Podľa ministra financií Andreja Babiša sa na rokovaní šéfov štátnych pokladníc celej európskej dvadsaťosmičky podobne vyjadril nielen on, ale aj ďalší ministri financií krajín mimo eurozóny. Za pôžičky z EFSM ručia všetky krajiny EÚ, podiel ČR na ňom by bol 1,13 percenta.
„My sme si mysleli, že EFSM už je mŕtvy nástroj. Európska rada sa dohodla na tom, že po roku 2013 už by nemal byť používaný,“ povedal Sobotka českým médiám v Európskom parlamente.
Summit eurozóny v noci z nedele na pondelok rozhodol, že Grécko môže pri plnení veľmi prísnych podmienok začať vyjednávať o novom niekoľkoročnom programe pomoci so záchranným fondom eurozóny, známym ako Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Peniaze však hlboko zadlžená krajina potrebuje už v týždňoch, keď sa budú tieto rokovania konať. Preto eurozóna hľadá spôsoby, ako túto dobu finančne preklenúť. Okrem možnosti priamych bilaterálnych pôžičiek diplomatické zdroje už v nedeľu na summite eurozóny spomenuli práve EFSM, z ktorého v minulosti dostali pôžičku Írsko či Portugalsko. Tento starší mechanizmus bol pre krajiny eurozóny neskôr nahradený práve ESM, určité peniaze v ňom však stále zostali.
Návrh použiť EFSM však v utorok na rokovaní vôbec nepadol, o všetkých možnostiach ako vec vyriešiť ešte len rokujú finanční experti.
„Problém Grécka je problém členov eurozóny,“ vyhlásil v Bruseli Babiš. Krajiny mimo eurozóny si podľa neho neželajú, aby grécky problém bol riešený z rozpočtu EÚ. Český minister krajiny, ktorá eurom neplatí, opäť zopakoval svoje presvedčenie, že rozhodnutie víkendového summitu Grécku opäť pomôcť nebolo šťastné.
Ministri krajín mimo eurozóny podľa Babiša kritizovali tiež to, že o návrhu sa dozvedeli až z médií. Podobný postoj ako ČR má podľa neho Británia, Švédsko, Dánsko, Maďarsko či Chorvátsko aj ďalšie krajiny únie. „Myslím, že všetci majú rovnaký názor,“ dodal Babiš s tým, že podobný názor majú všetky krajiny, ktoré eurom neplatia.