Oznámil to námestník ukrajinskej ministerky financií Natalii Jareškovej. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) navyše uviedla, že by mohla ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz poskytnúť pôžičku 300 miliónov eur na nákup plynu na európskom trhu. Kyjev sa už dlhší čas snaží znížiť svoju závislosť na dodávkach plynu z Ruska.
Ukrajinskí zákonodarcovia vo štvrtok podľa agentúry Reuters hlasovali o sérii zákonov, vrátane legislatívnych zmien v bankovom systéme a energetickom sektore. Nové zákony by mali Kyjevu okrem druhej časti úverovej pomoci od MMF vo výške 1,7 miliardy dolárov zabezpečiť taktiež miliardu dolárov od Svetovej banky, 300 miliónov dolárov od Japonska a 200 miliónov dolárov od Nemecka.
MMF začiatkom júla oznámil, že sa s Ukrajinou dohodol na opatreniach, ktoré sú potrebné na uvoľnenie druhej časti úverovej pomoci. Program pomoci od MMF je rozdelený do štyroch rokov a jeho celkový objem dosahuje zhruba 17,5 miliardy dolárov.
V marci dostal Kyjev od MMF prvých päť miliárd dolárov. Celkovo by mala Ukrajina počas nasledujúcich štyroch rokov získať od medzinárodných veriteľov zahŕňajúcich aj Európsku úniu okolo 40 miliárd dolárov.
Ukrajina sa následkom zlého hospodárenia a konfliktov so separatistami na východe krajiny pohybuje na pokraji štátneho bankrotu. Kyjev teraz rokuje so súkromnými veriteľmi o reštrukturalizácii dlhu. Veritelia chcú len predĺženie splatnosti dlhopisov, ukrajinská vláda však požaduje aj zníženie nominálnej hodnoty dlhu a úrokov.
Kyjev hrozí, že ak sa s veriteľmi nedohodne, prestane im dlhopisy splácať. Výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová však v júni uviedla, že fond by mohol pokračovať v požičiavaní peňazí Ukrajine aj v prípade, že rokovania Kyjeva o reštrukturalizácii dlhu skrachujú a krajina nebude schopná plniť svoje záväzky.
