Gréci si naordinovali tvrdé reformy za novú pomoc

Gréci vo štvrtok večer poslali eurozóne návrh reforiem, ktoré sľubujú spraviť výmenou za novú finančnú pomoc. Je to súbor najtvrdších opatrení, aké doposiaľ nový grécky kabinet ponúkol medzinárodným veriteľom, uviedli grécke médiá.

, , 09.07.2015 20:00, aktualizované: 22:25
debata (138)

Vo štvrtok v noci dostane návrhy aj grécky parlament, aby o nich mohol v piatok rokovať. Zadlžená krajina sľubuje prudký rast daní, zásahy do penzijného systému a rozpočtové škrty, napríklad vo výdavkoch na obranu.

Vláda podľa televízie ANT1 vyzve grécky parlament, aby splnomocnil vyjednávaciu skupinu na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom a ministrom financií Euklidisom Tsakalotosom rokovať s eurozónou o detailoch navrhovaného dokumentu. Od poslancov chcú dokonca žiadať bianko šek, aby súhlasili aj s prípadnými zmenami, čo sa považuje za signál, že Atény sú ochotné vyjsť v ústrety prípadným námietkam európskych partnerov.

Návrh odoslala vláda e-mailom šéfovi Euroskupiny Jeroenovi Dijsselbloemovi. Balík reforiem, ktoré majú gréckemu štátu vyniesť alebo ušetriť okolo 12 miliárd eur, podrobí analýze pracovná skupina na úrovni námestníkov ministrov financií, ich spolupracovníkov a tiež predstavitelia Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.

Od tohto programu sa budú odvíjať aj všetky zákonné opatrenia, ktoré bude musieť grécky parlament prijať zrejme už v sobotu alebo najneskôr v nedeľu, keď sa má konať summit krajín eurozóny a potom aj celej Európskej únie.

Ak európski partneri následne v nedeľu na mimoriadnom summite v Bruseli akceptujú grécku ponuku, znamenalo by to odvrátenie potenciálnej hrozby odchodu Grécka z eurozóny. Gréci chcú výmenou za úsporné opatrenia tretí balík finančnej pomoci vo výške 40 až 70 miliárd eur na najbližšie tri roky.

Náznaky toho, že Grécko čakajú ďalšie roky nepríjemných ekonomických úsporných opatrení, sa začali preberať na internetových sociálnych sieťach, kde účastníci diskusií často netaja rozčarovanie nad nečakaným rozuzlením situácie.

Hrozí rozkol v Syrize

Plánované opatrenia však môžu naraziť na odpor krajne ľavicového krídla Tsiprasovej strany Syriza a jej koaličného partnera, strany Nezávislí Gréci. Tsiprasova vláda odporúčala hlasovať „nie“ v referende o požiadavkách trojice veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.), ktoré sa uskutočnilo 5. júla. Gréci si v nedeľu jasnou väčšinou zvolili, že ďalšie úsporné opatrenia v krajine nechcú.

V parlamente sa preto očakávajú prudké debaty, ktoré sa môžu prejaviť rozkolom vo vládnej ľavicovej formácii Syriza, ktorej poslanecký klub má zasadnúť hneď v piatok predpoludním. Krajne ľavicové krídlo strany pod velením gréckeho ministra pre energetiku Panajotisa Lafazanisa môže projekt dohody s eurozónou odmietnuť. Odhaduje sa, že v tomto zoskupení bude okolo 50 až 70 poslancov strany Syriza, ktorá ich má v parlamente celkom 149.

Túto stratu by ale mohli kompenzovať desiatky poslancov proeurópskej opozície, teda z radov konzervatívcov z Novej demokracie, liberálov zo strany To Potami a socialistov z PASOK. Politickí lídri týchto strán vo štvrtok na stretnutí s Tsiprasom plán dohody podporili.

Podľa mediálnych špekulácií sa Tsipras po mesiacoch lavírovania, keď si nechcel znepriateliť krajne ľavé krídlo Syrizy, nakoniec rozhodol pre záchranu Grécka v eurozóne a je ochotný riskovať rozpad svojej vlastnej strany.

Grécko si bude uťahovať opasky

Najnovší grécky návrh reforiem, ktorý by mal priniesť v najbližších dvoch rokoch 12 miliárd eur, má obsahovať napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty pri základných potravinách, doprave a niektorých zdravotníckych službách súkromného sektora zo súčasných 13 na 23 percent. Vzrásť by mala aj v reštauráciách zo 6,5 na 13 percent a DPH sa zvýši aj v hotelierstve. DPH na luxusný tovar by mala narásť z 10 na 13 percent. Atény chcú takisto zvýšiť korporátnu daň z 26 na 28 percent.

