Odborníci ľuďom radia presunúť úspory nateraz do dlhopisových fondov, ktoré sú stabilnejšie. Nezávisle od toho, či Gréci povedia v očakávanom nedeľnom referende „áno“, alebo „nie“ požadovaným úsporným opatreniam od veriteľov, bude totiž nestabilita trvať niekoľko mesiacov. „V dnešnej situácii odporúčam vziať si na trhoch polročnú dovolenku,“ povedal hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen.
V druhom pilieri má 1,45 milióna Slovákov uložených takmer 6,13 miliardy eur. V akciových a indexových dôchodkových fondoch II. piliera sa nachádza približne 888 miliónov eur. Mnoho sporiteľov však uvažuje o presune úspor do indexových fondov, keďže niektoré z nich vlani narástli aj o vyše 20 percent. Až 6,8 miliardy eur majú Slováci tiež v otvorených podielových fondoch, kde sa však náhle výbery neodporúčajú vzhľadom na sankcie, a ľudia tak musia veriť, že súčasné prepady akcií na trhoch budú len dočasné.
Na trhoch je neistota, ale panika zatiaľ nevznikla, keďže ani pri maximálnom vyhrotení situácie a odchode Grécka z eurozóny sa neočakáva výraznejšie prenesenie nákazy na iné krajiny. Súčasný ekonomický rast by sa však spomalil. „Neúspech dosiahnuť dohodu s Gréckom v poslednej chvíli by mohol zraziť DAX (nemecký akciový index, pozn. red.) nadol o ďalšie tri až päť percent,“ dodal Jakobsen. Ak Gréci v referende povedia úsporám „áno“, môžu zostať s reformami pri eure. Vláda však môže padnúť a väčšie turbulencie budú tak či tak ešte niekoľko mesiacov trvať.
Aktuálne prepady úspor v II. pilieri sa týkajú menšej časti sporiteľov. Väčšinu peňazí, až 5,24 miliardy, presunula druhá vláda Roberta Fica do bezpečnejších, aj keď menej výnosných, dlhopisových fondov. V ich prípade všetky straty doplácajú správcovia penzií z vlastných peňazí.
Centrálna banka demonštrovala silu
Európska centrálna banka (ECB) bude neistotu na trhoch mierniť. V prípade nečakaných problémov je pripravená pumpovať peniaze nielen do súkromných bánk, ale cez nákup dlhopisov aj do vybraných podnikov s majetkovou účasťou štátu. V elitnom zozname podnikov chránených ECB sa vo štvrtok ocitol aj väčšinový vlastník Slovenských elektrární taliansky energetický gigant Enel.
„Načasovanie má zmysel, keďže cez víkend bude v Grécku referendum. Vysiela to jasný odkaz, že existuje podpora zo strany Európskej centrálnej banky,“ povedal k tomu podľa Reuters Alex Temple, portfóliový manažér investičnej spoločnosti ECM. V prípade prudkých pádov akciových trhov môžu byť zachraňované aj ďalšie podniky. „Iné krajiny pravdepodobne budú navrhovať, že nakupovať je možné aj ďalšie firemné cenné papiere, napríklad z telekomunikácií, železníc a letísk,“ konštatoval pre Reuters Bernd Volk z Deutsche Bank.
Súčasný rast akciových fondov odštartovalo tlačenie peňazí Európskou centrálnou bankou. Európska centrálna banka od začiatku marca 2015 každý mesiac natlačí do ekonomík 19 krajín používajúcich spoločnú menu euro 60 miliárd nových eur. Rotačky na peniaze majú zastať najskôr v septembri 2016, po vytlačení 1,9 bilióna eur. Aktuálne straty v slovenskom druhom pilieri spôsobuje práve neistota okolo možného odchodu Grécka, ale aj štvrté otvorenie druhého piliera.
Systém súkromných penzií opustilo od 15. marca 2015 do 15. júna 2015 viac ako 158-tisíc sporiteľov a takmer 542 miliónov eur. Z dôvodu otvorenia piliera a odchodu sporiteľov došlo za posledný mesiac k poklesu hodnoty majetku v dlhopisových fondoch od 0,42 percenta do 1,25 percenta. Za poklesom stoja sankcie za predčasný predaj dlhopisov či výber peňazí z termínovaných vkladov z dôvodu vyplatenia úspor odchádzajúcich sporiteľov štátnej Sociálnej poisťovni.
Správcovia penzií: Akcie dlhodobo zarábali vždy
Dôchodková správcovská spoločnosť AXA odporúča v súčasných neistých časoch opustiť akciové a indexové fondy len ľuďom odchádzajúcim o pár rokov do penzie. „Podľa nášho názoru je to rozumné len u starších ľudí od 55 rokov. Mladí ľudia majú pred sebou dostatočne dlhodobý investičný horizont, ktorý prípadné prepady pomerne jednoducho vymaže,“ povedal Igor Polanský, špecialista na penzie v spoločnosti AXA.
V prípade ľudí stále ostávajúcich v indexových a akciových fondoch doteraz vždy prišlo k vyššiemu zárobku v porovnaní s bezpečnými dlhopisovými fondmi. Či sa história bude stále opakovať, však nie je zaručené. „Z dlhodobého hľadiska ani pokles v rozsahu mínus 50 percent až mínus 60 percent, aký sme videli na akciových trhoch v roku 2008, nemá zásadný vplyv. Akciové trhy sú totiž schopné na dlhodobej báze prinášať priemerný ročný reálny vynos medzi 7 až 8 percent za rok. Napriek tomu, že v niektorých rokoch zaznamenajú silný pokles a v iných zase nárast,“ uviedol Matej Varga, vedúci úseku riadenia investícii DSS Poštovej banky.
„Na dôchodkové sporenie je potrebné pozerať z dlhodobého investičného horizontu a súčasné výkyvy na svetových burzách sú prirodzenou súčasťou vývoja na finančných trhoch,“ dodal Branislav Tuš, manažér investičného oddelenia poisťovne a dôchodkové spoločnosti NN SR.