Európska centrálna banka, ktorá drží tamojší bankový systém nad vodou, na tieto správy reagovala zvýšením prísunu peňazí pre grécke banky. Objem núdzového financovania z programu ELA navýšila podľa agentúry Reuters o 900 miliónov eur na približne 91 miliárd eur.
ECB o 900 miliónov eur zvýšila limit financovania už minulý týždeň. Jej krok prišiel po tom, čo Atény súhlasili s prvým balíkom reforiem a úspornými opatreniami, ktorými veritelia Grécka podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc na najbližšie tri roky v objeme až 86 miliárd eur. Grécke banky sú teraz od financovania z núdzového programu ELA závislé. Program je určený na pomoc bankám, ktoré čelia dočasným problémom s likviditou.
Navýšenie núdzového financovania pre banky dáva nádej bežným Grékom, že sa dostanú k svojim úsporám. Grécke banky sa prvýkrát po troch týždňoch od ich uzavretia opätovne otvorili pre verejnosť v pondelok, no výbery peňazí z účtu stále zostávajú obmedzené a v platnosti sú naďalej aj ďalšie reštrikcie vrátane zákazu prevodu peňazí do zahraničia. Gréci si môžu týždenne vybrať z bankomatov maximálne 420 eur.
Grékom už okrem politikov začínajú veriť aj trhy. Podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Standard & Poor's práve dohoda na treťom záchrannom balíku s eurozónou a prijatie prvých reformných opatrení znamenajú pre krajinu odvrátenie štátneho bankrotu na najbližších šesť až 12 mesiacov. V utorok preto agentúra zvýšila hodnotenie dlhodobých záväzkov Grécka o dva stupne na CCC+ z doterajšej známky CCC- a vrátila ho tak na úroveň zo začiatku júna. Uviedla vtedy, že pravdepodobnosť opustenia eurozóny dosahuje v prípade Grécka zhruba 50 percent.
Poslušnosť gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa nateraz teší trojicu medzinárodných veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.), no neteší radikálne krídlo jeho strany. Syriza už pri prijímaní prvého balíka reforiem nebola v hlasovaní jednotná. Situácia sa zopakovala pri štvrtkovom hlasovaní. Grécke denníky včera vyšli s titulkami, že vládnu Syrizu čaká ešte ťažké politické obdobie a je na pokraji rozštiepenia.
Včera nadránom v gréckom parlamente nepodporilo reformy 36 členov krajne ľavicovej vládnej strany. Druhý balíček reforiem sa týkal modernizácie štátnej správy a presadenia pravidiel pre ozdravenie bánk. Vláda má v 300-člennom parlamente 162 poslancov. 149 je zo Syrizy a 13 poslancov má koaličný partner Nezávislí Gréci. Včerajšie opatrenia prešli za podpory konzervatívnej opozície, nakoľko na prijatie zákonov je potrebných 151 poslaneckých hlasov.
Za prvý balíček reforiem, ktoré okrem iného zahŕňali zvýšenie DPH na vybrané potraviny, hlasovalo 123 vládnych poslancov. Zmeny tak rovnako prešli vďaka proeurópsky orientovanej opozícii. Vláda očakáva, že zvýšenie DPH prinesie do štátnej kasy tento rok o 795 miliónov eur viac a od budúceho roka o 2,4 miliardy.
Otázkou však je, ako sa v krajine, ktorá má bohaté skúsenosti s daňovými únikmi, zvýšenie dane premietne do cien pre spotrebiteľov. „Atény, tak ako Slovensko predtým, sa potrebujú sústrediť na efektivitu výberu daní a bojovať proti daňovým podvodom a únikom. Nočné hlasovanie gréckeho parlamentu je ďalším krokom, smerom ktorým je nevyhnutné ísť. Napriek tomu nie sme ani v polčase. Tá ťažšia a náročnejšia časť sa volá implementácia. Balti, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Slovensko ukázali, že sa to dá,“ povedal včera slovenský minister financií Peter Kažimír.
Dnes by mali do Atén pricestovať aj zástupcovia veriteľov, aby sa dohodli na ďalších krokoch v prípade uvoľnenia 86-miliardovej finančnej pomoci pre Grécko. V pondelok pritom Gréci dostali preklenovaciu pomoc vo výške 7,16 miliardy eur, z ktorej za jeden deň stihli na splátky veriteľom minúť okolo 6,8 miliardy eur.
Dohoda na treťom záchrannom balíku by mala byť podľa odhadov gréckej vlády uzavretá do 20. augusta, keď musí krajina poslať ďalšiu splátku ECB vo výške 3,2 miliardy eur. Do ôsmeho augusta by mala byť prijatá reforma dôchodkového systému a začať by sa malo aj s privatizáciou štátneho majetku vo výške až 50 miliárd eur.