Grécka vláda súhlasila aj so škrtmi v armáde, ktoré budú v roku 2016 vo výške 200 miliónov eur a v roku 2017 až 400 miliónov eur. Grécke ostrovy však budú mať naďalej daňové zvýhodnenie, ktoré chceli veritelia zrušiť. Konkrétne ide o 30-percentnú zľavu na DPH pre ostrovy v Egejskom mori a ostrovy Lesbos, Chios, Samos, súostrovie Dodekanes a Kyklady.

Tsipras bude pri obhajobe reforiem v parlamente poukazovať na fakt, že vláda sa snaží zabrániť znižovaniu životnej úrovne nízkopríjmových dôchodcov a ponechá aj DPH na elektrinu na úrovni 10 percent. Tak ako na Slovensku aj v Grécku totiž veľkú časť výdavkov domácnosti tvoria náklady na bývanie.

Najviac za Grékov bojujú Francúzi

Predseda Európskej rady Donald Tusk aj vo štvrtok zopakoval, že únia je ochotná urobiť všetko pre to, aby ochránila finančnú stabilitu eurozóny a ochránila Grécko pred bankrotom a následným odchodom z menového bloku.

„Verím, že európska pomoc Grécku bude prebiehať v duchu rímskeho príslovia "Magnum vectigal est parsimonia“ (Šetrnosť je veľkým príjmom)," povedal Tusk.

Za zotrvanie Grécka v eurozóne najviac bojujú Francúzi, ktorí takisto dlhodobo vystupujú proti prísnym rozpočtovým škrtom. Krajina dostala viackrát odklad na dosiahnutie trojpercentného deficitu verejných financií. Túto hranicu museli ostatné krajiny eurozóny dodržať do roku 2013. Francúzska vláda nedávno vyhlásila, že 3-percentný deficit nedosiahne do roku 2017.

Francúzsko tak patrí medzi krajiny, ktorým sa do škrtania a reforiem doteraz príliš nechcelo. Ekonómovia sa zhodujú v tom, že vyhláseniami na margo Grécka si Francúzsko dláždi cestu k poľaveniu prísnych rozpočtových opatrení, ktoré žiada Brusel od všetkých krajín eurozóny vrátane Slovenska. Fran­cúzsky minister financií Michel Sapin v nedávnom exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda tieto vyjadrenia označil za špekulácie. Na obdobie rokov 2015 až 2017 podľa jeho slov francúzska vláda odhlasovala úsporný plán vo výdavkoch vo výške 50 miliárd eur, čo predstavuje 2,5 percenta hrubého domáceho produktu. Plánujú to uskutočniť cez zníženie daňového zaťaženia a zníženie sociálnych odvodov pre podniky do roku 2017 v objeme 40 miliárd eur.

Gréci to bez pomoci nezvládnu

Dlhých päť mesiacov ustavičných rokovaní gréckej vlády s veriteľmi spôsobilo, že krajina sa dostane do recesie. Gréckej ekonomike hrozí, že namiesto pôvodne plánovaného rastu o 0,5 percenta sa tento rok prepadne až o 3 percentá. Grécko sa minulý rok dostalo z hlbokej recesie, ktorá počas šiestich rokov znížila jeho hrubý domáci produkt o štvrtinu a rovnaká časť pracovnej sily ostala nezamestnaná.

Navyše ak sa grécka vláda s veriteľmi nedohodne, skolabuje celý finančný systém v krajine. Grécke banky sú od minulého týždňa zatvorené a budú podľa najnovších vyjadrení gréckej vlády zatvorené až do začiatku budúceho týždňa. Bankomatom dochádza hotovosť, Gréci si môžu vyberať denne maximálne 60 eur.

Európska centrálna banka aktuálne čaká na „politické krytie“, aby sa rozhodla, ako bude pokračovať v Núdzovom financovaní bánk (ELA). Od nedeľňajšieho gréckeho referenda ponechala ECB strop núdzových úverov vo výške 89 miliárd eur. Grécka vláda pritom do 20. júla musí ECB zaslať 3,5-miliardovú splátku, zatiaľ nikto nevie, odkiaľ na to vezme, ak dovtedy nebude dohoda medzi Gréckom a veriteľmi schválená.

Problémy už začínajú mať aj tamojšie podniky, ktoré skracujú zamestnancom pracovný čas, posielajú ich na nútené dovolenky a prepúšťajú. Ohrozená je aj zdravotná starostlivosť v krajine, keďže Grékom dochádzajú lieky. Za ich nedostatok v dodávateľskom reťazci môžu obavy zahraničných dodávateľov, ktorým sa nechce predávať do finančne nestabilného Grécka. Farmaceutickým firmám dlhujú grécke nemocnice a štátna zdravotná poisťovňa vyše 1,1 miliardy eur, pričom im nezaplatili od decembra minulého roka.

© Autorské práva vyhradené

138 debata chyba
Viac na túto tému: #reformy #finančná pomoc #úsporné opatrenia #grécka dlhová kríza
Flowers