Stalo sa tak po tom, čo sa štáty eurozóny dohodli na tom, že Grécko dostane ďalšiu finančnú pomoc výmenou za reformy, aby krajina začala splácať svoj 320-miliardový dlh. Nateraz sa tak odvrátila hrozba odchodu Grécka od eura, čo by zatriaslo celou eurozónou.
Európska centrálna banka minulý týždeň rozhodla o navýšení limitu núdzového refinancovania gréckych bánk o 900 miliónov eur. Predchádzajúci strop stanovený na 89 miliárd eur pritom viedol nielen ku kapitálovým kontrolám, ale aj k problémom s vyplácaním penzií. Dôchodcovia si mohli týždenne vybrať naraz maximálne 120 eur. Od pondelka si môžu vyberať týždenne 300 eur.
Daň za otvorenie bánk
Aktuálna zmena však ide ruka v ruke so zvýšením cien v obchodoch. Gréci si priplatia za všetky spracované potraviny. Od pondelka sa totiž v Grécku zvýšila DPH na viaceré potraviny z 13 na 23 percent.
Päť mesiacov tvrdých vyjednávaní s veriteľmi a neskôr referendum o neprijatí ďalších úsporných opatrení sa už teraz začínajú javiť ako strata času a oklamanie voličov gréckej vládnucej strany Syriza.Nikos Chrysoloras, ekonomický novinár
Ceny stúpli napríklad v prípade čerstvého a hlboko zmrazeného mäsa, rýb, kávy, čaju a štiav. Rovnako tak zdraželi vajcia, cukor, kakao, ryža, múka a mliečne výrobky ako zmrzlina a jogurt. Drahšie sú napríklad aj hnojivá, kondómy alebo toaletný papier.
„Vyššia DPH na potraviny prinesie do gréckej štátnej pokladnice do konca tohto roka dodatočných 800 miliónov eur. Život Grékov sa tak ozaj dostáva do starých koľají. Pokračujeme v úsporných opatreniach, ktoré krajina realizovala posledných šesť rokov. Ľudia na chvíľu verili, že to skončí.
Päť mesiacov tvrdých vyjednávaní s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn.red.) a neskôr referendum o neprijatí ďalších úsporných opatrení sa už teraz začínajú javiť ako strata času a oklamanie voličov gréckej vládnucej strany Syriza,“ povedal pre Pravdu Nikos Chrysoloras, ekonomický novinár z gréckych novín Kathimerini, aktuálne korešpondent v Bruseli.
Pripomína, že okrem spomínaných potravín stúpne aj cena obľúbeného alkoholického nápoja Ouzo. „Ouzo je typický grécky alkoholický nápoj anízovej chuti. Najčastejšie sa podáva s ľadom alebo ľadovo vychladený, hlavne v týchto letných mesiacoch.
Vyššie ceny v prípade Ouza, ale aj ostatných potravín nepocítia len Gréci, ale aj dovolenkári. Nie je to dobrá správa pre cestovný ruch. Grécko prakticky žije z turistov, a tí si porovnávajú ceny v dovolenkových destináciách. Určite to istú časť dovolenkárov odradí,“ konštatuje Chrysoloras.
DPH na vybrané potraviny sa zvyšovala za posledné roky niekoľkokrát. Ešte v roku 2005 bola DPH na potraviny na úrovni 8 percent, o rok neskôr 9 percent, v roku 2010 vzrástla na 11 percent a v roku 2011 na 13 percent. Od pondelka sa skokovo zvýšila na 23 percent. Vyššia DPH platí od pondelka aj vo všetkých reštauráciách a baroch.
Vyplatenie účtov aj pohrebu
Do gréckych bánk v pondelok podľa agentúry DPA zamierili predovšetkým ľudia, ktorí nepoužívajú platobné karty, a nemohli si tak v uplynulých týždňoch vyberať peniaze z bankomatov. Ďalší ľudia prišli zaplatiť účty za elektrinu či vodu.
Otvorenie bánk využili tiež menší podnikatelia, ktorí potrebujú napríklad zaslať peniaze dodávateľom. Mnohí Gréci však podľa gréckeho portálu Macro Polis prišli vybrať peniaze na vyplatenie pohrebu. V Grécku sa v prípade pohrebných služieb platí výhradne v hotovosti.
