„Pripravované opatrenia čiastočne pomôžu pri tvorbe nových pracovných miest, no problém úplne nevyriešia, keďže ani tieto opatrenia sa neorientujú na príčiny problému a riešia sa iba následky,“ povedal Luboš Sirota, generálny riaditeľ personálnej agentúry McROY.
Opatrenia neriešia problém s nevyhovujúcou kvalifikáciou a stratenými pracovnými návykmi nezamestnaných. „Takzvané ,tvrdé jadro' dlhodobo nezamestnaných bude i naďalej sedieť doma a nik im prácu neponúkne, pretože si nebude môcť dovoliť ponúknuť im ani minimálnu mzdu,“ dodal Sirota.
Vo veľkých priemyselných parkoch je pritom pre firmy čoraz väčší problém nájsť ľudí ochotných pracovať za výrobným pásom. Úrady práce preto začali v spolupráci s firmami organizovať hromadné nábory. Možnosť okamžite počas náboru podpísať pracovnú zmluvu a nastúpiť do práce osloví priemerne každého desiateho nezamestnaného. Deje sa tak v čase, keď nezamestnanosť na Slovensku dosahuje úroveň 12,55 percenta, čo znamená, že bez práce je takmer 312– tisíc ľudí.
Dôvody odmietnutia práce sú rôzne. Počas jedného z náborov v Komárne v dave nezamestnaných vyčnieval chlap ako hora, schopný zvládnuť akúkoľvek fyzicky ťažkú prácu. Zdatného štyridsiatnika, ako väčšinu ľudí, odradila nutnosť dochádzať na štyri dni do Lozorna.
Odmietol tak prácu v automobilovom priemysle, ktorá spočíva v kontrole strešných okien na mercedesy. „Nebudem klamať, pracujem na dohodu a pomimo si zarobím viac, ako mi teraz ponúka personálna agentúra,“ povedal pre Pravdu Laco Dorkó z Komárna. Prácu za 500 až 600 eur v čistom nakoniec zobrali len traja zo 60 nezamestnaných.
„V mesiaci máji sa v spolupráci s úradmi práce konalo 302 takýchto výberových konaní na obsadenie 3 303 voľných pracovných miest. V rámci nich bolo prijatých 311 uchádzačov o zamestnanie,“ priblížil Jaroslav Rabatin, Job Specialist v McROY Slovakia. Najhorší, väčšinou nulový záujem je u dlhodobo nezamestnaných, a to napriek tomu, že na Slovensku je viac ako rok bez práce takmer 190-tisíc ľudí. V Komárne bol nábor do automobilového priemyslu prezentovaný približne dvadsiatim dlhodobo nezamestnaným ľuďom.
Úvod prezentácie sa začal pozitívne po tom, čo nikto nereagoval na oznámenie, že ak niekto nemá záujem o prácu, dostane rovno pečiatku a môže odísť. Lenže hrobové ticho nastalo aj po ponuke podpisu pracovnej zmluvy s budúcim zamestnávateľom. Žiadnu reakciu nevyvolala ani ponuka bezplatného kurzu vodiča vysokozdvižného vozíka s okamžitou možnosťou zamestnania po skončení kurzu.
Odchádzajúci Peter Simon vysvetľuje svoj nezáujem takto: „Kto sa bude starať o moju vnučku, ak budem štyri dni preč. Rodičia jej budú musieť platiť družinu, to našu rodinu bude stáť viac, ako zarobím. Ak by bola práca priamo tu v Komárne, dalo by sa to zladiť, ale chodiť na týždňovky sa mi nevyplatí,“ povedal Simon. Ako dodal, v čase jeho neprítomnosti sa tiež nebude mať kto starať o domácu hydinu a ohrozená by bola aj úroda v záhradke.
„Dlhodobo nezamestnaných motivuje do práce len naozaj výhodná ponuka. Čo pracujúci ľudia považujú za bežné výdavky, sú pre nich nové náklady ako ošatenie, cestovanie, ubytovanie, ale aj strata času spojená s dochádzaním do práce,“ povedala sociologička Slovenskej akadémie vied Monika Čambalíková.
Oproti tomu stojí zabehnutý režim ponúkajúci strechu nad hlavou, dostatok stravy a príležitostné brigády. „Ľudia sú racionálne tvory, ak nebudú mať pracovnú ponuku zvyšujúcu ich terajší životný štandard, nepôjdu do práce len preto, lebo je neetické nechať sa živiť štátom,“ dodala Čambalíková.