Vybrané fakty o dlhu Grécka (grécky premiér Alexis Tsipras by mohol na dnešnom mimoriadnom summite eurozóny navrhnúť jeho čiastočný odpis):
- Celkový dlh Grécka teraz presahuje 320 miliárd eur, čo je zhruba 175 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Vo vzťahu k HDP je druhý najväčší na svete za Japonskom.
- Najväčším veriteľom Grécka je Európsky fond finančnej stability (EFSF), ktorému grécka vláda dlhuje zhruba 130,9 miliardy eur.
- EFSF vznikol v roku 2010, aby vydávaním dlhopisov získaval peniaze na pomoc tým členským krajinám eurozóny, ktoré sa ocitli v problémoch. Od júla 2013 bol nahradený Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM).
- Jednotlivým štátom eurozóny Grécko dlhuje 53 miliárd eur, ďalších 27 miliárd eur dlhu má Grécko v Európskej centrálnej banke (ECB) a približne 20 miliárd v MMF. Grécko na prelome júna a júla nesplatilo MMF časť dlhu, a stalo sa tak prvou vyspelou ekonomikou v histórii organizácie, ktorá včas nesplatila pôžičku.
- Ďalších 89 miliárd eur tvorí objem núdzového programu financovania gréckych bánk (ELA) Európskou centrálnou bankou (ECB). Toto financovanie je pre grécke banky jedinou náhradou za odliv vkladov.
- Z jednotlivých krajín sú najväčšími veriteľmi Grécka Nemecko (68 miliárd eur), Francúzsko (44 miliárd eur) a Taliansko (38 miliárd). Tieto sumy zahŕňajú pôžičky aj prostriedky z EFSF.
- Ďalšími veriteľmi sú grécke a ďalšie zahraničné banky, súkromní investori a ďalšie.
- Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a odvtedy krajinu držia nad vodou zahraniční veritelia, teda partneri z Európskej únie, Európska centrálna banka a MMF. Grécko od veriteľov dostalo v dvoch kolách prisľúbené 240 miliárd eur.