Nečakane dobrá správa prichádza vo chvíli, keď pokračujúce sucho ničí úrodu kukurice, slnečnice, cukrovej repy či zemiakov. Jedinou účinnou obranou proti suchu sú závlahy. Celé štvrťstoročie sa pred očami celého Slovenska rozpadala a rozkrádala obrovská závlahová sústava. Štát, uvedomujúc si svoju spoluzodpovednosť za potravinovú bezpečnosť, ide teraz razantne zasiahnuť. Do obnovy melioračnej sústavy sa cez Program rozvoja vidieka zainvestuje okolo sto miliónov eur. Minister Jahnátek pre Pravdu povedal, že program podpôr bude spustený na jeseň.
Jeho účinnosť preverí budúcnosť. Chlieb sa však je každý deň. Ten tohtoročný má Slovensko takmer naisto zabezpečený. Hoci na poliach zostáva ešte celá jedna tretina úrody obilia. Na obživu obyvateľstva treba okolo 600-tisíc ton. Mnohonásobne viac z tohto množstva je už uskladnené v sýpkach.
Napriek tomu šéf roľníckej samosprávy Milan Semančík krotí optimizmus. „Keďže žatva postupuje na sever, výnosy budú nižšie, ale aj tak by sme mohli mať lepšiu ako priemernú úrodu. Všetko však ukáže až žatevné finále, keď bude známy konečný výsledok,“ uviedol Semančík.
Semančík vzápätí pripomenul známe roľnícke úslovie, že rok s rokom si nie je bratom, a upozornil na to, že dobrá žatva s vynikajúcou potravinárskou kvalitou obilia neprekrýva škody, ktoré sucho narobilo napríklad na úrode repky (medziročne pokles o jednu štvrtinu), a celkom určite aj na porastoch kukurice, cukrovej repy a zemiakov.
Rok 2015 tak opätovne nastolil otázku urýchlenej rekonštrukcie a modernizácie závlah, bez ktorých je v najprodukčnejších regiónoch Slovenska nemysliteľné nielen pestovanie zeleniny, ovocia, zemiakov, kukurice, repy, ale už aj obilia.
Kde je voda, tam je život, povedal pred týždňom v rozhovore pre Pravdu vedúci Katedry ekológie na SPU v Nitre Bernard Šiška. Slovensko musí aj podľa ďalšieho vedca Tibora Roháčika zo Selektu Bučany urýchlene investovať do závlah a najmä do zadržania vody v krajine. „Čím skôr to urobíme, tým lepšie budú vyhliadky slovenského poľnohospodárstva zabezpečiť sebestačnosť krajiny v potravinách,“ zdôraznil Tibor Roháčik.
Ako si však vysvetliť až neočakávane dobrú úrodu letných obilnín na juhozápade Slovenska? „Pre všetkých obilninárov je to veľké a príjemné prekvapenie. Rátali sme so slabšou úrodou vzhľadom na dlhé obdobie sucha, ale úrodu zrejme podržali chladné júnové noci, ktoré prispeli k pomalšiemu dozrievaniu zrna,“ vysvetlil Roháčik.
O budúcnosti rozhodnú závlahy
Vraví sa, že čo príroda pokazí, to aj napraví. Spoliehať sa však na milosť a nemilosť prírody nemožno. Najlepšie to vedia poľnohospodári v Podunajskej nížine, ktorá je vari najviac vystavená extrémne suchému počasiu. Senecký farmár Zdenek Černay zavlažuje všetky plodiny, ktoré pestuje. Od začiatku vegetácie dostal len 70 milimetrov zrážok, a tak na polia vylial od apríla už jeden milión kubických metrov vody, ale ani to nestačilo na elimináciu sucha. To mu znížilo úrodu zeleniny, zemiakov, obilia a repky.
Každý poľnohospodár by si mal položiť otázku: Som pripravený na dlhodobé sucho?Peter Andráš, odborník na závlahy
Černay, jeden z najúspešnejších pestovateľov zemiakov na Slovensku, hlási, že ich zberá o 20 až 30 percent menej ako vlani. A to má zemiaky pod stálou umelou dažďovou clonou. Počas tropického júla však hľuzy jednoducho prestali rásť, pretože nadzemná časť rastliny len vegetovala. Zdenek Černay bol donútený zalievať aj pšenicu. Porasty dostali dve závlahové dávky a len vďaka tomu dosiahol hektárovú úrodu pšenice v rozmedzí 6 až 6,5 tony, čo bolo o tonu menej ako vlani. Zdenek Černay hovorí, že v aridných (suchých) oblastiach juhozápadného Slovenska, ktoré sa v posledných rokoch ocitajú v zrážkovom tieni, závisí ďalšie udržanie poľnohospodárstva len a len od toho, či budú funkčné závlahy.
