Zachovanie eura mimo eurozóny
Existuje možnosť, že by Grécko mohlo ďalej platiť eurom aj v prípade, že by eurozónu opustilo. Pripojilo by sa tak ku krajinám, ktoré síce súčasťou eurozóny nie sú, avšak euro používajú ako svoju národnú menu. Je to prípad Vatikánu, Monaka alebo San Marina. Európska komisia týmto krajinám povoľuje raziť obmedzené množstvo euromincí, ale nie tlač bankoviek. Európska centrálna banka (ECB) by zrejme v takom prípade vyžadovala, aby Grécko splatilo všetky dlhy, ktoré voči nej má a navyše by najskôr musela ďalej poskytovať podporu gréckym bankám, uviedla analytička menového trhu v banke Rabobank Jane Foleyová.
Vznik paralelnej meny
Ak ECB zastaví núdzové úvery pre grécke banky, grécka centrálna banka zrejme začne vydávať novú menu, aby štát bol schopný plniť svoje záväzky, ako sú platby dôchodkov a vyplácanie miezd štátnym zamestnancom. Euro by ale platilo ďalej. Hodnota novej meny voči nemu by zrejme výrazne klesla. Podľa Foleyovej by tak vznikla akási dvojrýchlostná ekonomika, kde by euro dominovalo napríklad v turistickom sektore. Roger Bootle zo spoločnosti Capital Economics sa domnieva, že existencia paralelnej meny by Grécku umožnila tvrdiť, že eurozónu neopustilo a zrejme by potom bolo úspešnejšie pri získavaní finančnej pomoci.
Návrat k drachme
Možnosťou je aj návrat k mene, ktorou sa v Grécku platilo pred rokom 2001, teda prijatie drachmy a koniec eura. Podľa Bootlea by nebol problém previesť bankové vklady a dlhy do novej meny, zložitejšia by bola tlač nových bankoviek. Vláda by vraj z toho dôvodu mohla spočiatku vydávať dlžobné úpisy a bankovky by až do vytlačenia nových peňazí mohli nahradiť napríklad ľahko vyrobiteľné kolky. Nová mena by ale bola nepochybne oveľa slabšia ako euro, čo by zväčšilo ťarchu štátneho dlhu, ktorý je v eurách, upozornila Foleyová.
Mena s pevným výmenným kurzom
Veľa krajín reguluje hodnotu svojej meny naviazaním na kurz eura. Zavedenie meny s pevným výmenným kurzom ale vyžaduje buď stabilné hospodárstvo, ktoré by bolo schopné odolať prípadnému tlaku špekulantov, alebo krajinu s dostatočnými peňažnými rezervami. Grécko by preto niečo také uskutočniť nemohlo: nemá totiž rezervy ako napríklad Bulharsko, ani dostatočne silnú ekonomiku, ako napríklad Dánsko.
Digitálne mena
Hovorí sa o tom, že chaose pri zavádzaní novej meny alebo tlačených dlžobných úpisov by sa dalo predísť prechodom k digitálnej mene akou je napríklad Bitcoin. Garrick Hileman z Londýnskej ekonomickej školy to však pokladá za nepravdepodobné. „Grékom bude pochopiteľne chýbať dôvera v novú drachmu a budú hľadať alternatívy,“ tvrdí. Bitcoin ale podľa neho môže zohrať len okrajovú úlohu a ako oficiálna mena neprichádza do úvahy. Ani iná forma digitálnej meny zrejme podľa Bootlea a Foleyovej nebude možná, pretože Gréci sa výrazne spoliehajú na hotovosť. Nedostatok bankoviek vraj ľudia môžu obísť napríklad najrôznejšími formami výmenného obchodu, keď sa namiesto peňazí bude používať tovar s pevnou hodnotou, napríklad cigarety. „Ľudia si dokážu nájsť najrôznejšie cestičky,“ tvrdí Bootle.