Ako uviedol, nie je to kompromis, ktorý si strana vysnívala, nebola ale iná možnosť. Ak si niekto myslí, že iná vláda by vyjednala lepšiu dohodu, mal by vystúpiť a povedať, za akých podmienok a akým spôsobom, vyzval spolustraníkov Tsipras.
„Lepšia alternatíva neexistovala a neexistuje,“ uviedol o dohode Tsipras. „Museli sme si vybrať medzi touto dohodou a sebazničením,“ dodal. Grexit, teda odchod Grécka z eurozóny, by podľa neho viedol k tvrdým úsporným opatreniam, obrovskej devalvácii meny a Atény by museli požiadať o ďalšiu pôžičku od Medzinárodného menového fondu.
V budove bývalého kina v centre Atén sa vo štvrtok zhromaždilo asi 200 členov ústredného výboru strany Syriza, ktorí majú rozhodnúť, či bude zvolaný v septembri stranícky zjazd, alebo či sa uskutoční vnútrostranícke referendum, ktorého cieľom by bolo znovu definovať stratégiu strany.
„V súčasnej chvíli tu v jednej strane existujú dve rozdielne stratégie – jedna, ktorá chce Grécko v eurozóne, a druhá, ktorá chce Grécko mimo eurozóny,“ povedala novinárom pri príchode na rokovania vládna hovorkyňa Olga Gerovasiliová. „Tieto dve stratégie nemôžu spoločne existovať na vládnej úrovni,“ dodala.
Práve dve vyššie spomínané možnosti spomenul aj premiér Tsipras počas svojej reči. Aby sa vyriešili rozpory v strane, navrhol na september usporiadanie mimoriadneho straníckeho zjazdu. Ako uviedol, rozhodnutie o budúcom smerovaní strany by nemalo byť robené v zhone. V prípade, že by ale niektorí z členov Syriza chceli rýchlejšie riešenie terajších problémov, malo by sa túto nedeľu uskutočniť vnútrostranícke referendum. Medzi oboma variantmi rozhodoval ústredný výbor strany. Priklonil sa k zjadu.
„Takto to ďalej nejde. Musíme rešpektovať rozhodnutie väčšiny v Syriza, nemôžeme sa aj naďalej spoliehať na podporu opozície,“ povedal vo štvrtok spolustraníkom Alexis Tsipras.
Tsipras v posledných týždňoch bojuje s rebelmi zo svojej strany. V stredu im pohrozil predčasnými voľbami. Zástupcovia krajne ľavicového krídla vnútri Syrizy opakovane nepodporili v parlamente reformy, ktorých prijatie si veritelia stanovili ako podmienku pre začatie rokovaní o treťom záchrannom programe pre Grécko vo výške až 86 miliárd eur. Opatrenia prešli zákonodarným zborom len vďaka hlasom opozície. Vláda má v parlamente 162 poslancov, z toho 149 zo Syrizy a 13 zo strany Nezávislí Gréci. Proti Tsiprasom navrhnutým opatreniam hlasovalo viac ako 30 členov jeho strany.