Ukrajina požaduje odpísať až 40 percent dlhu, čo veritelia Kyjeva dlhodobo odmietajú. Sú ochotní reštrukturalizovať maximálne 10 percent. Najväčším veriteľom Ukrajiny je americká spoločnosť Franklin Templeton, jeden z najväčších správcov majetku na svete. Ďalšími veľkými súkromnými veriteľmi sú investičné spoločnosti PIMCO a Blackrock. Akákoľvek dohoda o zmiernení dlhovej záťaže Ukrajiny si však bude vyžadovať spoluprácu zo strany Ruska.
Vyrokovať odpísanie dlhu je takisto podmienkou na ďalšiu finančnú pomoc zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF). Ten predpokladá, že Ukrajine sa vyjednávaním s veriteľmi podarí získať 15,4 miliardy dolárov a len v tomto roku by táto úľava mohla byť vo výške 5,3 miliardy dolárov. Kyjev hrozí, že ak sa s veriteľmi nedohodne, prestane im dlhopisy splácať. Výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová však nedávno uviedla, že fond by mohol pokračovať v požičiavaní peňazí Ukrajine aj v prípade, že rokovania Kyjeva o reštrukturalizácii dlhu skrachujú a krajina nebude schopná plniť svoje záväzky.
Ukrajinský parlament pritom v máji schválil zákon, ktorý dáva vláde právo neplatiť svoje záväzky, ak by to ohrozovalo „národné záujmy“. Od opatrenia si vláda sľubovala vytvorenie tlaku na veriteľov, aby na reštrukturalizáciu dlhu kývli. Reštrukturalizácia dlhu by sa mala skladať z predĺženia termínov splátok, zníženia úrokových platieb aj zníženia istiny. Do toho sa má zahrnúť aj zahraničný dlh niektorých ukrajinských štátnych podnikov a bánk
Podľa investičného analytika Petra Habigera zo spoločnosti Colosseum má ekonomická situácia na Ukrajine dve možnosti riešenia: „Buď sa veritelia zmieria s tým, že o peniaze prídu, alebo sa dlžník dohodne na upravenom splátkovom kalendári. Podľa môjho názoru odpustenie dlhu nie je na mieste, pretože, ako vidieť, mohol by sa z toho stať nežiaduci precedens, keď si dlhujúca krajina povie, že dlhu už má toľko, že nemá zmysel platiť ho a začne požadovať jeho odpustenie. Riešením je preto taká reštrukturalizácia, keď krajina zoškrtá mandátorné výdavky, na ktoré nemá prostriedky, a podľa toho sa upraví splátkový kalendár tak, aby bola schopná svoje dlhy splácať. S najväčšou pravdepodobnosťou to budú splácať až ďalšie generácie,“ hovorí Habiger. „Môže to byť síce drastické riešenie, ale úmerné danej situácii. V inom prípade by sa tento problém odsúval ďalej, rovnako je to v prípade Grécka,“ dodal analytik.
Finančná pomoc nestačí
Menový fond sa ešte v júli dohodol s Ukrajinou na opatreniach, ktoré sú potrebné na uvoľnenie ďalších 1,7 miliardy dolárov z úverového programu. Dohodu ešte musí schváliť vedenie fondu. Program je rozdelený do štyroch rokov a jeho celkový objem dosahuje zhruba 17,5 miliardy dolárov. V marci dostal Kyjev od MMF prvých päť miliárd dolárov. Celkovo by mala Ukrajina počas nasledujúcich štyroch rokov získať od medzinárodných veriteľov zahŕňajúcich aj Európsku úniu okolo 40 miliárd dolárov. Európska komisia koncom júla v mene Európskej únie uvoľnila pôžičku vo výške 600 miliónov eur pre Ukrajinu. Ide o prvú splátku v rámci nového programu Makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu v súhrnnej výške 1,8 miliardy eur.
V prípade peňazí od únie ide o tretí program finančnej pomoci Ukrajine od roku 2010. Za vlaňajšok poslala Európska komisia krajine 1,36 miliardy eur. Makrofinančná pomoc je nástroj únie umožňujúci reagovať na problémy partnerských krajín s platobnou bilanciou. Doplňuje pomoc poskytovanú Medzinárodným menovým fondom. Úvery sú financované prostredníctvom pôžičiek EÚ na kapitálových trhoch. Získané peniaze sú následne za podobných finančných podmienok ďalej požičiavané prijímajúcim krajinám.
Ekonómovia však upozorňujú na to, že ak veritelia Ukrajine nezvýšia úverovú pomoc o najmenej 15 miliárd eur, krajina sa nevyhne drastickej dlhovej reštrukturalizácii, vrátane odpísania časti dlhov.
Peniaze za tvrdé reformy
Ukrajinská vláda musí s príchodom ďalšej finančnej pomoci pristúpiť k radikálnym škrtom, ktoré pocítia predovšetkým bežní ľudia. Krajinu teraz čaká uťahovanie opaskov, akého sme boli svedkami pri Grécku, ktoré sa pred piatimi rokmi ocitlo na pokraji bankrotu. V prvom rade bude musieť podľa ekonómov radikálne okresať prebujnenú štátnu správu. Reformou musí prejsť aj penzijný systém, ktorý je pre starnutie obyvateľstva dlhodobo neudržateľný.
Ukrajina už pri prvej tranži pomoci stopla premrštené dotovanie cien energií. Jedno z nepopulárnych opatrení bolo práve prudké zvýšenie ceny plynu pre domácnosti. To bola jedna z podmienok fondu. Cena plynu sa zvýšila pre domácnosti od mája minulého roka o 40 percent. Ďalšie zdražovanie pocítia Ukrajinci od mája 2016, keď cena tejto energetickej komodity vzrastie o 20 percent a v nasledujúcom roku o ďalších 20 percent. Riešiť by sa v krajine mali podľa ekonómov najmä problémy s daňovými únikmi. V minulom roku sa v miere korupcie dostala Ukrajina podľa Transparency International na 144. miesto zo 175 krajín sveta. Za sebou nechala len krajiny, ako je Papua Nová Guinea, Nigéria či Irán. Sivá ekonomika tvorí v krajine až 60 percent hrubého domáceho produktu.