Reagoval tak na prekvapivé rozhodnutie čínskej centrálnej banky devalvovať oficiálny kurz. Euro k doláru vystúpilo na najvyššiu úroveň za jeden a pol týždňa. Analytici hovoria o eskalácii menovej vojny.
Jüan oslabil zhruba o dve percentá na 6,3391 jüanu za dolár. Dostal sa tak najnižšie od septembra 2012 a zaznamenal najprudší denný pokles od roku 1994. Čínska centrálna banka znížila stredný kurz, od ktorého sa môže trhový kurz každý deň odchýliť maximálne o dve percentá, na 6,2298 jüanu za dolár. V pondelok administratívno stanovený kurz predstavoval 6,1162 jüanu.
Centrálna banka svoj krok označila za „jednorazové znehodnotenie“ a vysvetlila ho zmenou spôsobu, ktorým bude oficiálny kurz odteraz určovať. Podľa mnohých ekonómov je ale cieľom tohto kroku posilnenie konkurencieschopnosti čínskeho hospodárstva. Ekonómovia tiež upozorňujú, že devalvácia jüanu by mohla prinútiť americkú centrálnu banku (Fed) k odkladu pripravovaného zvýšenia úrokových sadzieb.
Z neistoty ohľadom načasovania rastu úrokov v USA v utorok ťažilo euro. Jednotná európska mena vykazovala krátko pred 17:00 SELČ rast o zhruba 0,2 percenta na 1,1038 USD. Počas dňa sa ale vyšplhala až na 1,1089 USD. Dolár k japonskému jenu pridával 0,2 percenta na 124,87 JPY.
Devalvácia čínskej meny sa negatívne prejavila aj na akciách – amerických aj európskych. Trhy sa obávajú, že slabšia čínska mena postihne konkurencieschopnosť firiem v USA i v Európe.
Kroky Číny môžu spustiť vlnu devalvácií
Globálna menová vojna vstúpila devalváciou čínskeho jüanu do novej a kritickej fázy. Krok Pekingu by totiž mohol odštartovať vlnu devalvácií v ďalších krajinách a zbrzdiť sprísňovanie menovej politiky po celom svete. Mohol by dokonca prinútiť americkú centrálnu banku (Fed), aby odložila pripravované zvyšovanie úrokových sadzieb, uviedla agentúra Reuters
Slovné spojenie „menové vojny“ použil už v roku 2010 bývalý minister financií Brazílie Guido Mantega, aby opísal snahu krajín oslabiť domácu menu s cieľom podporiť export. V posledných rokoch tento spôsob získavania konkurenčnej výhody na svetovom trhu nabral na intenzite. „Bolo nevyhnutné, že sa Čína v určitú chvíľu do menovej vojny zapojí,“ povedal analytik Nick Lawson z Deutsche Bank.
V mnohých vyspelých krajinách zostúpili úrokové sadzby k nule, rozmohlo sa tlačenie nových peňazí a menové kurzy sa stali jedným z posledných zostávajúcich prostriedkov na podporu podnikateľskej aktivity a na odvrátenie deflácie. Európska centrálna banka (ECB) napríklad v marci spustila kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky zahŕňajúce rozsiahle nákupy štátnych dlhopisov, čo bolo všeobecne vnímané ako snaha o oslabenie eura a podporu inflačných tlakov.
V dôsledku uvoľnenej menovej politiky vo vyspelých krajinách reálny kurz čínskeho jüanu voči menám najčastejšie používaným vo svetovom obchode stúpol za uplynulý rok o viac ako desať percent, a to napriek spomaľovaniu rastu čínskej ekonomiky. Ako píše agentúra Reuters, súčasná takmer dvojpercentná devalvácia jüanu signalizuje, že Pekingu došla trpezlivosť a že je ochotný riskovať aj nové obchodné spory so Spojenými štátmi.
„(Devalvácia jüanu) stavia Fed do ťažkej pozície. Otvára možnosť odkladu (zvýšenie úrokových sadzieb),“ upozornil analytik Patrick Chovanec z finančnej spoločnosti Silvercrest Asset Management.
Americký Kongres sa počas posledných desiatich rokov snažil prinútiť Peking, aby uvoľnil kurz domácej meny a umožnil jej posilnenie. Mnoho amerických zákonodarcov a podnikov si dlhodobo sťažuje, že Čína svoju menu úmyselne podhodnocuje, aby zabezpečila domácim výrobcom konkurenčnú výhodu na medzinárodných trhoch.
Tlak Spojených štátov na uvoľnenie kurzu jüanu dával zmysel v čase, keď čínska ekonomika rástla desaťpercentným tempom a priťahovala rozsiahle investície zo zahraničia. Teraz sa však hospodársky rast spomaľuje a Peking musí využívať svoje devízové rezervy, aby kompenzoval odliv kapitálu, čo by pri voľnejšom menovom kurze znamenalo slabší jüan.