V PD Brezina Pravotice neďaleko Bánoviec nad Bebravou pred dvoma rokmi omladili vedenie družstva a s čerstvou krvou prišli aj nové podnikateľské nápady. Družstvo sa prebralo z letargie, chotár je lepšie obrobený, farmy vynovené.
Spoločnosť sa dlhé roky pozerala na poľnohospodárstvo skrz prsty. Z krátkozrakého pohľadu na chlebové odvetvie šíreného liberálnymi ekonómami a mladými analytikmi, ktorí tvrdili, že nemá význam investovať do poľnohospodárstva, vyliečili ľudí až alarmujúco nízke zastúpenie slovenských výrobkov v obchodoch, nekvalita dovozových produktov a s nimi spojené potravinové podvody.
Ani sme sa nenazdali a investori z rôznych oblastí Slovenska obsadili juhozápadné svahy na desiatkach hektárov.Ľuboš Podoba, predseda družstva
Na pozadí tohto obrazu prebieha iný, z hľadiska budúcnosti Slovenska nemej dôležitý jav. Do poľnohospodárstva sa derú noví investori – domáci aj zahraniční. Usilujú sa ovládnuť podniky, pretože cez ne sa môžu dostať k zoznamom vlastníkov pôdy.
Odtiaľ je už len krôčik k vykupovaniu pôdy. Jedni ju potrebujú na krátkodobé developerské špekulácie, iní chcú do pôdy dlhodobo investovať a intenzívne hospodáriť. Vo väčšine prípadov však z hry vypadávajú bývalí suveréni vidieka – členovia družstiev, ktorí prichádzajú o prácu aj o pôdu.
Neľahli na bok, zostali suverénmi
Scenár straty pôdy pod nohami hrozil pred dvoma rokmi aj PD Brezina v Pravoticiach. Ľudia, ktorí mali v družstve vlastnícke podiely, začali dostávať ponuky od rôznych finančných skupín. Hrozbu, že družstvo prevezme ktosi zvonka, si najskôr uvedomili mladí poľnohospodárski inžinieri Ľuboš Podoba a Marek Žatko.
Práve oni dvaja prebrali ľudí z letargie, dali záujemcom o predaj podielov „konkurenčnú“ ponuku a v podstate tak zachránili družstvo ako kľúčového zamestnávateľa pre päť obcí – Pravotice, Ostratice, Nedašovce, Vysočany a Brezolupy.
Vraví sa, že dva roky v živote firmy neznamenajú veľa, ale inokedy prinášajú obdobie búrlivého rastu. Ľuboš Podoba mal 35 rokov, keď sa v roku 2013 stal predsedom PD Brezina. Názov pre družstvo zlúčené z piatich obcí vyjadruje ich rovnosť. Brezina je najnebezpečnejšia parcela v celom chotári, na ktorej, ako vraví družstevný predseda, „ľahli na bok“ už dva traktory. Akoby práve Brezina v názve pripomínala družstevníkom: „buďme svorní, jednotní a opatrní.“
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Čo sa čaká od vrcholného manažéra? Dobrý podnikateľský plán a schopnosť získať preň ľudí nielen v družstve, ale aj v obciach. Veď máloktorý podnik ako práve poľnohospodársky tak silne ovplyvňuje život ľudí.
Stroje od jari do jesene jazdia na polia a lúky, hore-dole po dedine, z fariem zavanie vôňa siláže aj maštaľného hnoja. To, čo si kedysi dedinčania nevšímali, dnes niektorým prekáža. Komunikácia s ľuďmi vnútri i mimo podniku sa stáva novým dôležitým aspektom v práci predsedu družstva.
Ľuboš Podoba vsadil vo vedení na rovnako zmýšľajúcich ľudí, ako je on sám – okrem premýšľavého hlavného agronóma našiel schopného šéfa živočíšnej výroby. Martin Gondek pracoval vo výživarskej firme, vedel, čo prospieva dobytku.
Vymenil dobré postavenie za rizikový zootechnický post v družstve, kde však mohol realizovať svoje chovateľské sny. Manažérske kvarteto doplnil Bohdan Masaryk, ekonóm, ktorý musí starostlivo posúdiť mieru rizika a výnosnosti každého nového podnikateľského zámeru.
Mlieko aj chutné steaky
Družstvo Brezina v posledných rokoch žilo ako mnohé iné z podstaty. Až rekonštrukcia farmy v Pravoticiach ľuďom pripomenula, ako na bezmála dve desaťročia postál na družstve čas. Oproti zmodernizovaným objektom sa nachádzajú staré hospodárske budovy z osemdesiatych rokov minulého storočia. Sú však poopravované, priestor vyčistený a k maštaliam vybudované výbehy pre dojnice a mladý dobytok.
Vidno, že farma má hospodárov, ktorí si ctia poriadok a vedia, že dobytok okrem dobrého krmiva vo válove, potrebuje pohyb na čerstvom vzduchu, pretože predlžuje vek zvieratám a zlepšuje tým aj ekonomiku výroby mlieka.
