Kľúčové bude preto pondelkové rozhodnutie Európskej centrálnej banky, ktorá má povedať, či tamojšie finančné domy bude naďalej podporovať. Doteraz im poslala v rámci Núdzového financovania bánk (ELA) takmer 90 miliárd eur, aby ich udržala „nad vodou“.
Tsipras musel ešte pred týždňom dať pokyn na zatvorenie všetkých bánk v krajine a zaviesť kapitálové kontroly. Ľudia v obave, že sa Grécko nedohodne s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn.red.) na ďalších reformách v krajine, z nich totiž húfne vyberali svoje úspory. Do dnešného dňa takmer 10 miliárd eur.
Pred bankomatmi sa aj cez víkend zhromažďovali nariekajúci dôchodcovia, ktorým grécka vláda síce k prvému dňu v mesiaci poslala dôchodky v plnej výške, no mohli si z nich vybrať maximálne 120 eur na týždeň. Či sa aj tento týždeň dostanú k ďalšej časti z ich penzií, nikto z kompetentných zatiaľ s určitosťou povedať nevie.
Pred definitívnymi výsledkami nedeľňajšieho referenda ECB nevedela povedať, ako sa v prípade Grécka zachová. „Nedokážem v predstihu odpovedať na túto otázku. Bude to rozhodnutie Rady guvernérov ECB. Budeme musieť čakať na to, ako vyhodnotí situáciu Rada guvernérov ako celok,“ vyhlásil v piatok viceguvernér ECB Vitor Constancio. Grécka vláda pritom do 20. júla musí ECB zaslať 3,5-miliardovú splátku, zatiaľ nikto nevie, odkiaľ na to vezme, ak dovtedy nebude dohoda medzi Gréckom a veriteľmi schválená. Omeškanie platby znamená insolventnosť bánk, teda ukončenie prístupu k ich peniazom, čo by viedlo k ich krachu a posunulo Grécko bližšie k opusteniu eurozóny.
Grécku navyše hrozí, že mu bude pozastavené zásobovanie krajiny liekmi, a tým by bolo ohrozené aj zdravie ľudí. Nemocnice v Grécku a tamojšie štátne zdravotné poisťovne totiž dlhujú farmaceutickým firmám za lieky od minulého roka 1,1 miliardy eur. Bez externej finančnej pomoci nemá grécka vláda šancu tento svoj dlh splatiť. Európska federácia farmaceutického priemyslu (EFPIA) už stihla poslať do Bruselu list, v ktorom uvádza, že firmy síce budú naďalej dodávať do Grécka lieky z humanitárnych dôvodov, ale v prípade ďalších problémov už nemôžu zásobovanie garantovať.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz cez víkend povedal, že nech už referendum dopadne akokoľvek, veritelia budú pravdepodobne musieť poskytnúť Grécku preklenovací úver na zabezpečenie základných tovarov. „Grécku môžeme poskytnúť 1,9 miliardy eur vytvorených ako zisk z programu SMP (nákup periférnych dlhopisov ECB),“ povedal v nedeľu Schulz pre nemecký rozhlas Deutschlandfunk.