Školskí odborári žiadajú podstatne viac. V rámci kolektívneho vyjednávania chcú spolu s Konfederáciou odborových zväzov dosiahnuť valorizáciu platov o sedem percent pre všetkých zamestnancov vo verejnom sektore.
„Zásadne nesúhlasíme s návrhom na zvýšenie o 1,3 percenta a naďalej trváme na spoločnom návrhu konfederácie na zvýšenie platov o sedem percent,“ povedal šéf školských odborov Pavel Ondek.
O platoch štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnom sektore sa bude ešte vyjednávať. Školskí odborári preto zvolávajú aj mimoriadne zasadnutie predsedníctva na druhú polovicu augusta.
Prečítajte si komentár Mariána Repu Učiteľská almužna
Vyššie platy pre učiteľov sa snaží presadiť aj ministerstvo školstva. „Urobíme všetko pre to, aby platy učiteľov porástli aj tento rok,“ uviedla hovorkyňa rezortu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Rezort školstva požiada o zvýšenie rozpočtu najmä na učiteľov a odborných zamestnancov v regionálnom školstve tak, aby sa ich tarifné platy zvýšili o päť percent. Podľa prepočtov rezortu by to štátnu kasu vyšlo na 50 miliónov eur.
Školské odbory to považujú stále za nedostatočné. Takýmto spôsobom by sa zvyšovali platy len učiteľom na základných a stredných školách. Väčší príjem by teda nemali vysokoškolskí učitelia, ale ani nepedagogickí zamestnanci ako kuchárky, upratovačky či školníci. „Taký návrh by sa týkal len 80-tisíc učiteľov, v školstve však pracuje 148-tisíc ľudí,“ odhadol Ondek.
Podľa Miroslava Sopka zo Slovenskej komory učiteľov na rozpočte vidno, že školstvo je prioritou len na papieri. „Namiesto výrazných investícií do vzdelávacieho systému a jasného navýšenia financií sa ide radšej postupne pomaly – tak, aby sa nenahnevali iné príjmové skupiny za to, že učiteľom a pracovníkom v školstve sa dáva viac ako ostatným,“ povedal Sopko.
Snaha o päťpercentné zvyšovanie platov učiteľov sa podľa neho stala už akousi mantrou, ktorá sa opakuje. „Do budúcnosti ani nepredpokladám veľkú zmenu. Blížia sa parlamentné voľby, všetci politici budú sľubovať, že školstvo je ich priorita, ale keď prídu k moci, skutky nikde,“ dodal Sopko. Dôvodom tejto situácie je podľa neho aj to, že samotní učitelia nemajú dostatočný hlas a nedokážu vyvinúť tlak na politikov a verejnosť.
„Výsledkom je potom aj to, že prezident napokon podpísal schválenú novelu školského zákona, ktorá dáva viac právomocí zriaďovateľom pri vymenúvaní riaditeľov škôl, a to napriek jasnému odporu učiteľskej verejnosti,“ pripomenul Sopko.
Rezort školstva včera zároveň odmietol, že by na budúci rok hospodáril s menším rozpočtom, ako má teraz. Návrh rozpočtu je podľa ministerstva školstva oproti rozpočtu z tohto roka bez prostriedkov EÚ a spolufinancovania vyšší takmer o 34 miliónov eur.
„Školstvo v žiadnom prípade nebude hospodáriť s menšími prostriedkami ako v minulom roku. Pri prvom nástrele rozpočtu sa zložito napočítavajú eurofondy, ktorých má rezort pomerne veľa. Upozorňujem, že pri očistení o eurofondy je náš rozpočet oproti vlaňajšku už teraz vyšší,“ povedal včera minister školstva Juraj Draxler.
Reagoval tak na kritiku opozície, ktorá upozornila, že čisté výdavky rezortu bez eurofondov majú klesnúť o 274 miliónov eur. Draxler pripomenul, že rokovania o rozpočte pokračujú, prioritou pre ministra je navýšenie rozpočtu na vedu a výskum cez grantový systém a zvýšenie platov v školstve.