Gréci sú nútení privatizovať ako v minulosti Slováci

Grécko má ťažko platiť za chyby z minulosti. Krajina dostala od veriteľov ultimátum, aby sprivatizovala kľúčové podniky, inak príde o členstvo v eurozóne. V prípade medzinárodných tlakov na rýchlu privatizáciu je súčasná situácia v Grécku v určitom zmysle podobná stavu na Slovensku po roku 1998.

15.07.2015 12:00
Grécko, Atény, demonštrácia Foto: ,
Aténsky zamestnanec komunálnych služieb protestuje proti ich privatizácii, čo je jeden z ústupkov Grécka voči medzinárodným veriteľom.
debata (194)

Po zmene vlády Vladimíra Mečiara aj Slovensku chýbal medzinárodný kredit a jednou z podmienok vstupu do Európskej únie bola cenová deregulácia spojená s prudkým zdražovaním energií a privatizáciou.

Až teraz sa po porovnaní kúpnych cien a ziskov ukázalo, že energetika bola predaná pod cenu. Investori z Nemecka či Francúzska síce v pôvodných štátnych podnikoch skoncovali s klientelizmom a rodinkárstvom, ale zároveň zarobili expresne rýchlo.

Miliardy eur tak nezostali na Slovensku, ale putovali do zahraničia a v posledných rokoch privatizéri podniky začali predávať. Plynárne, elektrárne, teplárenstvo či ropný priemysel pritom v Nemecku alebo vo Francúzsku plní štátnu kasu.

Grécko v súčasnosti pre vysoké 320-miliardové dlhy čelí takmer finančnej izolácii a krajine bez eur hrozí kolaps bánk spojený s bankrotom a znehodnotením úspor ľudí. Zvyšok eurozóny napokon po 5-mesačných rokovaniach sľúbil balík pomoci v rozsahu 82 miliárd eur, ale jednou z podmienok je, že Gréci dajú do zálohy majetok za 50 miliárd eur, ktorý sprivatizujú.

Už aj privatizáciu považuje teraz grécka vláda za menšie zlo. Pritom ešte v úvode roka predaj prístavu Pireus či energetiky zastavila s tým, že na to nikdy nepristúpi, čo vtedy vyvolalo obrovskú kritiku Nemcov.

Grécky premiér Alexis Tsipras však napokon pristal na nepopulárny rast DPH či privatizáciu. „Máme mandát od ľudí, aby sme uzatvorili lepšiu dohodu, ako bolo ultimátum, ktorý nám dala euroskupina, ale určite nemáme mandát na to, aby sme dostali Grécko von z eurozóny,“ povedal Tsipras.

Grécko môže na zlej privatizácii prerobiť, podobne ako Slovensko, hoci aj zlé riadenie firiem štátom nebolo dobrým stavom. Slovensko na privatizáciu pristúpilo, ale ekonomicky výrazne prerobilo.

Scenár bol väčšinou taký, že privatizéri si cez regulačný rámec a privatizačné zmluvy zaistili nárast cien komodity, ktorú predávali, a potom sa im vložené peniaze vrátili už o pár rokov a zaplatili to všetko bežní Slováci napríklad cez drahšie energie. Je otázne, či Slovensko v tom čase malo na výber a dostalo by sa do elitného klubu EÚ aj keby neprivatizovalo. Napríklad v susednom Česku vláda odmietla predať kľúčový energetický podnik ČEZ.

To, že na Slovensku sa pri privatizácii prerobilo a Slovensko prišlo o miliardy eur, ukazujú prepočty o štedrých ziskoch a návratnosti investícií. Údajný spis Gorila zase opisuje korupčné praktiky, ktoré sa pri privatizácii mali diať za Dzurindových vlád.

V prípade Grécka teraz medzinárodní veritelia pomoc podmieňujú vytvorením fondu s cennými aktívami. Fond by mal aktíva predať. Príjmy majú dosiahnuť 50 miliárd eur, z toho 25 miliárd má ísť na rekapitalizáciu bánk, 12,5 miliardy eur na zníženie gréckych dlhov a 12,5 miliardy eur na investície.

Vo fonde by mohol byť napríklad prístav Pireus, energetické podniky, rafinéria, aktíva plánovanej diaľnice, letiska či energetických sietí. Gréci tvrdia, že môžu privatizovať maximálne za 17 miliárd eur a peniaze by mali zostať v Aténach.

Ekonomická sila Grécka je asi o tretinu vyššia ako v prípade Slovenska a krajina má asi dvojnásobne viac obyvateľov. Koľko na porovnanie z privatizácie získalo Slovensko? V rokoch 1998 až 2006 dve Dzurindove vlády získali z privatizácie okolo 280 miliárd korún, čo je na konverzný kurz v prepočte asi 9,3 miliardy eur.

Odvtedy sa až na predaj zvyšných akcií Telekomu príliš neprivatizovalo a v správe štátu zostali podiely v účtovnej hodnote okolo 200 miliárd korún (6,6 mld. eur). Na ilustráciu, za Mečiarovej vlády v rokoch 1995 až 1998 kupci získali účtovný majetok podnikov v sume 109 mld. Sk a zaviazali sa zaň zaplatiť len necelých 31 mld. Sk a ďalších 13 mld. Sk mali investovať.

Privatizácia za Dzurindu bola ekonomicky nevýhodná. Privatizér Electricité de France v roku 2002 za podiel v Stredoslovenskej energetike zaplatil Dzurindovej vláde 160 miliónov eur a po 11 rokoch na dividendách a predaji získal spolu 700 miliónov eur. Taliansky Enel zase 66 % akcií elektrární v roku 2006 kúpil za 840 miliónov eur. Čisté zisky elektrární za roky 2006 až 2014 však dosiahli už 2,4 miliardy eur. Teraz Enel akcie elektrární predáva.

Pôvodní nemeckí a francúzski privatizéri SPP zase po desiatich rokoch na Slovensku predali akcie už v čase, keď mali privatizačnú sumu z roku 2002 vo výške 120,9 miliardy korún späť cez dividendy zo ziskov SPP. Navyše za následný predaj akcií zinkasovali ďalších 2,6 miliardy eur.

© Autorské práva vyhradené

194 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #Slovensko #privatizácia #opatrenia