Žitný ostrov, Trnavská tabuľa, Záhorie, ale aj Východoslovenská nížina. Tam všade boli ešte pred rokom 1989 vybudované závlahy dovedna na ploche 320-tisíc hektárov. Šlo a ide o najprodukčnejšie slovenské oblasti, od ktorých najviac závisí potravinová sebestačnosť krajiny.
Zo závlahovej sústavy, vybudovanie ktorej stálo štát dnes nepredstaviteľnú sumu dve miliardy eur, však zostalo torzo. Čerpacie stanice, srdcia celého systému, sú rozkradnuté, dosluhujú štyridsaťročné potrubia. Obmedzene funkčné sú podľa riaditeľky š. p. Hydromeliorácie Laury Nagyovej závlahy na ploche 118-tisíc hektárov a naplno sa zavlažuje len na výmere 53-tisíc hektárov!
O päť minút dvanásť alebo vlastne už päť minút po dvanástej ide Slovensko zachraňovať, čo sa ešte zachrániť dá. Celá kontinentálna Európa je vystavená čoraz väčším atakom sucha. A na programe dňa sú v každej krajine závlahy.
„Na jeseň bude pripravené čerpanie prostriedkov z Programu rozvoja vidieka, ktoré by malo priniesť oživenie závlah až na ploche 167-tisíc hektárov,“ povedal pre Pravdu minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Dodal, že „uspokojení by mali byť všetci farmári, ktorí si podajú žiadosti“.
Slovensko má vody dosť
„Každý poľnohospodár by si mal položiť otázku: Som pripravený na dlhodobé sucho? Ak chceme naozaj reálne dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe potravín mierneho podnebného pásma, musíme mať vodu na stabilizáciu úrod,“ povedal Peter Andráš, odborník na závlahy. Pokiaľ sa bude energicky konať od farmárov až po rezort, situácia sa dá podľa neho ešte zvrátiť.
Slovensko na počudovanie má v niektorých ohľadoch ešte stále lepšiu východiskovú pozíciu ako povedzme Česko, kde sa prudko znižuje prietok Labe a v rámci národného programu boja proti suchu uvažujú poprepájať rieky a vodné nádrže, aby dostali vodu na územia, ktoré ju nemajú a nemôžu zavlažovať.
„Aj v najvyspelejšej poľnohospodárskej krajine sveta robí sucho starosti. "V USA si musia farmári kupovať kvóty na zavlažovanie kukurice a ostatných plodín. Keď voda chýba v riekach a jazerách, všetkým zavlažovacie kvóty krátia. To je diametrálne odlišná situácia od Slovenska, kde poľnohospodári takéto obmedzenia nepoznajú,“ povedal Peter Andráš.
Slovensko má vody na zavlažovanie aspoň zatiaľ dosť. „Vodné zdroje kapacitne niekoľkonásobne prevyšujú potreby na zavlažovanie,“ povedala riaditeľka š. p. Hydromeliorácie Laura Nagyová. V porovnaní s prednovembrovým obdobím presadzuje Nagyovej tím zásadu „aby plodina išla za vodou“ a nie opačne, ako to bolo v minulosti, keď sa s veľkými nákladmi budovali závlahy.
Prečo investovať do šľachtenia
Aj pri optimistickom scenári obnovy závlahovej sústavy sa väčšina plodín bude pestovať na pôde odkázanej na prírodné zrážky. „Tohtoročná žatva potvrdila, že najlepšie suchu odolávali odrody pšenice domáceho šľachtenia,“ povedal Tibor Roháčik zo Selektu Bučany. Podľa riaditeľa Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch Pavla Hauptvogela sa lepšie adaptujú do vnútrozemských podmienok ako odrody z prímorských štátov Európy.
„Po rokoch stagnácie a obmedzovania prostriedkov do vedy a výskumu sa presviedčame, že domáci biologický materiál má vysokú cenu,“ povedal Pavol Hauptvogel. „Vyšľachtenie novej odrody trvá desať rokov. Je najvyšší čas, aby sme investovali do šľachtenia,“ nalieha Hauptvogel. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek odpovedá, že má na stole projekty na výskum v celkovej sume 70 miliónov eur. „Bude do nich zahrnutá aj podpora pre šľachtenie na všetkých slovenských pracoviskách.“
Tento víkend má byť opäť tropicky horúci. Pripomenie, že je najvyšší čas prejsť od slov k činom.