„Smútočný obrad vyjde na 800 až 1 000 eur. Ľudia nám však doteraz dávali kvôli kapitálovým kontrolám 50 niekedy iba 20 eur s tým, že to je všetko, čo pri sebe majú,“ povedal pre portál Macro Polis tamojší prevádzkovateľ pohrebnej služby.
Podľa INE-GSEE, najväčšieho odborového zväzu v Grécku, dosahuje v súčasnosti priemerný mesačný grécky dôchodok sumu 833 eur. V roku 2009 to bolo pritom až 1 350 eur v priemere. Podľa údajov gréckej vlády však okolo 45 percent gréckych penzistov poberá dôchodok do 665 eur mesačne. Na porovnanie, priemerný dôchodok na Slovensku sa aktuálne pohybuje na úrovni 408 eur, avšak mnoho slovenských penzistov poberá dôchodky vo výške do 300 eur mesačne.
„Situácia je dnes (v pondelok, pozn.red.) lepšia ako v uplynulých niekoľkých týždňoch. Vďaka bohu sme neskončili u drachmy,“ povedala agentúre Reuters šesťdesiatdvaročná dôchodkyňa Maria Papadopuluová. „Prišla som dnes zaplatiť účty a dane. Minulý týždeň to nešlo. Pre starších ľudí, ako som ja, je to všetko veľmi vyčerpávajúce,“ dodala.
Za vyššie dane dostanú Gréci pomoc
Aktuálne sa dlh Grécka pohybuje na úrovni 177 percent HDP, čo predstavuje vyše 320 miliárd eur. V pondelok museli splatiť 3,5 miliardy eur Európskej centrálnej banke, navyše 1,6 miliardy eur ešte od júna dlhovali aj Medzinárodnému menovému fondu.
Atény si schválením reforiem otvorili cestu k dohodnutiu záchranného programu vo výške až 86 miliárd eur. Prvé z viacerých reforiem sa okrem DPH týkajú penzií a riadenia gréckeho štatistického úradu. Stúpne aj daň pre firmy z 26 na 28 percent.
Gréci musia najbližšie tri roky usporiť 12 až 13 miliárd eur a privatizovať grécky majetok za 50 miliárd eur. Pokým však nebude definitívne schválený trojročný záchranný balík pre Grécko, krajine veritelia poslali v pondelok 7,16 miliardy eur na najbližšie tri mesiace ako prekleňovaciu pomoc z dočasného eurovalu.
Podľa agentúry Reuters však grécka vláda stihla už v pondelok minúť 6,8 miliardy eur na vyplatenie svojich podlžností voči veriteľom – peniaze zaslala ECB aj MMF. O ďalších krokoch v súvislosti s riešením gréckej krízy by mali rokovať ministri financií eurozóny tento týždeň.
Gréci stále obviňujú Nemcov
Drastické opatrenia v krajine na zníženie dlhu však niektorí Gréci vnímajú skôr ako diktát z Nemecka. V krajine sa preto rozbehla „antinemecká“ kampaň. Kampaň sa rozšírila za pár dní do viacerých krajín. Heslo „Bojkotujte nemecké výrobky“ od áut až po elektrické spotrebiče sa dostalo až do Španielska či USA.
Z najnovšieho prieskumu medzinárodnej agentúry YouGov pritom vyplýva, že ani Nemci nie sú dvakrát nadšení zo schválenej pomoci Grécku. Viac než polovica Nemcov sa domnieva, že plánovaná dohoda s Gréckom je zlá, a mnohí by uprednostnili, keby táto krízou postihnutá krajina radšej opustila eurozónu, než aby dostala šancu na ďalšiu pomoc.
Len dve percentá opýtaných usudzujú, že ide o pozitívny plán, a ďalších 27 percent ho označilo za „trochu“ pozitívny. Nemecko je pritom z eurozóny najväčším prispievateľom do záchranných balíčkov, z ktorých Grécko doteraz čerpalo 240-miliárd eur.