„Nový návrh reforiem nebol Gréckom prijatý. Boli sme nepríjemne prekvapení tým, čo v noci urobila grécka vláda. Záchranný program sa končí 30. júna, nepredĺžime ho,“ uviedol šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem po prvej časti rokovania ministrov financií.
„Naše skúsenosti hovoria, že reformný program môže fungovať iba ak vlády veria, že im reálne pomôže. Väčšinou ide o tvrdé opatrenia, ale veria, že pomôžu z dlhodobého hľadiska. Grécka vláda však chce pred referendom hovoriť, že to nie je dobré. Ak by aj Gréci zahlasovali za návrhy reforiem, nebude ich grécka vláda dostatočne plniť,“ dodal.
Rokovanie euroskupiny pokračoval, ale už bez Grécka. Zostali tam ministri financií 18 krajín. Po sociálnych sieťach sa začali šíriť správy, že euroskupina bude v budúcnosti rokovať už bez jedného člena.
Dijsselbloem na tlačovej konferencii po skončení euroskupiny povedal, že scenárov s Gréckom je viacero, nechcel špekulovať o ich odchode z eurozóny. „Dvere sú otvorené. Neboli to posledné rozhovory s Gréckom. Bola to grécka vláda, ktorá cúvla, proces sa neskončil, a pravdepodobne sa nikdy neskončí,“ dodal. Podľa neho sú veritelia pripravení pomôcť Grécku a gréckym občanom aj po vypršaní záchranného programu koncom júna.
„Podporíme zaistenie integrity a stability eurozóny a všetky rozhodnutia Európskej centrálnej banky,“ doplnil.
Od roku 2010 až do dnešného dňa dominovala téma „Grécko“ na 87 schôdzach ministrov financií eurozóny, píše dnes britský denník Guardian na svojej internetovej stránke.
Varufakis: Reformy urobíme, ak ľudia povedia áno
Grécky minister Janis Varufakis sa krátko po šéfovi euroskupiny po prvej časti rokovania takisto postavil pred novinárov, aby vysvetlil, prečo grécka vláda takto konala. Podľa jeho slov boli reformy príliš tvrdé a mali by negatívny dopad na grécku ekonomiku. Nestačila by ani navrhovaná suma na pomoc Grécku do novembra tohto roka, a taktiež navrhované reformy veriteľmi neobsahovali žiadny plán pre investorov a spotrebiteľov. „Stále sme ochotní vyjednávať, ale referendum je nutné,“ povedal Varufakis. Ak podľa jeho slov ľudia budú súhlasiť s reformami, zavedú ich, aj keby to znamenalo zmeny vo vláde.
Francúzi stoja za Grékmi
Podľa gréckych médií sa v sobotu na rokovaní ministrov financií postavil za Grékov iba francúzsky minister financií Michel Sapin.,,Grécko zostane súčasťou eurozóny. Referendum nás však zaskočilo. Francúzsko je pripravené nájsť riešenie pre Grécko pred 30. júnom aj po 30. júni," povedal Sapin.
Sapin aj v nedávnom exkluzívnom rozhovore pre denník Pravda povedal, že nikto nechce odchod Grécka z eurozóny. „Správnou cestou je, aby Grécko uskutočňovalo politiku reforiem, ktorá by mu umožňovala trvalý návrat k rastu a zamestnanosti. Práve toto by Grécku umožnilo splácať dlh, čo nie je možné bez serióznej politiky, ktorá by bola zodpovedná v rozpočtovej oblasti a zameraná na hĺbkovú reformu gréckej ekonomiky. O tomto hovorí grécka vláda a nemáme dôvod jej nedôverovať. Naopak, musíme jej pomáhať, sprevádzať ju,“ povedal pre Pravdu Sapin.
Túto fotografiu dal na sociálnu sieť Twitter Peter Spiegel, šéf bruselskej kancelárie Financial Times s popiskou: všetko, čo potrebujete vedieť o situácii s Gréckom. (Preklad: podporené všetkými členmi eurozóny, okrem Grécka.)
