Plánovaný plynovod do Poľska narazí na problémy

Plynovod, ktorý by mal spojiť Slovensko s poľským LNG terminálom Świnoujście a následne s plánovaným LNG terminálom na chorvátskom ostrove Krk, už posudzuje ministerstvo životného prostredia. Poľsko-slovenské prepojenie by malo byť 164 kilometrov dlhé, na území Slovenska by malo mať 106 kilometrov. Súčasťou koridoru majú byť medzinárodné aj domáce plynovody s novými i existujúcimi trasami vo všetkých krajinách regiónu V4.

, 04.08.2015 09:00
Plynovod Foto:
Plánovaný plynovod má ísť cez stovky pozemkov aj blízko chráneného územia.
debata (33)

Východné Slovensko, cez ktoré by mal plynovod prechádzať, je však špecifické množstvom malých pozemkov s tisíckami súkromných vlastníkov. Stavať cez ne preto nebude jednoduché. Podľa ochranárov plán zasahuje aj okraje národnej prírodnej rezervácie mokradí Senianske rybníky – jednej z najvýznamnejších ornitologických lokalít v strednej Európe.

Na projekt spájajúci plynovodom Poľsko so Slovenskom nedávno prispela aj Európska únia. Na prípravné a inžinierske štúdie vyčlenila 4,6 milióna eur. Eustream plánuje plynovod pripraviť do komerčnej prevádzky v roku 2019. Zisky z prepravy plynu spoločnosti sa v súčasnosti pohybujú v stovkách miliónov eur ročne. Niektorí odborníci nastolili aj otázku opodstatnenosti plynovodu do Poľska, keďže podobné prepojenie plánuje napríklad aj Česká republika. Zástupcovia Eustreamu tvrdia, že situáciu pozorne sledujú a s partnermi z okolitých krajín pravidelne komunikujú. Humenné, Veľké Kapušany, Lekárovce, Pavlovce nad Uhom, Jabloň či Lesné. Aj toto sú mestá či obce, ktoré sa spomínajú v návrhu Eustreamu poskytnutému ministerstvu životného prostredia na posúdenie v rámci vplyvu na životné prostredie EIA. Zástupcovia Eustreamu síce tvrdia, že definitívna trasa ešte nie je známa, starostovia dotknutých obcí sa už však k plánom vyjadrili.

„Prvý návrh, ktorý sme dostali, mal prechádzať cez vinice, tak som povedal, že druhá alternatíva je lepšia,“ hovorí starosta obce Tibava Andrej Timko, kde korene vinohradníctva siahajú až do 15. storočia. „Plán bol, aby plynovod prechádzal cez východnú časť Veľkých Kapušian, ale keďže tam máme priemyselnú zónu a musel by križovať ropovod, navrhli sme, aby išiel západnou časťou, ktorá je aj kratšia,“ tvrdí prednosta úradu mesta Veľké Kapušany Juraj Gyimesi.

Eustream ešte dotknutým obciam nedal vedieť definitívnu trasu plynovodu. Len čo lokalitám podá návrh na stavebné konanie, nastane pripomienkovanie účastníkov konania. Prepojenie momentálne skúma envirorezort.

„Tento zámer je v počiatočnom štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Nateraz bol vypracovaný rozsah hodnotenia. V ďalšom kroku procesu posudzovania musí investor – spoločnosť Eustream – vypracovať a Ministerstvu životného prostredia SR predložiť správu o hodnotení. Výsledkom celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie bude vydanie záverečného stanoviska. Obsah záverečného stanoviska v tejto fáze procesu nebude rezort prejudikovať,“ píše sa v reakcii hovorcu ministerstva Maroša Stana.

Zástupcovia obcí a miest oslovení denníkom Pravda nemajú zatiaľ predstavu, ako Eustream bude riešiť problém s prípadným vykupovaním pozemkov. „Osobne si myslím, že Eustream pozemky vyvlastní. Aj keď s tým asi bude problém, lebo v lokalite je veľmi veľa súkromných parciel,“ hovorí Andrej Timko.

Starostovia si vedia predstaviť aj riešenie formou vecného bremena. „Podľa mňa to budú riešiť formou vecného bremena. Kým sa plynovod bude stavať, čo môže byť taký rok a pol, tak im zaplatia nejakú formu prenájmu a potom, keď už bude plynovod dva metre pod zemou, tak hore poľnohospodári budú môcť aj sadiť,“ myslí si Juraj Gyimesi, ktorý upozorňuje, že v lokalite už podobnú situáciu riešenú formou vecného bremena zažili pri budovaní stožiarov vysokého napätia.

„V súčasnom štádiu rozpracovanosti projektu, nakoľko ešte nie je presne definovaná trasa plynovodu, je predčasné sa vyjadrovať k právnym otázkam tohto charakteru. Veľké infraštruktúrne projekty sú charakteristické dlhším časovým rámcom a v súčasnosti sa nachádzame na počiatku cyklu spracovania prípravných štúdií a výkonu inžinierskych štúdií,“ odpovedá hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan na otázku prípadného vyvlastnenia.

Hoci je lokalita juhovýchodného Slovenska výnimočná úrodnou pôdou, pozemky patria k najlacnejším na Slovensku. Napríklad v lokalite Tibava sa podľa elektronického právneho poradcu informácií predáva štvorcový meter ornej pôdy za tridsaťtri centov. Štvorcový meter trvalého trávnatého porastu za päť centov.

Problém by mohlo spôsobiť aj prípadné narušenie chránených vtáčích území mokradí, ktoré na východnom Slovensku sú. Podľa ornitológa zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti Mateja Repela, pôsobiaceho v Michalovciach, napríklad výstavba plynovodu v okolí Hažína, spomínajúca sa v návrhu pre envirorezort, okrajovo zasahuje lokalitu Senianskych rybníkov. „V okrese Michalovce sú ešte stále cenné mokrade. Akýkoľvek zásah do mokradí by negatívne ovplyvnil najviac ohrozené biotopy, akých je v súčasnosti už málo,“ konštatuje Repel.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo životného prostredia #plynovod #LNG terminál Świnoujście
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy