Kde je voda, tam je a bude život

Slovenské poľnohospodárstvo musí reagovať na otepľovanie a s ním spojené extrémne prejavy počasia šľachtením vlastných odrôd kľúčových plodín a intenzívnejším zavlažovaním. "Kde je voda, tam je a bude život,“ hovorí profesor Bernard Šiška vedúci katedry ekológie na SPU v Nitre.

, 26.07.2015 15:00
slnečnice, poľnohospodárstvo Foto: ,
Zrnká slnečnice pre sucho vypadávajú. Na juhu je uschnutá aj kukurica. Profesor Bernard Šiška vedúci katedry ekológie na SPU v Nitre upozorňuje, že budeme musieť zavlažovať aj tradičné plodiny.
debata (20)

Všetci hovoria o klimatickej zmene. Ako sa prejavuje na Slovensku? Mení sa viac druhová či odrodová skladba plodín?
Rozhodne sa prejavuje skôr v zmene odrodovej štruktúry, hoci určitý posun vidno aj v zmene plôch niektorých plodín. Nápadný je rast výmery kukurice, ktorá z juhu prenikla až na sever Slovenska. Samotnú klimatickú zmenu možno pozorovať od začiatku osemdesiatych rokov až po súčasnosť. Obdobie od začiatku 50. rokov do začiatku 80. rokov minulého storočia sa považuje za určitý štandard, s ktorým sa porovnávajú odchýlky teplôt vzduchu, zrážkových úhrnov, respektíve rozdelenia zrážok v priebehu roka. Klimatické zmeny sú však oveľa komplexnejším faktorom a nezahŕňajú len samo oteplenie planéty.

Prečítajte si komentár Jozefa Sedláka Posledné zvonenie.

Bernard Šiška
Bernard Šiška Bernard Šiška

Hovoríte o štandardnom období, pre ktoré boli typické štyri ročné obdobia. Globálne oteplenie ľudia vnímajú ako náhly prechod zo zimy rovno do leta. Je to pravdivý alebo za vlasy pritiahnutý pocit?
Ľudia vcelku pravdivo vyjadrujú to, čo bezprostredne pociťujú, rovnako ako rastliny či zvieratá. Všetci sme súčasťou prírody. Máme zimu, veľmi krátku jar a hneď je tu leto. Približujeme sa k mediteránnemu, teda stredozemskému charakteru počasiu.

Aké to má dôsledky?
Rastlinné spoločenstvá majú tzv. termický čas, počas ktorého naakumulujú určitú sumu teplôt a dozrejú. Teraz nazbierajú túto sumu teplôt už v „chladnejšej“ časti roka, keď je menej žiarenia. Globálne otepľovanie tak môže urýchliť dozrievanie plodín a ich dozrievanie sa posunie k začiatku roka. Z toho vyplýva riziko menšieho absorbovania slnečného žiarenia, a tým aj menšej tvorby biomasy – úrody. Ak to navyše skombinujeme s nedostatkom zrážok počas dozrievania, bude to vyvolávať v rastlinách stres. Preto môžeme očakávať veľkú variabilitu úrod. Nepôjde vždy len o pokles úrod, ale variabilita, teda zvýšená frekvencia úrodných a neúrodných rokov je oveľa vážnejší dôsledok. Šľachtitelia síce robia všetko pre to, aby úrody boli vyššie, ale na to musia byť optimálne splnené všetky podmienky prostredia, v ktorom rastliny žijú.

Úrodné a neúrodné roky vždy rozkmitajú ceny.
Slovensko je malou krajinou, ktorá neovplyvňuje tvorbu cien žiadnej poľnohospodárskej plodiny. Zaváži, kto je silnejší na trhu, teda kto má viac financií, kto môže skupovať úrodu, keď vie, aká je situácia v iných krajinách. Okrem toho, keď je nízka úroda na Slovensku, nemusí byť v celej Európe, nehovoriac o svete. Vždy je nejaký región, kde sa farmárom "zadarí“, málokedy býva výpadok úplne plošný. Svetové trhy a takí producenti ako Argentína, USA, Kanada, Austrália môžu tieto výpadky doplniť. Ekonomika je zložitejší faktor, ako len úroda a neúroda. Osobitnou kapitolou sú, pravda, špekulácie sprevádzajúce obchod s agrokomoditami.

Limitujúcim faktorom prežitia sa stáva voda. Máme jej menej ako v minulosti?
Celkový úhrn zrážok sa zatiaľ mení len nevýrazne, hoci badáme zhruba 10-percentný pokles v poľnohospodársky atraktívnych oblastiach, ako je Podunajská či Východoslovenská nížina. Dôležitejšia je distribúcia zrážok. Všimnime si, že v značnej miere vodu prinášajú búrky. Spadne síce veľa vody, ale rastliny ju nestačia využiť, lebo rýchlo odtečie a narobí viac škody ako úžitku. Eróziou pôdy či zaplavením ľudských príbytkov. Mali by sme zachytávať zimné zrážky, ale nemáme peniaze, aby sme vytvorili taký zásobný systém, ktorý by v čase núdze zásoboval vodou celé poľnohospodárske územie.

Ešte v roku 1990 boli závlahy funkčné na vyše 300-tisíc hektároch. Dnes z veľkej sústavy zostalo torzo, keď sa intenzívne zavlažuje necelých stotisíc hektárov. Budú závlahy limitovať úrody na Slovensku?
No minimálne ich stabilitu. Poľnohospodári nie sú zvyknutí zavlažovať pšenicu, jačmeň, ale ani kukuricu. Ale v celej v Európe platí, kde je voda, tam je život. Budeme sa musieť pripraviť na to, že podobne ako vo veľkej časti Stredomoria môže zostať pôda holá a bude trpieť. V tomto smere je čo bádať, čo bude vlastne výhodné. Dôležité bude, či už je regionalizácia poľnohospodárstva, teda správne rozmiestnenie poľnohospodárskej výroby do jednotlivých regiónov.

Čo to v praxi znamená?
Ak je vody málo, musíme zvážiť, či je efektívne pestovať všetko na takých plochách, ako pestujeme. Musíme sústrediť intenzívnu výrobu tam, kde výroba naozaj ide. V tejto súvislosti sa na Slovensku dejú neuveriteľné hriechy. Zastavujeme najúrodnejšiu pôdu na najúrodnejších rovinách. Ide nielen o diktát developerov, ale aj o barbarstvo zo strany štátu. V médiách prevláda názor, že poľnohospodárstvo vzhľadom na jeho podiel na hrubom domácom produkte je len akýmsi doplnkom ekonomiky. Akoby sme zabudli, že nežijeme z banky, ale z chleba.

Chcete povedať, že stále žijeme v zajatí myšlienky bývalého ministra financií Ivana Mikloša, ktorý hovoril: Keď si potraviny nevyrobíme, tak si ich lacno dovezieme?
Minimálne dnes žneme jej trpké dôsledky, veď polovicu potravín, ktoré sme schopní sami dorobiť, dovážame. Každý rozumný národohospodár, neviem, prečo sa bojíme používať toto slovo, by mal rátať s tým, že rozhodujúca produkcia potravín by sa mala dosiahnuť na území, na ktorom žijeme. V Izraeli sú náklady na dopestovanie základných plodín obrovské, napriek tomu sa snažia kryť aspoň časť spotreby potravín z vlastných zdrojov, pretože, čo keby. Tento prístup by sme si mali osvojiť. Čo je doma, to sa počíta. Ideme do obdobia rizikovej produkcie potravín. A čím budú riziká väčšie, tým budú potraviny drahšie.

Váš kolega klimatológ Milan Lapin povedal, že na zmeny klímy treba reagovať vysádzaním nových plodín. Sme na to pripravení a premýšľame o tom vôbec?
Ťažko povedať, či sme pripravení. Osobne si myslím, že nie veľmi, ale samotné oteplenie a z neho plynúce dôsledky sú zložitejší a komplexnejší jav. V prírode dochádza k určitej disharmónii a dôsledky zmien nevieme celkom komplexne posúdiť. Jedna z vecí, ktorú vidím ako vážny moment, je vymŕzanie plodín, ktoré skoro na jar dokážu reagovať na zvýšené teploty. Nielen na Slovensku je pomer dňa a noci astronomicky daný, ten sa nezmení. Ak sa teda v dôsledku otepľovania vegetačné obdobie posunie do mesiacov s dlhou nocou, pravdepodobnosť jarného mrazu ohrozujúceho úrodu napríklad ovocia narastá. Globálne otepľovanie tak môže paradoxne spôsobiť častejšie poškodenie porastov mrazmi či chladom. To je veľmi riskantné najmä pri osivách, sadivách a stromčekoch, ktoré sú dovážané a pochádzajú z prímorských zón. Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Belgicko hrajú v osivárstve prím, ale to, čo nám ponúkajú, nie je vždy dvakrát vhodné pre naše územie. Určite by sa mala venovať väčšia pozornosť šľachteniu domácich odrôd.

Pri obilninách neraz počuť, že západoeurópske odrody pšenice, ale aj iné plodiny Slovensku úplne nesedia. Prečo?
Pretože boli vyšľachtené, obrazne povedané, do pohody. Slovensko je na jar celé žlté od repky, ale tá dáva v niektorých rokoch až smiešne úrody v porovnaní s tým, aký je ich potenciál. Ekonomický efekt je tak často záporný. Je to dané tým, že tieto odrody potrebujú stabilnejšie klimatické podmienky, veľa vody, a keď príde veľmi chladná zima, prezimovanie repky je veľmi problematické. Celkovo tak vysoké zastúpenie osevných plôch repky je vyvolané aj ambíciou EÚ zabezpečiť časť energie z biopalív, na čo zareagovala aj politika producentov osív, herbicídov, pesticídov, ktorí vedia motivovať farmárov.