Otázniky nad bankami
Nateraz nie je jasné, či sa v pondelok otvoria grécke banky. Nikto zatiaľ z kompetentných nevie povedať, či Európska centrálna banka ukončí núdzové pôžičky pre grécke banky do konca júna. Európska centrálna banka doteraz poslala gréckym bankám 88 miliárd eur, aby ich „držala pri živote“.
Len za minulý týždeň vybrali Gréci z bánk viac ako 5 miliárd eur z hrozby Grexitu. Tento týždeň ďalšie takmer 2 miliardy eur.
Grécka vláda bude pokračovať v úzkej spolupráci s členmi Európskej centrálnej banky v nedeľu. Chcú tak zaistiť stabilitu gréckych bánk, z ktorých ľudia húfne vyberajú peniaze. Grécky vicepremiér Jannis Dragasakis po sobotňajšom neskorom stretnutí so šéfom ECB Mariom Draghim povedal, že sa rokuje o pokračovaní v programe ELA (núdzový program finacovania bánk).
Foto: Gianiis Papageorious
Čo by znamenal Grexit
Napriek tomu, že je eurozóna lepšie pripravená na „Grexit“, ako to bolo v roku 2012, stále by to spôsobilo značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal by sa ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu. V roku 2012 Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vyčíslil, že by Grexit stál Slovensko okolo 700 miliónov eur.
Grexit by pritom neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozóny niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického Grexitu mohli dostať pod tlak trhov. Na politickej úrovni by sa ale rozbehli debaty, či Grécko nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny, pretože to súčasné nastavenie Lisabonskej zmluvy neumožňuje.
Udalosti nabrali spád v piatok
Dramatický obrat nastal po piatkovej „veľkorysej“ ponuke veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn.red.), ktorí sľúbili Aténam predĺženie programu finančnej pomoci o päť mesiacov do novembra tohto roka. Eurozóna by počas tohto obdobia mohla Grécku pomáhať so splátkami dlhu, konkrétne by krajine pomohla sumou 16,3 miliardy eur. Grécky premiér Alexis Tsipras však tvrdil, že táto suma nebude stačiť. Navyše, požiadavky veriteľov na prísne rozpočtové škrty by podľa neho neviedli k hospodárskej obnove krajiny.
V noci na sobotu Tsipras takisto vyhlásil, že chce referendum o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov na riešenie gréckej dlhovej krízy. Zároveň žiadal niekoľkodňové predĺženie záchranného programu pre Grécko, ktorý končí 30. júna, nakoľko referendum by sa malo konať v nedeľu 5.júla.
Ešte v roku 2010 dostali Atény finančnú pomoc vo výške 240-miliárd eur. Slovensko krajine prispelo formou záruk sumou takmer 1,5 miliardy eur, pričom táto pôžička je už zarátaná v štátnom dlhu. Gréci očakávajú aktuálne ešte poslednú splátku pomoci z existujúceho programu vo výške 7,2 miliardy eur. Grécko sa aktuálne nachádza na pokraji platobnej neschopnosti, veritelia podmieňujú poskytnutie ďalšej finančnej pomoci či predĺženia programu úspornými opatreniami a reformami. Do konca mesiaca bude musieť poslať splátku vo výške 1,6 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu.
Gréci si zatvárajú dvere
Dijsselbloem v sobotu po príchode na rokovanie novinárom povedal, že plánované referendum v Grécku považuje isté zatvorenie dverí pre krajinu. Fínsky minister financií Alexander Stubb dodal, že plán B, teda odchod Grécka z eurozóny, sa začína stávať plánom A. „Je to smutný deň pre grécke obyvateľstvo. Som nemilo prekvapený vyhlásením referenda,“ povedal Stubb. Dodal, že Gréci nateraz nevedia ani povedať, aká otázka má padnúť v referende, všetci sú po vyhlásení gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa zmätení a sklamaní.
