Fond túto požiadavku zatiaľ nevzniesol, mohol by tak ale urobiť v budúcnosti. Grécka vláda fondu dlhuje zhruba 130,9 miliardy eur.
EFSF už skôr uviedol, že jeho šéf Klaus Regling má tri možnosti, ako reagovať na utorkové nesplatenia splátky dlhu Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Podľa piatkovej správy Regling odporučil, aby si fond ponechal právo na neskoršie rozhodnutie. Mohol taktiež navrhnúť, aby fond požiadal o okamžité splatenie dlhov, alebo aby dlh odpustil.
Grécko sa v noci na stredu stalo prvou vyspelou krajinou, ktorá MMF nesplatila včas dlžnú splátku. „Toto nesplatenie je dôvodom pre hlboké znepokojenie,“ uviedol Regling. „Znamená to porušenie povinnosti Grécka dodržiavať záväzky voči všetkým veriteľom a otvára to dvere tvrdým dôsledkom pre grécku ekonomiku a obyvateľstvo,“ citovala ho agentúra Reuters.
O ďalšom postupe fondu by mali rozhodovať členské krajiny eurozóny v spolupráci s Európskou komisiou a MMF. Vedenie EFSF tvoria námestníci ministrov financií a ďalší predstavitelia členských krajín eurozóny.
Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) vznikol v roku 2010, aby vydávaním dlhopisov získaval peniaze na pomoc tým členským krajinám eurozóny, ktoré sa ocitli v problémoch. Od júla 2013 bol nahradený Európskym stabilizačným mechanizmom (ESM). Nevstupuje už teda do nových transakcií, prestane ale existovať až vtedy, keď budú uhradené všetky pôžičky a ním zriadené finančné inštrumenty.