Okrem repky prudko rastú plochy kukurice.
Kukurica vďaka svojmu genetickému potenciálu je perspektívnou plodinou. Jej rozšírenie povzbudila podobne ako pri repke politika Európskej únie stavajúca najmä v nedávnej minulosti na biopalivá. Je to podľa mňa módny trend. Uvidíme, čo ukáže budúcnosť. Veľa odborníkov vidí v biopalivách spásu. Ja v tom vidím aj určité riziká. Kukurica ako zdroj energie je však z hľadiska stability úrod zaujímavejšia ako repka.

Zdôraznili ste, že viac pozornosti treba venovať domácemu šľachteniu. Prečo potrebujeme slovenské odrody pšenice a ďalších plodín?
Lebo tu vyšľachtené rastliny sú "šité“ na mieru pôdnych a klimatických podmienok Slovenska. Kto lepšie rozumie krajine a rastlinám, ktoré tu rastú, ako ľudia, čo tu žijú? Darmo mi bude niekto zvonku spoza oceánu rozprávať, toto je pre vás najlepšie. Slovenský národ bol do značnej miery roľníckym národom, mal a má poľnohospodársku inteligenciu, ktorá veľmi dobre rozumie potrebám krajiny.

Obráťme list. Na poliach dnes rastú najmä obilniny a kukurica, olejniny, trochu cukrová repa. Takmer zmizli krmoviny. Čo ich vytesnilo z polí?
Skutočnosť, že krmoviny nemá kto konzumovať. Chováme štvrtinové počty nielen ošípaných, ale aj dobytka. Živočíšna výroba prežíva obrovský úpadok. Rôzne vedecké štúdie, minulé i súčasné, rátali a rátajú, že podiel živočíšnej výroby na objeme poľnohospodárstva vzrastie. Opak je pravda, stavy zvierat klesajú a krmoviny nemajú odberateľa, hoci napríklad lucerna a ďatelinotrávy sú veľmi dôležité z hľadiska udržania úrodnosti pôdy. Dlhodobo sa nedodržiavajú odporúčané osevné postupy, pretože ekonomika určuje iné pravidlá hry. To, čo bolo kedysi dobre vypracované a overené, sa teraz absolútne opomína.

Hovoríme o klimatických zmenách, ale dôsledky vyplývajúce zo zmenených ekonomických podmienok…
… sú niekedy oveľa drastickejšie ako meniaca sa klíma. Samozrejme, dôsledky kontinentalizácie klímy nemožno podceňovať.

Čo máte na mysli?
To, že pribúdajú extrémy viac typické pre kontinentálnu klímu ako pre oceánsku. Vlny horúčav nad 35 stupňov sa vyskytujú v sérii niekoľkých dní až týždňov, čo sme pred niekoľkými desaťročiami nepoznali. Vysoké teploty ničia rastliny v kombinácii s nedostatkom vody. Poľnohospodárstvo využíva krajinu ináč, ako bolo a je prirodzené. Čo sa stane v dubovom lese? Obdobie sucha a horúčav prežije, lebo je to prirodzený ekosystém. Sucho, na ktoré sa sťažujeme, súvisí so zmenami hospodárenia v krajine. Je dôsledkom toho, že krajinu využívame až nadmerne, a to nielen poľnohospodársky.

Pôdoznalec Zoltán Bedrna pred časom povedal, že ak sa nespamätáme, príroda nás zničí teplom, záplavami, škodcami a chorobami. Preháňal?
Pokiaľ nezmeníme prístup ku krajine, nejde o planú výstrahu. Zmeny klímy prinášajú aj posuny mobilných organizmov. Objavujú sa noví škodcovia a choroby šíriace sa vzduchom napríklad cez spóry. Nie som rastlinolekár, ale šírenie rôznych patogénov z juhovýchodu na sever je evidentné. Na Slovensku sa objavuje množstvo druhov, ktoré tu predtým neboli.

Profesor Bernard Šiška (55)

je absolventom Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Je vedúcim Katedry ekológie na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU v Nitre. V roku 2007 mu bol priznaný podiel na Nobelovej cene mieru v rámci Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC – contribution for the Nobel Prize Award in 2007). V súčasnosti predsedá slovenskej Bioklimatologickej spoločnosti pri SAV.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #pôda #poľnohospodárstvo #voda #Bernard Šiška
Flowers