane Ukrajina predstavuje obrovskú ekonomiku so 45 miliónmi obyvateľov.

„Napríklad naša spoločnosť hodnotí vo svete 159 krajín z hľadiska ich rizika nesplácania zo strany podnikov v danej krajine v rámci ich obchodných operácií v krátkodobom horizonte. Do úvahy sa zároveň berú politické či ekonomické ukazovatele. Ukrajina má dnes najnižší rating D, teda je tam veľmi vysoké riziko platobnej neschopnosti. Čelí vysokej miere korupcie, rizikám pri viacerých ukazovateľoch ako politická sloboda a štátne regulácie. Boj s korupciou hodnotí negatívne aj Svetová banka. Krajina potrebuje skutočne hlboké reformy, aby sa stala konkurencieschopná a jej ekonomika sa zlepšovala,“ doplnil Sielewicz.

© Autorské práva vyhradené

83 debata chyba
Viac na túto tému: #dlh #bankrot #Ukrajina