Vlani Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vypočítal, že najmä pre začínajúce starnutie obyvateľstva a rastúce výdavky na dôchodky a zdravotníctvo je do roku 2060 potrebné pokryť postupne sa nabaľujúci deficit až do úrovne 230 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Takýto obrovský schodok mal vzniknúť, ak by sa zachoval vlaňajší stav a problém sa do roku 2060 vôbec neriešil.
Aktuálne však inštitút počíta s dlhodobým deficitom „len“ 144 percent HDP. Inštitút pri rezorte financií totiž v terajšej prognóze, ktorá je súčasťou rozpočtových východísk, počíta s tým, že štát sa bude starať asi o pol milióna menej Slovákov oproti predpokladom z vlaňajška. "Základom týchto prognóz je práve demografická prognóza, ktorú pripravuje Eurostat v spolupráci s národnými štatistickými úradmi.
Pre Slovensko v roku 2060 uvádza súčasná prognóza 4557641 obyvateľov, zatiaľ čo predchádzajúca prognóza počítala s 5 103378 obyvateľmi," hovorí šéf inštitútu Martin Filko. „Nižší stav populácie v roku 2060 je spôsobený hlavne revíziou predpokladov – nižšia plodnosť a čistá migrácia. Najvýraznejší vplyv mala nižšia plodnosť, ovplyvnená zmenou metodiky – novorodenci narodení v zahraničí sa prestali započítavať medzi slovenských novorodencov,“ dodáva Filko. V súčasnosti má Slovensko 5,42 milióna obyvateľov.
Nová metodika teda počíta s tým, že o Slovákov narodených v cudzine sa štát v budúcnosti nebude starať. Je však otázne, či títo Slováci naozaj nebudú čerpať zo slovenského sociálneho systému, či budú pacientmi naozaj v cudzine a či nebudú potom chýbať ich odvody. „Vplyv zníženia počtu dôchodcov prevažuje nad negatívnym vplyvom poklesu počtu prispievateľov,“ tvrdí inštitút.
Vplyv na nižší dlhodobý deficit má aj fakt, že prepočty po prvýkrát počítajú s reformou dôchodkov výsluhových zložiek z roku 2013. „Najvýznamnejšou zmenou je zvýšenie počtu odslúžených rokov potrebných na priznanie výsluhového dôchodku,“ konštatuje prognóza.