Prvenstvo v najužšom prepojení s Gréckom vo sférach biznisu patrí Cypru. „Cyperské banky majú voči gréckym podnikom miliardové pohľadávky. Keď im to grécke podniky alebo banky nebudú vedieť zaplatiť, tak budú mať obrovské straty,“ hovorí prognostik SAV Vladimír Baláž.
Cyperský bankový sektor sa pritom len pred dvoma rokmi stabilizoval vďaka tomu, že banky zobrali časti vkladateľov peniaze, ale aj pre medzinárodnú pomoc pred kolapsom sektora. V prípade nesplácania gréckych úverov však cyperským finančným domom môže podľa Baláža hroziť opäť bankrot. To by potom malo dosah aj na firmy pôsobiace na Cypre.
„Najviac by na Cypre bol poznačený asi sektor obchodu. Prepojenie s Gréckom je veľmi výrazné,“ tvrdí analytik inštitútu Iness Juraj Karpiš. Významným obchodným partnerom Grécka je aj Bulharsko. Krajina síce so situácie v Grécku aj profituje, keďže veľa gréckych firiem odišlo do Bulharska pre nižšia dane. Len napríklad medzi rokmi 2010 až 2012 podľa denníka The Guardian v Bulharsku vzrástol počet gréckych firiem z 2,2 tisíca na takmer 3,8 tisíca, v súčasnosti však práve Bulharsko patrí k najväčším exportérom do Grécka.
„Bulharsko, Macedónsko sú slabé ekonomiky, ktoré by bankrot Grécka pocítili určite viac ako Taliansko. Ale zase Bulharsko viac obchoduje s Rumunskom. Veľa investícií v Bulharsku je aj z Nemecka,“ konštatuje Baláž.
Talianske spoločnosti nie sú len veľkými obchodnými partnermi pre firmy pôsobiace v Grécku, Taliansko takisto poskytlo Grécku jeden z najväčších balíkov finančnej pomoci, a to viac ako 40 mld. eur. Bankrot Grécka by tak mohol spôsobiť, že Taliansko by mohlo o väčšinu pomoci prísť. Talianskym firmám zase hrozí, že im grécki importéri nebudú vládať zaplatiť za odobratý tovar či služby.
„Keď si predstavíte, že máte nejakého talianskeho výrobcu liekov, ktorý predáva lieky po celej Európe a okrem iného aj do Grécka, nemecký dovozca mu pravdepodobne zaplatí, ale grécky nie. Asi to ten výrobca liekov prežije, ale bude mať s tým problém,“ dodáva Baláž.
Hoci firmy z krajín ako Slovensko či Česko obchodujú s gréckymi obchodníkmi minimálne, predsa len určité dosahy evidujú. Z analýzy Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov v Česku napríklad vyplýva, že hoci firmy do Grécka vyvážajú len štvrtinu percenta celkového exportu, pohľadávky v hodnote viac ako jednej miliardy korún momentálne vnímajú ako vysoko ohrozené.
Ročný export Slovenska do Grécka sa podľa údajov Štatistického úradu SR pohybuje v hodnote približne 150 miliónov eur. Import na Slovensko je na úrovni 70 miliónov. Podniky pôsobiace u nás do Grécka vyvážajú najmä televízne prijímače, osobné automobily, výrobky zo železa či pneumatiky. Na náš trh prichádzajú výrobky kovospracujúceho priemyslu, poľnohospodárske a potravinárske produkty.