Na priečelí novej maštale sa týči obrovský nápis PD Brezina. Vidno ho z veľkej vzdialenosti, akoby všetkým pocestným názov pripomínal: Ak ste z blízkeho okolia, buďte si istí, že pijete naše zdravé mlieko. Družstevníci nechovajú dnes populárne holštajnsko frízske plemeno, ale slovenské strakaté. Sú to kravy, ktoré sa najlepšie udomácnili v našich prírodných podmienkach a dávajú dosť mlieka – 7 000 kilogramov mlieka priemerne od dojnice za jeden rok je predsa krásny výkon.
A okrem toho, aké chutné steaky poskytujú mladé býčky a jalovice slovenského strakatého dobytka. Taliani, ktorí ich chodia kupovať na Slovensko, to vedia lepšie ako mnohí naši šéfkuchári. Tzv. kombinovaná úžitkovosť slovenského strakatého plemena hovorí o jeho obojručnosti, teda že dáva prínos tak z predaja mlieka, ako aj mäsa. Jeho chov znamená renesanciu poctivej živočíšnej výroby.
Kde však vziať zdroje na rýchlu obnovu? Rezort síce podporuje dotáciami poľnohospodárov, ktorí rozvíjajú živočíšnu výrobu, ale peňazí na modernizáciu nikdy nie je dosť. Ľuboš Podoba našiel dodatočné zdroje napríklad tým, že obrátil pozornosť družstevníkov na výstavbu okolitej R-2 spájajúcej Bánovce s Trenčínom.
Navrhol prebudovať administratívnu budovu na jednoduchý robotnícky hotel, ktorý poskytuje 80 postelí. A na ubytovne prestavali aj ďalšie priestory, čo prinieslo mesačne do družstevnej kasy 10-tisíc eur. Koľké „ábečky“ teda administratívne budovy sú poloopustené, v Pravoticiach, isteže aj zhodou priaznivých okolností, biely dom zarába.
Zemský raj to napohľad
Družstevníci musia viac než v minulosti bojovať o pôdu, ktorá je súčasťou ich chotára. Objavujú sa napríklad podnikavci, ktorí by radi vykúpili pôdu pod hospodárskymi dvormi, aby ju družstvu vzápätí za násobok ceny ponúkli.
Okolie Ostratíc vošlo do povedomia ľudí na hornej Nitre presnejšie jej prítoku Bebravy ako výnimočne plodná ovocinárska oblasť. „Ani sme sa nenazdali a investori z rôznych oblastí Slovenska obsadili juhozápadné svahy na desiatkach hektárov,“ hovorí predseda. Družstvo nelenilo a samo podalo projekt na založenie marhuľového a slivkového sadu.
V hre sú aj ďalšie plány. Patrí k ním nápad založiť zvernicu danielov a muflónov. Družstevná kuchyňa, ktorá pripravuje jedlá pre hostí hotela, ponúka návštevníkom poctivé regionálne špeciality. Keby sa k nim pridali jedlá z diviny, bol by to krôčik k agroturistike. Pravda, veci treba domyslieť, pretože miestni chcú chodiť bezpečne aj do hory na hríby. Ale modus vivendi, teda východisko uspokojujúce obe strany sa časom zrejme nájde.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Tak ako sa našlo pri spolupráci s miestnymi poľovníckymi združeniami. V ostatných rokoch sa zver, najmä diviaky premnožili a len na repke narobili škody za 40-tisíc eur. „Nechceme proti sebe bojovať a dokazovať, kto má väčšiu pravdu, či poľovníci alebo poľnohospodári, chceme spolupracovať,“ hovorí predseda Ľuboš Podoba.
Spolupráca znamená, že družstvo už prikrmuje zver, aby sa z hory netúlala do polí, kde nivočí úrodu. Zároveň primalo k väčšej aktivite aj poľovníkov. Tí mimochodom nedávno pomohli družstvu pri budovaní oplôtok.
Keď sa rozvíja pocit spoluzodpovednosti a spolupatričnosti za región, kde ľudia žijú a teda aj pracujú a podnikajú, je to najlepší spôsob, ako nájsť riešenie vedúce k pochopeniu zdanlivo protichodných záujmov a predstáv. Čo je najdôležitejšie v živote každej komunity? Rovnováh, harmónia, ústretovosť,„ odvetí Ľuboš Podoba.
Chotár PD Brezina je ukážkou nádhernej mnohotvárnosti slovenskej podhorskej krajiny. Z vŕškov nad Vysočanmi sa odkrýva výhľad hneď na tri slovenské horstvá: Považský Inovec, Tríbeč a Strážovskú hornatinu. Zlatozelená-zelená mozaika voňajúca dozrievajúcim obilím a čerstvo pokosenou lucernou je uzavretá panorámou modrých vrchov.
Aký krásny kút Slovenska, zveľaďovaný poctivými poľnohospodárskymi rukami. Nepochybne bude raz cieľom vychádzok ľudí z mesta. Pokiaľ slovenské poľnohospodárstvo povedú ľudia s elánom, vervou a podnikateľskou žilkou, aká bije v Pravoticiach, nemusíme sa obávať, že nebudeme pánmi vo svojom dome.