To chce vyčísliť až na budúci rok. Pôvodne vláda počítala, že na toto opatrenie pôjde 13 miliónov eur. Oproti prvým šiestim mesiacom minulého roka, keď ešte bezplatné cestovanie pre študentov a dôchodcov neexistovalo, vzrástol počet cestujúcich po železnici o štyri milióny.
Až 44 percent z počtu prepravených osôb vo vlakoch tvoria cestujúci, ktorí za dopravu neplatia. Pred spustením bezplatnej dopravy študenti a dôchodcovia tvorili vo vozňoch len 25 percent všetkých cestujúcich. Vtedy mnohí z nich využívali iné dopravné prostriedky, ako napríklad autobusy, alebo necestovali vôbec.
V prvom polroku tohto roka zaznamenala Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) medziročný nárast počtu cestujúcich vo vlakoch o vyše 19 percent.Jana Morháčová, hovorkyňa ZSSK
„Odkedy mám vlak zadarmo cestujem viac. Či už domov za rodinou, alebo s kamarátmi po výletoch,“ hovorí študent Peter z Bratislavy. Na dotovanie vlakovej dopravy sa dlhodobo sťažujú autobusoví dopravcovia, ktorí tým prichádzajú o pasažierov najmä na diaľkových linkách.
„V prvom polroku tohto roka zaznamenala Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) medziročný nárast počtu cestujúcich vo vlakoch o vyše 19 percent,“ uvádza hovorkyňa spoločnosti Jana Morháčová. Za dané obdobie sa celkovo prepravilo viac ako 27 miliónov cestujúcich. V minulom roku služby dopravcu za prvých šesť mesiacov využilo len necelých 23 miliónov cestujúcich. Do nárastu nie sú započítané vlaky InterCity, na ktoré sa bezplatné cestovanie nevzťahuje.
Autá a dovolenky
Otázne je, či bezplatné vlaky prispeli k zníženiu hustoty premávky na cestách. „Opatrenie má zmysel len pre tých, ktorí vychádzajú z miesta, kde je dostupný vlak, a taktiež idú na miesto, kde je existujúce vlakové spojenie,“ hovorí dopravný analytik Jozef Drahovský. Podľa jeho slov ľudia presadnú z áut do vlakov vtedy, ak sa im cesta vyplatí z časového a ekonomického hľadiska.
Poukazuje však aj na odvrátenú stránku opatrenia, ktorá ľudí doslova núti jazdiť autom. „Veľa dopravcov zrušilo viaceré autobusové spoje. Problém nastáva najmä v dedinách, ktoré nemajú vlakové spojenie. Ak posledný autobus ide do týchto obcí povedzme poobede, obyvatelia sú nútení používať automobily,“ dodáva.
Mnoho ľudí však okrem denného dochádzania využíva vlaky aj ako dopravný prostriedok cestou na dovolenku. Za oddychom sa takto prepravujú celé rodiny. „Chceli sme to vyskúšať a zdalo sa nám, že je to aj pohodlnejšie pre deti,“ hovorí Anna Dzubáková z Bardejova, ktorá so svojou rodinou absolvovala cestu vlakom do Prahy, odtiaľ do Bratislavy a späť do Bardejova. „Vyšlo nás to lacnejšie ako autom a pochvaľovali si to aj deti. Nemuseli byť celý čas pripútané v autosedačke. Mali viac voľnosti,“ dodáva.
Zvýhodnení cestujúci
Okrem slovenských študentov a dôchodcov majú nárok na bezplatné cestovanie aj občania iných krajín. Cestovať zadarmo však môžu len od štátnych hraníc Slovenska a po ne. Na získanie bezplatného cestovného lístka taktiež potrebujú špeciálny preukaz, ktorý v pokladniach vydáva ZSSK.
V polovici júla ZSSK evidovala takmer 850-tisíc registrácií do systému bezplatnej dopravy. Z toho viac ako 830-tisíc pochádza práve zo Slovenska. Bezplatné cestovanie môžu na Slovensku od 17. novembra minulého roka využívať dôchodcovia a študenti.
Od februára tohto roka môžu zľavy využívať už aj pracujúci cestujúci v prípade zakúpenia týždenného alebo mesačného lístka do druhej triedy. Týmto spôsobom ušetria až 50 percent cestovného. Mnohí cestujúci presadajú do vlakov z iných druhov dopravy.
Autobusári sa cítia diskriminovaní
Úbytok zákazníkov cítia najmä autobusoví dopravcovia. „Celoslovenský priemer zverejnený Zväzom autobusovej dopravy hovorí približne o 3 percentách v prímestskej doprave a 17 percentách v diaľkovej doprave.
Čísla v našej spoločnosti sa zásadne neodlišujú od celoslovenského priemeru,“ hovorí Peter Sádovský, generálny riaditeľ spoločnosti Slovak Lines. Hovorkyňa Eva Vozárová dodáva, že bezplatné cestovanie vlakmi má dosah najmä na diaľkové linky.
Rovnakú situáciu zaznamenáva aj autobusový dopravca Eurobus, ktorý pôsobí najmä na východe Slovenska. „Za obdobie prvého polroka 2015 došlo k medziročnému poklesu prepravených osôb na linkách súbežných so železnicou o 6,32 percenta (úbytok o 168 867 osôb) a na ostatných linkách o 1,6 percenta (71 283 osôb),“ uvádza generálny riaditeľ spoločnosti Ľubomír Gerši. Zároveň dodáva, že najväčší úbytok cestujúcich nastal v kategórii študentov a žiakov.
Všetci autobusoví dopravcovia sa zhodujú na tom, že opatrenie je diskriminačné a v porovnaní s vlakovou dopravou ich znevýhodňuje. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja však situáciu vidí inak.
„Nemyslíme si, že by bezplatná doprava vo vlakoch výrazným spôsobom zasiahla autobusovú dopravu. Po jej zavedení mohlo dôjsť k poklesu cestujúcich len na takých linkách, ktoré priamo konkurovali vlakom,“ hovorí Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Podľa ministerstva hlavným zámerom zavedenia bezplatnej dopravy bolo predovšetkým umožniť cestovanie sociálne slabším skupinám obyvateľov a finančne ich tak odbremeniť od cestovných nákladov.
Kvalita cestovania
Očakávalo sa, že bezplatná vlaková doprava vyvolá tlak na zvyšovanie kvality a počtu spojov. ZSSK si počas minulého roka od českého štátneho podniku České dráhy prenajala štyridsať ojazdených železničných vozňov spolu s piatimi dieselovými lokomotívami.
Štát platil za prenájom vozňov podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv denne 150 eur, v prípade lokomotív 240 eur. Celkový denný účet sa tak vyšplhal až na 7 800 eur. Prenájom sa skončil na začiatku tohto roka a ZSSK vrátila vozne a lokomotívy do Česka.
V decembri minulého roka pribudlo do grafikonu vyše sto nových vlakových spojení. „Na rok 2015 si objednávateľ (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) objednal dopravný výkon v rozsahu 31,3 milióna vlakových kilometrov,“ uvádza Zuzana Červená z odboru komunikácie ZSSK. Ako sa však presne vyvíjajú tržby štátneho dopravcu je zatiaľ neznáme. ZSSK len stroho uviedla, že aktuálne tržby sú v súlade s plánom.