Kažimír: Referendum prichádza neskoro
Na rokovanie prišiel aj slovenský minister financií Peter Kažimír. „Referendum v Grécku je zaujímavý nápad, ale prichádza veľmi neskoro,“ poznamenal na začiatok Kažimír. Pripomenul, že už predčasom nemecký minister financií Wolfgang Schauble navrhoval gréckej vláde, že sa má opýtať ľudu, či chcú pokračovať v úsporných opatreniach, ak to politicky vláda v krajine nevie presadiť. „Viac ako štyri mesiace sa nesústredíme na nič iné, len na to, ako splniť predvolebné sľuby Syrizy. Ak dnes Gréci odmietnu návrhy veriteľov, ktoré sú na stole, hra končí,“ povedal Kažimír.
Syriza vyostrila situáciu
Súčasná situácia v Grécku sa vyostrila po tom, čo v januári radikálna ľavicová strana Syriza vyhrala predčasné parlamentné voľby v krajine na základe prísľubu konca škrtov a znižovania životnej úrovne Grékov. Škrty a uťahovanie opaskov sú však v krajine, kde štátny dlh dosahuje v tomto roku 177 percent hrubého domáceho produktu a dlhom voči veriteľom vo výške 275 miliárd eur, nesmierne potrebné. Syriza je obviňovaná z toho, že voľby vyhrala klamstvom. Podobne klamstvom sa Grécko dostalo do eurozóny, keď v skutočnosti neplnilo kritériá, ale údaje o deficite roky krajina manipulovala a po tom, čo sa ukázala pravda sa dostala do dlhovej pasce. Následná dlhová kríza vyvolala potrebu vzniku eurovalu, inak by padla súčasná podoba eurozóny.
Názory v Bruseli sa rôznia
„Musíme zvážiť súčasnú situácia a všetky možnosti. Vždy sme zdôrazňovali, že chceme, aby Grécko zostalo v eurozóne,“ povedal eurokomisár pre hospodárstvo Pierre Moscovici. Podľa jeho slov dnes dohoda nie je nedostupná, rozdiely medzi názormi Grékov a veriteľmi vraj nie sú veľké.
„Ak som dobre Grékom porozume, grécka vláda už rokovania v noci ukončila,“ povedal nemecký minister financií Wolfgang Schauble. „Nikto z mojich kolegov si nemyslí, že by dohoda ešte bola možná,“ tvrdí Schauble. Šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová však povedala, že rokovania pokračujú. „S inštitúciami sme už ukázali našu flexibilitu, ktorá reagovala na novú ekonomickú a politickú situáciu. Chceli by sme obnoviť grécku ekonomiku a jej nezávislosť, k tomu je však potrebný vyvážený prístup. Teda hlboké štrukturálne reformy, ktoré povedú k rastu,“ povedala Lagardeová. Nekomentovala, či Grécku predĺžia záchranný program.
Referendum Tsiprasovi prešlo
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v piatok Tsiprasa „varovala“, aby nekľučkoval, a prijal ich ponuku predĺženia záchranného programu. Tsipras len potrvdil svoje správanie za posledných takmer päť mesiacov, keď reagoval, že sa nechce nechať zahnať do kúta. Parlament referendum zo soboty na nedeľu schválil, bude 5. júna.
Tsipras deklaruje, že Gréci povedia „nie“ úsporným opatreniam, do ktorých ich tlačia veritelia. Prípadné „áno“ však bude znamenať nielen akceptovanie požiadaviek veriteľov, ale aj jeho politický pád. Najnovší prieskum verejnej mienky ukázal, že viac ako polovica Grékov je za prijatie podmienok veriteľov, aj za cenu väčšieho uťahovania opaskov. Iba tretina z opýtaných považuje ďalšie úsporné opatrenia za neprijateľné a chce vystúpenie krajiny z eurozóny.
Posledné referendum v Grécku sa konalo v roku 1975.
Foto: Gianiis Papageorious
Nával na bankomaty
Gréci aj teraz zo strachu, že krajina odíde z eurozóny, húfne vyberajú peniaze z tamojších bánk. Za minulý týždeň vybrali 5 miliárd, tento týždeň ďalšie 2 miliardy eur. Európska centrálna banka preto doteraz poslala gréckym bankám 88 miliárd eur, aby ich „držala pri živote“. Po včerajšom Tsiprasovom vyhlásení referenda sa Gréci opäť raz nahrnuli k bankomatom a vo večerných hodinách vyberali z účtov svoje peniaze.